---

Ha! Ak teraz čakáte nejaké Ondrewove kecy, ste na veľkom omyle! Tento saundtrek totiž zrecenzujem ja, Rýpal obecný, aby ste vedeli! Cédečko s Vulkánom už Ondrewovi leží na stole asi mesiac a on nie a nie sa doňho pustiť. Však ja to teraz zoberiem do vlastných praciek! Začnem takým menším príbehom, aby ste sa poriadne naladili na moju frekvenciu:

Kde bolo tam bolo, hentam za tými siedmymi horami to tuším bolo, ale už sa presne nepamätám, takže si to domyslite. Takže, za tými onými, horami, bolo mesto. Nad mestom sa týčila obrovitananananááánska sopka, ktorú všetci nazývali Vulkáno. Ľudia si v meste pokojne nažívali v blahobyte a prepychu až do dňa D. V deň D sa sopka Vulkáno zrazu, po mnohých, premnohých rokoch, konkrétne dvoch, ehm, akosi prebudila a začala robiť brajgel. Láva striekala na všetkých desať svetových strán, či koľko ich to máme a kamene bombardovali strechy domov sťa v Hirošime. Ten, kto vládal, zdrhol, kto nie... ten nie, gheh. Jeden zo zachránených člobrdov, konkrétne istý Piéro Tě Péro, utekal z dosahu Vulkána ako len vládal a nakoniec sa mu naozaj, ale fakt naozaj, podarilo utiecť. Nakoľko to bol mestský hudobník, rozhodol sa, že zloží o Vulkáne svoj vlastný album. Ako si zmyslel, tak aj, bohužiaľ, urobil. Album obsahoval iba osem trekov. Lenže keby len to! Celková minutáž dosahovala len úbohých dvadsať sedem minút!!! Iste uznáte, že niečo také je už samé o sebe opovážlivosť. Najhoršie však bolo, že aj kvalita skladieb bola úbohá ako Ondrewove vedomosti z Matiky. Album sa napriek všetkému dostal do obchodov, na veľké potešenie Piéra Tě Péra. Mesto ľahlo popolom a ten popol tam možno ešte leží dodnes. Ibaže komu by sa naň chcelo ísť pozerať, keď ani neviem či to bolo za siedmymi horami alebo za tromi... hmmm, ale to je jedno.

Teda, to vyvaľujete oči, aký nádherný príbeh som vám porozprával. Heh, Ondrew sa určite poteší, keď si tento článok prečíta. Hihihí.
Ale späť k danej téme. Viete, že aj ja som si ten Vulkáno kúpil? Teraz to ľutujem. Boli to zbytočne vyhodené peniaze... vlastne, aj tak boli Ondrewove, takže... Vám však dobre radím. Nikdy sa k soundtracku Volcano nepribližujte. Nestojí za to. Okrem niektorých skladieb je to jeden z najhorších filmoidno-hudobných kusov, aké som kedy počul. Keby aspoň nebol taký krátky. A keby neobsahoval tak málo skladieb. A keby... Blééé!

A jéje. Ondrew je doma. Tak ja radšej idem. Čafte!

P.S. od Ondrewa:
Je to čudné, ale pred chvíľou som si osobne pustil Volcano už asi tridsiatykrát a zrazu mu ako-tak prichádzam na chuť. Preto všetci odvážlivci si teoreticky môžu k hodnoteniu pripočítať jeden bod. Ale vo väčšine výnimočne súhlasím s Rýpalom obecným a to sa veru nestáva často... :-)