Pane, veď práve preto ma zobrali do armády, he, he, he.
Ticho! Tu sa nebude nikto smiať, keď sa ja chcem zastreliť! Počkajte, teraz už ani neviem, prečo si vlastne mienim napáliť guľku do hlavy. Vidíte, dokonale ste ma poplietli! Za toto dostanete desať ostrých! Hneď teraz! Za trest budete desať dní behať po bojovom poli a zbierať trosky nepriateľských vozidiel.
Ale pane! Prechádzku po bojovom poli bez obrneného transportéra ešte nikto neprežil! Dokonca aj obyvatelia mesta chodia na nákupy v tanku.
Je mi to jasné. Ale čo Vy viete? Možno práve Vy vytvoríte nový svetový rekord. Prežijete v ostrej paľbe tri minúty a máte to v suchu. To sa budú Mykoniania čudovať, akého odvážlivca sme poslali na plac.
Teda, ak smiem oponovať, tak...
Tu bude disciplína! Zavrieť hubu a vydržať! Pochodóm vchod na bojové pole! Raz, dva, raz, dva... No, konečne je od neho pokoj a ja sa môžem odstreliť. Prečo? Nuž, vždy lepšie ako veliť bande tupých zelených mozgov, kovových robotických tankov a helikoptér. Načo sa snažiť zvíťaziť nad Mykonianmi alebo Sulgogarsami, keď o pár týždňov prídu znova takí ako oni a budú sa opäť snažiť získať našu planétu? Načo? Tak zbohom. Pretrpte to, ale bezomňa.
A veliteľ dovelil...

Radšej sa nebudeme riadiť veliteľovým spôsobom skoncovania s týmito zápletkami, ktoré sú vďačnými námetmi pre akčné hry. Ja vám pre istotu pekne krásne poviem, o čo tu ide a vy už sami uznáte za vhoné, či si UA kúpite alebo nie.

Pravdepodobne vám už podľa krátkeho rozhovoru medzi poručíkom a veliteľom zaplo, o čom Urban Assault bude. Zase-opäť-furt-donekonečna spracuváva jednu a tú istú tému: postapokalyptický svet napadnutý cudzími, mimózoidnými civilizáciami, musíte obrániť a zveľadiť. Nechcem nikoho strašiť, ale ešte zopár takýchto herných "zápletok" a dostanem sa do berserkovitého stavu. Tí z vás, ktorí hrávajú dungeony, určite vedia, čo to berserk je (preto pozor!).
Oukej. Prehrýzli sme sa cez to, čo niektorí exoti z Majkrosprostu nazývajú dejová zápletka a teraz môžeme veselo postúpiť ďalej. Teda ak ešte máte chuť. Ako sa tak na vás pozerám, tuším máte. Tak jedeme dál.
Čo ma na UA potešilo najmenej, bola taká vecička, medzi hráčmi počítačových hier nazývaná "hardvérové nároky". Tipnite si, na akom stroji asi tak Urbanizačný útok beží? Teda, skôr sa plazí? Aby ste neumreli od zvedavosti, ja vám to s neradosťou poviem. Ak ešte stále nemáte ten očipovaný kus plošného spoja, výrobcami pomenovaný 3D karta, siahnite minimálne po dvestovke. Pokiaľ plošný spoj s čipmi vlastníte, na tristotridsaťtrojke by ste už mohli byť schopní simulátor urbanizačného útoku rozchodiť( ja neviem, čo mám stále s tou urbanizáciou, veď je to také nechutné slovo - urbanizácia, urbanizácia, urbanizácia... no hovorím, odporné).
Celá rýchlosť hry je jednoducho príznačná pre systém, v ktorom sa plazí. Ale veď to už všetci veľmi dobre poznáme, tak si prehoďme zopár nadávok a poďme veselo ďalej.

Po absolvovaní troch tréningových misií a oboznámení sa s jedným z najpriblblejších ovládaní bojového vozidla, aké som kedy videl, sa prehryzieme až k samotným ostrým misiám. Predtým si však nezaškodí pohovoriť o systéme, akým je celá gamesa spracovaná.
Pařba UA prebieha v dvoch módoch. V prvom sa nachádzate v "hlavnom stane", odkiaľ je možné stavať nové jednotky, samozrejme ak je dostatok potrebných surovín. Rovnako nie je na škodu možnosť prepnutia pohľadu do raketovej veže, ktorá má samozrejme iba jeden jediný účel. Sabotovať misiu...ehm, oprava, obraňovať HQ pred náletmi nepriateľských vrtuľníkovznášadiel, alebočozastrojetoje. Hlavná časť boja sa však odohráva vo first-person (toto slovo už počujem pomaly aj na záchode) pohľade. To znamená, že si vyrobíte takých päť tankov, pridelíte ich do jednej jednotky a vy si sadnete do jedného z vozidiel, ktoré sa tým pádom stane veliteľským tankom. Potom už len jazdíte po okolí, dobývate nepriateľské budovy, sektory a iné objekty, ktoré autori postavili hráčom do cesty. Nuž a toto robíte, až kým sa na to všetko nevykašlete a nezahráte si radšej nejakú inú, duchaplnejšiu hru. Napríklad Kvejka ( 8-) ).