Celému štábu mierne sklapla čelusť a preventívne sa trochu vzdialili z dostrelu. Ondrew Ondrewovský pripomenul Leonardovi účel svojej návštevy:
Pán Leonard, ste pripravený na tú poľovačku? Lebo ja a môj štáb áno!
Leonard zúžil oči a neveriaco povedal:
Pošuj, ty kceš íst na polovašku aj s týmito tu?
Ukázal na štáb.
Preboha! Šak nám splašá šetku zver! To ta nenapadlo, starčok?
No, ehm, viete, ale ja som chcel natočiť o tej polovačke reportáž, aby u nás doma videli, ako si Američania krátia voľné chvíle! Chápete?
No dóbre, dóbre, len sa z teho nezblázni. Tag nech pre mna za mna idú s náma. Ale čujte, ak njekgo z vás zapraská vetvidžkou alebo kýchne, neručím za seba...
Všetci to veľmi dobre pochopili.
O päť minút nastúpili všetci do mikrobusu a s arzenálom zbraní vyrazili do hôr. Cestovali šesť hodín až na územie Alijašky, kde panuje večný sneh. Vystúpili, Leonard si vybral z kufra pušku s ďalekohľadom a potom sa svorne pustili zasneženým lesom. Kameraman natáčal, Ondrew Ondrewovský tichým hlasom komentoval:
Vážení diváci. Ako vidíte, postupujeme na čele so skúseným poľovníkom, no, presnejšie označenie by bolo pytliakom, ale nechajme to, krásnym zasneženým lesom a hľadáme stopy divej zveri. Teraz už buďme tíško a vychutnávajme si iba liečivý kľud lesa, vŕzganie snehu pod nohami a zavýjanie vlkov... VLCI? Áááááááá!!!
Drž tú svoju ukecanú klapajzňu, starčok. Tagto niš neulovíme!
V poriadku, prepáčte, už som ticho.
Potom už len kráčali a kráčali. Sneh padal, mráz prituhoval. Zver sa však akosi vytratila. Tri hodiny blúdenia zasneženým lesom a stále nič. Náhle však Leonard spozoroval niečo, čo ho dokonale prebralo a začal sa chovať ako rodený lovec. Pre lepšiu predstavu, Ondrew Ondrewovský vykonal tieto zábery...
Ako ste mohli vidieť, nedarilo sa im a nedarilo. Až o ďalšie dve hodiny konečne Leonard zbadal v diaľke jeleňa. Prikrčil sa k zemi a zákerne postupoval smerom k obeti. Už bol celkom blízko, keď Ondrew Ondrewovský kýchol. Určite si viete predstaviť, čo to spôsobilo. Jeleň zdrhol a Leonard podozrivo stuhol. Naraz sa otočil a namieril pušku na chudáka reportéra.
Gŕŕŕ, ja sem vás varoval. Toto ste mi nemali robit, GŔŔŔŔŔŔ!!!
Udalosti nabrali rýchli spád. Leonard začal naháňať celý štáb po lese, až kým od vysilenia nepadol do snehu. Po pár dúškoch lacnej whisky sa však veľmi rýchlo vzchopil a pokračoval. Nakoniec ho to našťastie prestalo baviť a povedal:
Oukéj, oukéj, nejdé o tó... Poďme loviť njegde inde, trebárs do močiarov. Tam budú kačice, hihihí.
Takže opäť nasadli do Shrotu a cestovali ďalších sedem hodín smerom na juh, k močariskám. Tentokrát si z kufra vybral svoju vernú dvojhlavňovú brokovnicu. Nabil a opäť vyrazili na lov. Potichu obchádzali močaroidné jazero, až kým nezbadali párik kačíc. Leonard vypustil na vodu vábničky a pomocou špeciálneho nástroja začal vyludzovať kačacie zvuky. Celkom sa mu darilo, až kým Ondrew Ondrewovský nezakopol o kameň a drgol do Leonarda, ktorý s prstom na spúšti stlačil kohútik. Ozval sa výstrel a kačacie kvákanie. Zásah sa však nekonal, pretože všetky operené vtáky odleteli smerom k modrému nebu. Leonard očervenel. To bolo zlé znamenie.