 | ONDREW VII. | |
Heh, ehm. Čo by som tak... aháá. Predovšetkým chcem pozdraviť všetkých vás, ktorí zabrouzdali až sem, do Ondrewovho kútika. Nakoľko sa mu toho pred uzávierkou akosi veľa nakopilo, požiadal ma, aby som o ňom napísal nejaké ďalšie informácie. Dokonca mi dal aj tip. Vraj sa mám trochu viac prehrabať v jeho hudobnej minulosti a prítomnosti. A tak ja, Ondrew Ondrewovský, otvorím Kroniku Ondrewa, ktorú pred časom neuvážene použil aj Rýpal obecný a začnem pekne od začiatku...
Rok 1988.
Práve tento rok bol historický z hľadiska prikloneniu sa k metalovej hudbe. Ondrew priňuchol k prvým hard rockovým kapelám, ako: Bon Jovi, Guns 'n Roses, Alice Cooper a pod. Napriek svojmu nízkemu veku prejavil veľké nadšenectvo pre "tvrdú" hudbu. Za to rozhodne do veľkej miery vďačí staršiemu bratovi, ktorý kazety s touto hudbou začal čím ďalej, tým viac nosiť domov.
Roky 1989 - 90
Lenže, dalo sa čakať, že s hard rockom dlho nebude spokojný. Preto presedlal na heavy a power metal. Boli to predovšetkým skupiny Helloween, Iron Maiden a Running Wild, ktoré počúval v každej voľnej chvíľke. Dodnes si na tieto časy spomína s nostalgiou. Dojemné...
Roky 1991-93
Ha, potom to už išlo rýchlo. Prišiel totiž na chuť thrash/speed metalu, ktorý pokladal za to najlepšie pod Slnkom. Nedal si dopustiť na grupy Slayer, Metallica, Sepultura, Incubus, Kreator, Necronomicon, Sodom, Sacred Reich, Anthrax alebo Annihilator. Tóny thrashu denno-denne udierali do stien bytu, pretože pokiaľ nepočúval magneťák Ondrew, zapol ho jeho brat, ktorý pomaly začínal preferovať death metal. To všetko sa samozrejme rodinným príslušníkom bohvieako nepozdávalo, ale zvykli si.
Rok 1993/94
Ondrew obmedzil počúvanie thrashu, nakoľko tento šktýl už prestával prinášať nové zmeny a mierne ho zasiahla vlna death metalu v podobe skupín Obituary, Death, Krabathor, Benediction, Morgoth, Morbid Angel či Sempiternal Deathreign. Neprepadol mu však natoľko, ako kedysi thrashu a práve naopak, začína počúvať aj grunge a black metal. Nirvana bola samozrejmosťou, rovnako ako Soundgarden. Z blacku zatiaľ iba geniálne Bathory a King Diamond.
Roky 1994 - 1998
Stalo sa to, čo sa stať malo. Zrejme mu to bolo súdené. Prišiel totiž do kontaktu s melancholickým doom metalom. Keď si vypočul prvú doomovskú nahrávku, pochopil, že to je štýl, ktorý má budúcnosť. Doom bol originálny, jedinečný. Zmes atmosferiky, temnosti, pomalosti, záhadnosti a ťažkej hudby. Áno, to je druh metalu, ktorý počúva už od deväťdesiateho štvrtého roku. Všetko začalo albumom Turn Loose The Swans od My Dying Bride. Ten jeden jedinký album ho totálne dostal. Bola to nádhera, krása, úžas. Rovnako ako všetky ostatné kapely, ktoré si už však doom mierne upravili skôr do podoby akéhosi goticko-atmosferického doom metalu. S doomom, gotikou a atmosferikou sa spájajú predovšetkým tieto skupiny: Anathema, My Dying Bride, Tiamat, Within Temptation, Alastis, The Gathering, Paradise Lost, Theatre Of Tragedy, Moonspell, Silent Stream Of Godless Elegy a mnohé ďalšie. Z black metalu sa Ondrew sústredil hlavne na Cradle Of Filth, Beherit, Dimmu Borgir, Bal-Sagoth a Mythotin.
Zdá sa, že práve doom metal má šancu prežiť čo najdlhšie obdobie. Neustále sa obmieňa, vyvíja a zdokonaľuje a prínáša niečo nové. Ondrew je jeho obrovským fanúšikom a nedá naň dopustiť. Je to úžasná hudba, ktorá dokáže v človeku vyvolať zvláštne pocity. Je jednoducho dokonalá.
No vidíte. Došli sme až na koniec Ondrewovej hudbnej histórie. Safra, desať rokov počúvania metalovej hudby... ani sa mi to nechce veriť. Hmm.
Myslím, že tým by som Kroniku Ondrewa pre tento mesiac (alebo to boli dva?) uzavrel. Lúči sa s vami Ondrew Ondrewovský. Niekedy nabudúce dovidenia!
