Hió, hió na koníku, do Montany pre romantiku!

Zima, podobne ako ostatné ročné obdobia, vyvoláva v istých ľudoch pocit odporu, u druhých zase stav absolútneho blaha. Sú ale aj takí, ktorí zimu berú presne tak ako príde a snažia sa z nej zobrať si to najlepšie. Medzi týchto ľudí možno zaradiť aj štrnásťročnú Grace MacLeanovú (Scarlett Johansson ), ktorá pri pohľade z okna na krajinu pred ňou nevnímala ani tak zimu, ktorá vonku panovala, ale oveľa viac sa tešila z toho hrejivého pocitu, ktorý sa rozhostil okolo jej srdca a ktorý jej hovoril, že o malú chvíľu znova môže vysadnúť na svojho obľúbeného a jediného koníka Tuláka a spolu so svojou kamarátkou Judith môžu znova v ľahkom konskom kluse presnoriť celé blízke okolie. Grace mala tieto ranné prechádzky s Judith už aj preto obzvlášť rada, lebo počas nich mali absolútne súkromie a S pohľadom násťročných mohli v kľude prebrať všetky najdôležitejšie dievčenské problémy. Ale v to osudné ráno ani jedna z nich netušila, že spolu hovoria naposledy, a že za pár chvíľ ich čaká nedobrovoľná prehliadka podvozku rýchlo sa približujúceho kamióna, ktorý ich navždy od seba oddelí. Aj keď vodič kamióna zareagoval veľmi rýchlo a okamžite dupol na brzdový pedál, zároveň rovnako rýchlo pochopil, že už je neskoro. Cítil, ako odstredivá sila kamiónu hravo prekonala opačne, ale slabo pôsobiacu silu hydraulických bŕzd a v nasledujúcom momente jeho truck prešiel Judith a jej koňa s ľahkosťou, akou nôž prejde maslom a Graceinmu koňovi-Tulákovi zase uštedril taký čelný knock-out, z ktorého kôň načisto zošalel. A Grace? Tá z toho vyšla relatívne "najlepšie", aspoň čo sa týka fyzickej stránky - museli jej amputovať jednu nohu od kolena nižšie. Oveľa horšie to ale bolo s jej psychickým stavom, zvlášť potom, keď sa Grace dozvedela, že jej najlepšia kamarátka Judith je mŕtva a Tulák sa úplne pobláznil a nechcel ani ju, ani nikoho iného k sebe pripustiť. Myslím si, že všetky ženy (obzvlášť matky) vedia pochopiť zúfalosť a beznádejnosť situácie, do ktorej sa dostala Graceina mama Annie (Kristin Scott Thomas ). Spočiatku s absolútnym zúfalstvom v srdci sledovala, ako sa jej dcéra pred očami pomaly ale isto stráca (nemalou mierou k tomu prispel aj Tulákov stav), aby zároveň veľmi rýchlo pochopila, že ak ju nechce stratiť načisto, musí nájsť niekoho, kto dokáže "v pravú" chvíľu zašepkať tie "pravé" slová nielen do utrápeného Tulákovho srdca, ale hlavne aj do Graceinho. Hovorí sa, že kto hľadá, ten nájde. A tak, keď si Annie v jednom časopise prečítala reportáž o zaklínačovi koní - Tomovi Bookerovi (Robert Redford), čosi v jej srdci jej jednoznačne povedalo, že to je ten, ktorého jej dcéra spolu s Tulákom potrebujú. Tom ale jej prosebný návrh (aby sa prišiel do New Yorku na koňa pozrieť) odmietol. Lenže Annie je povolaním úspešná redaktorka a o nich je známe, že sa len tak ľahko nevzdávajú. "Keď Mohamed nemôže prísť k hore, musí prísť hora k Mohamedovi", povedala si Annie a tak nasadila Tuláka do autoprívesu, Grace posadila do auta a vybrala sa za Tomom Bookerom cez celé "štáty" až do Montany, nechajúc doma nechápavého, ale zmierlivého manžela Roberta (Sam Neill ), s ktorým si v poslednom čase príliš nerozumela. Vedela, že spolu s Grace a Tulákom majú pred sebou veľmi dlhú cestu, ale dúfala a verila, že na jej konci čaká Grace a Tuláka úspešné uzdravenie. Čo ale vôbec netušila bolo to, že na konci tejto cesty nájde predovšetkým liek na svoju vlastnú, rokmi skrývanú, ubolenú dušu ... .



Sú príbehy, ktoré Vás chytia za srdce a už Vás nepustia. Podobne sa asi musel cítiť aj Robert Redford (Brubaker, Spomienky na Afriku, Neslušný návrh), keď si prečítal rovnomennú knihu od Nicholasa Evansa. Dokonca uveril v silnú emociálnosť celého príbehu do takej miery, že sa rozhodol na základe knihy natočiť film, ktorý nebude iba režírovať, ale aj sám prispeje svojimi pár tisíc dolárikmi na jeho realizáciu. A tak sa stalo, že Zaklínač koní je prvým Redfordovým filmom, kde okrem hlavnej úlohy a režisérskej stoličky si zobral na starosť aj úlohu producenta. Obklopil sa prinajmenšom rovnako tvorivými ľudmi ako je on sám (napr. scénár na základe literárnej predlohy Nicholasa Evansa napísali Eric Roth (ktorý spracoval príbeh Forresta Gumpa) spolu s Richardom LaGravensom (ten nám zase ukázal ako to "s romantikou umí na jedničku" vo filme Madisonské mosty). Výsledkom je film o bolesti a o ľudoch (príp. aj zvieratách), ktorí touto bolesťou prešli, aby nakoniec zistili, že aj napriek všetkým prekážkam, ktoré im osud do cesty prihral, sa oplatí žiť, milovať a byť milovaný. Celý príbeh ešte umocňujú skvelé herecké výkony hlavných predstaviteľov. Či už je to štandardne vynikajúci Robert Redford, ktorý aj napriek šesťdesiatke na krku môže (a aj je) pre istú skupinu žien mužským idolom No 1. (na ktorého sa nechytá ani "božský" Leo Di Caprio). Kristin Scott Thomasová (Štyri svadby a jeden pohreb, Anglický pacient) v úlohe utrápenej matky Annie tiež podáva výkon, ktorý jednoznačne dokazuje, že jej nominácia na Oskara za film Anglický pacient nebola rozhodne žiadna náhoda. Veľmi milým a osviežujúcim prekvapením je výkon mladučkej a zcela "neokukanej" Scarlett Johanssonovej v úlohe Grace. Výnimku tu tvorí iba Sam Neill (Piáno, Jurský park), ktorý je rovnako bezvýrazný a plytký ako celá jeho filmová postava (na druhej strane treba ale uznať, že scenár mu toho zase až tak veľa neponúka). K skvelým hereckým výkonom si treba na záver ešte pripočítať aj príjemnú a s filmom veľmi ladiacu hudbu, ale predovšetkým unikátne (a takmer až meditatívne a extázu privolávajúce stavy) exteriérové zábery Montany. Keď si toto všetko dáte dokopy, vyjde Vám z toho film, ktorý Vás síce neohromí, ale rozhodne neunudí a miestami aj veľmi príjemne zohreje pri srdiečku. V tomto chladnom počasí to rozhodne nie je na škodu veci.

P.S. : Všetkým fanúšikom mokrých vreckoviek a slaných potôčikov sĺz odkazujem, že si k môjmu hodnoteniu kľudne môžu pripočítať ešte ďalšie dva body navyše. Svojmu obľúbenému, romantickému filmovému rituálu nezostanú ani tentokrát nič dlžní.

J O D A

8/10

MIRSOFT:

6/10