Raven je zvláštna inštitúcia. Vzdelaný človek by povedal niečo v tom zmysle ako "postavená na anarchistických princípoch"; ľudia do nej prichádzajú, odchádzajú, sem-tam ju Niekto oblaží článkom... Ách jaj. Strašné, tak veru. Je to s nami strašné. Občas mám pocit, že sme v ňom nastálo len traja - ostatní si len tak nazdarboh poletujú okolo a sem tam si uždibnú nejakú omrvinku.
Rainbow Six je práve jednou z tých odrobiniek. Zjavila sa ani neviem odkiaľ. Jedného krásneho dňa mi ju neborák utrápený Mirsoft strčil do rúk a so slovami "Nikomu sa to nepodarilo rozbehať. Tož - je to zasa na tebe!" ma poslal do preč (možno). Samozrejme sme obaja vedeli, aký postoj chovám k 3D akčným brdom - a predpokladám, že po prečítaní recenzie na Specops alebo Incoming to okamžite zistíte aj vy. História sa však či chceme alebo nie neustále opakuje, a tak vám akousi nešťastnou zhodou náhod budem musieť znova predstaviť Niečo ďaleko sa vymykajúce môjmu vkusu. Niečo, čo (snáď) nabudúce naša už-dúfam-konečne-rozbehnutá redakcia zvládne aj bezo mňa, chudáka starého stratéga dungeonistu.
MIRSOFT POVEDAL, ŽE MÁM POD OBRÁZKY
PÍSAŤ NEJAKÉ TIE OBKECÁVAČKY...
Najväčšou chybou, ktorú by som mohol urobiť, by bolo porovnávanie R6
so SpecOpsom - aj keď by sa to Niekomu mohlo zdať logické. Veď obe hry
sú si pointou dosti podobné: Hráč dostáva do svojich pazúrov "výnimočný,"
"ojedinelý," "dokonalý," či povedané s troškou prostoduchej skromnosti
"najlepší tím vojakov svete". Ale. Zatiaľčo SpecOps je o "neporaziteľných
amerických výsadkároch" (či ký fras to vlastne je), R6 sa, chvalabohu,
preniesol cez otrepaný americký šovinizmus a počal ospevovať nadnárodnú
protiteroristickú organizáciu zvúcu sa - prekvapujúco - Rainbow. Zatiaľčo
SpecOps je čistokrvná nechutná režba "nepriateľov tej jedinej správnej
spoločnosti", hra presýtená akciou až to bolí, R6 sa nesnaží hráča zaujať
len pobehovaním po všakovakých ambasádach, turistických centrách a vodných
dielach Gabčíkovo-Gabčíkovo; veľkú časť hernej doby v ňom strávite práve
PLÁNOVANÍM, rozmýšľaním, pripravovaním samotnej akcie. S mozgovicou
variacou sa od toľkého preťaženia budete dlhé minúty (chcel by som napísať
hodiny, lež dnes sa mi vás akosi nechce klamať ;) študovať mapy obsadeného
objektu a v snahe o vytvorenie čo najbezpečnejšej cesty budete donekonečna
korigovať, upravovať a vylepšovať rozmiestnenie, načasovanie a v
neposlednom rade i kroky svojich vojakov.
V každej misii má hráč k dispozícii maximálne ôsmich mužov (aj ženy,
samozrejme, ale kto by ich v tom brnení rozoznal? ;) Na výber ich
má trošíčku viac, do terénu však môže vyslať najviac štyri dvojčlenné
tímy - pričom tri sa budú riadiť pripraveným plánom a štvrtý bude
vydaný na milosť a nemilosť samotnému hráčovi.
Každý z vojakov je charakterizovaný klasickou stručnou a absolútne
bezvýznamnou štatistikou. Dozvedáme sa z nej niečo o jeho rýchlosti,
výdrži, vodcovských schopnostiach, o jeho vedomostiach o elektronike
a bombách, ako mu ide vrhanie granátov... Skrátka klasika, hru to
ovplivňuje minimálne. Fajnšmekri si môžu o svojich týpkoch prečítať
krátke životopisy, i keď sa z nich dozvedia asi toľko, čo z mojich
poznámok z hodín chémie. Neinak sú na tom aj popisy rôznych
organizácií, dôležitých osôb, nedajbože citáty z novín - o našich
chvályhodných úspechoch. Zrejme majú slúžiť na navodenie správnej
atmosféry... Nuž, nepodarilo sa.
...TAK ICH TEDA PÍŠEM...
Akonáhle hráč dokončí prípravné práce; donaťahuje čiary, po
ktorých budú vojaci behať, rozdá posledné rozkazy a skrátka
sa rozhodne, že jeho plán je dokonalý, môže začať akcia. Tváriaca
sa ako najzábavnejšia časť hry. Po niekoľkominútovom (+/-),
resp. po VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI
(...) dlhom loadovaní sa však napriek
všetkým očakávaniam zjaví, hm, čosi hnusné. Homo Stupidus
(človek normalizovaný) síce môže tvrdiť niečo v tom zmysle,
reku 3dfx, pohybo-kapčuring, a tak, ale... Ale nepredbiehajme.
Ešte sa (nie len) k tomu vyjadrím.
Narozdiel od iných 3D hier, princíp R6 nie je postavený na masových
čistkách, megariekach krvi a na všeobecne populárnej i/mortalite,
lež na rýchlosti, presnosti a na hráčovej schopnosti koordinovane
riadiť svoj plán. Hefty typu "sám proti všetkým" musí obmedziť
na minimum - Stačí jeden výstrel a misia sa môže ísť odznova
(sejvovanie je našťastie tatam). Ak chce R6 poctivo a čo najrýchlejšie
vyhrať, musí neustále sledovať dianie v celom napadnutom objekte.
Nesmie sa mu stať, aby niektorá z jeho štyroch skupín odkryla
nepriateľovi svoj chrbát. Chráň ho Jozef, ak by nechal postrieľať
zajatcov. Keď už, tak nech ich radšej pobije sám. Ako ja.
...A JASÁM PRITOM RADOSŤOU...
Rainbow Six je vskutku jeden z najhodnovernejších a ZÁROVEŇ
najzábavnejších simulátorov prepadového komanda, aké som kedy
videl (na druhej strane - taký Sabre Team alebo Laser Squad
boli predsa len o niečom inom). Rozhodne v ňom niet núdze o
napätie, dynamiku, o správnu atmosféru. Každú sekundu sa pri
ňom budete cítiť, akoby ste boli skutočne TAM, vo svete, v ktorom
váš život závisí od desatiny sekundy. Vo svete, z ktorého vedie
jediná cesta. Cesta víťaza.
Brdec by povedal, že práve táto gamesa mi už dlhšiu dobu veľmi
veľmi chýbala. Veď svojho času som sa predsa pokúšal vytvoriť
niečo podobné - čo sa plánovania misií týka. Keby som prižmúril
oči a zabudol by som na svoje dávne úvahy (typu
"Takýto druh hier je určený len pre vyvolených!"), možno
by sa mi R6 aj páčil... Dokonca aj napriek jeho 3D otrepanosti...
Smola. Rainbow veru nebol ďaleko od vysnívanej sedmičky, ale nech
som sa snažil ako som chcel, amaterizmus a béčkovosť celkového
prevedenia som jednoducho prehliadnuť nedokázal. Hocikde som sa
pozrel, hocičo som sa rozhodol trošíčku "preskúmať", ani zaboha
som nezamerčil jedinú dorobenú a neodfláknutú vec.
...TUNÁ SA NAPRÍKLAD MôŽEM VYTEŠOVAŤ
Z BRAZÍLSKEJ DŽUNGLE...
Vezmime si takú grafiku. Prvá - taktická - časť hry je spracovaná
na úrovni freewaru. Vyložene HNUSNÚ, mizerne naprogramovanú a maximálne
neprakticky navrhnutú masku skrášľujú snáď len príležitostné obrázky
vyzerajúce sťaby vyšli z dielne zruinovaného NEtalentovaného grafika.
Vaša najdôležitejšia pomôcka pri plánovaní - MAPA - je samozrejme
absolútne ničnehovoriaca dvojrozmerná zmäť rôznych čiar a čudesných
ikoniek. Len skutočný génius si podľa nej dokáže vytvoriť aspoň
akú-takú predstavu o prostredí misie, o niektorých VEĽMI dôležitých
"detajloch". Navyše sa akýsi vydlabaný mozog rozhodol toto neprehľadné
čudo zobraziť tak trošíčku trojrozmerne, takže pri plánovaní sa budete
cítiť nie len dezorientovaní, ale aj totálne neohrabaní.
Akcia samotná prebieha v niečom, čo by sa dalo označiť ako bethesďácky
Xn-gine. Šípkami sa hýbete dopredu dozadu, myšou sa otáčate, strieľate
a bežíte... Veď to poznáte. Nedá sa povedať, že by to bolo spracované
vyložene zle, ale mohlo to byť ďaleko lepšie. Minimálne, čo sa textúr
týka.
...TUNÁ Z OSPEVOVANÉHO INTELU MOJICH VOJAKOV
(AKOSIK NEMôŽU PREJSŤ CEZ DVERE :-)...
Grafika je však v porovnaní s inými CHYBAMI absolútne nepodstatná.
Viditeľne horšie je na tom inteligencia hráčovych vojakov. Neraz sa
niekde zaseknú, zakliesnia sa do seba a nepohnú sa, kým ich
náhodný okoloidúci neskosí. Keby sa to stalo RAZ, nič by som
nepovedal, ibaže ono sa to deje NEUSTÁLE. Tí puci vo svojej
neuveriteľnej tuposti jednoducho nie sú schopní obísť prekážku,
kým sa na nich chudák hráč sám neprepne alebo kým ich silou neodtlačí
trochu stranou. Výsledkom samozrejme býva náhla zmena v časovej
koordinácii, následný masaker, mišn fejld, nekonečné loadovanie
trvajúce minimálne tak dlho ako samotná hra, a hrateľnosť rapídne
sa približujúca k nule. Akonáhle budete rovnakú misiu opakovať
desiaty raz (tzn. vďaka nahrávaniu približne hodinu) - z toho
osemkrát kvôli chybám programu - stane sa z vás nemilosrdný ayd a
nech má R6 hoci aj najlepšiu protiteroristickú atmosféru všetkých
čias, už nikdy viac sa k nemu nevrátite.
Jedine ak by ste potrebovali ukojiť svoje humánne chúťky.
...A TUNÁ Z MISIE ODOHRÁVAJÚCEJ SA KDE INDE
AKO NA NAŠOM SVETOZNÁMOM VODNOM DIELE. AK O NEJ CHCETE VEDIEŤ VIAC,
KLIKNITE NA OBRÁZOK.
Najlepší vtip, či povedané slovami poctivého recenzenta - najlepší
dôkaz o lajdáckosti ľudí z Red Stormu - je istá misia odohrávajúca
sa pri Gabčíkove. Môže sa vám to zdať neuveriteľné, ale tí americkí
dementi dokázali posrať a totálne odfláknuť dokonca aj niečo tak
primitívne, ako je NÁPLŇ jednotlivých misií! To, čo bez cudzej pomoci
zvládne školák! Môj ty Jozef. Aspoň sa našinec môže o našom kraji
podozvedať všelijaké novoty. Tak vedeli ste napríklad, že sa naše
slávne, Maďarmi dňom i nocou odmietané, dunajské dielo nachádza v
"Hungárii"? Alebo - a teraz zadržte dych - že sa jedná o priehradu
sťaby z oka vypadnuvšiu tej z Commandos: BtEL, prípadne onej z
unikáteho filmu Utečenec? Ehm, priehradu prehradzujúcu obrovské
veľkohorské údolie, aby sme si rozumeli... :-) Kriste Jozef, stále
som sa z toho nespamatal. V R6 je dvadsať misií. Aj keby nimi páni
vývojári nechceli zabiť viac ako mesiac, na každú by mali aspoň ten
deň času. Jeden celý deň. To znamená osem hodín práce. Osem hodín
na prečítanie jednej blbej stránky na inete, na letmé prezretie
niekoľkych obrázkov a na nakreslenie jednoduchého plánika.
V Red Storme nedokázali ani to.
Ale ako potom môžu od hráčov pýtať za svoje dielo peniaze?
NÁZOV |
TOM CLANCY'S RAINBOW SIX |
TYP |
NIEČO AKO TETRIS |
VÝVOJÁR | |
DISTRIBÚTOR |
RED STORM |
KONFIG |
3D KARTA |
3D KARTA |
KONFIG |
ZHRNUTIE |
NIČ PRE TERORISTOV |
Ja mám na Rainbow Six (R6) úplne iný názor. Názor z pohľadu 3D (ale aj ne3D) strieľačkovského fanatika. Vzhľadom na to, že som si kúpil nový procesor, R6 mi začal konečne šlapať (nefunguje totiž na Cyrixoch, čo veru nie je bohviečo... patch je zatiaľ v nedohľadne) a ja som pri ňom takmer omdlel. Takúto geniálne premyslenú 3D akciu skombinovanú so strategickým myslením som nehral už roky! Presnejšie povedané, ani neviem či niekedy nejaká tridé akcia bola takto spracovaná. Áno, bol tu System Shock alebo Terminator: Future Shock, ale toto je niečo celkom nové a nevídané. Skrátene - úžasné.
Ovládať v hre protiteroristické komando bol odjakživa môj sen. SpecOps nerátam, nie len Orzynovi sa pri jeho zhliadnutí zvyšuje PH v ústach. SpecOps bola podľa mňa iba akási predpríprava na R6. Nepodarená strieľačka skrývajúca sa za 3Dfxovský závoj. Toto je našťastie niečo celkom iné. R6 je obdarený niekoľkými vynikajucími vlastnosťami, ktoré možno ocenia len maximálny fanatici. Predovšetkým vynikajúca atmosféra. Už dávno som sa necítil tak vo vnútri, ako v er šestke. Strach z toho, čo ma bude čakať za najbližším rohom, kto komu skôr napáli guľku do čela - ja alebo terorista, či nezačujú hluk a nezastrelia rukojemníkov skôr, ako sa k nim stihnem dostať. Niekedy som skoro dostal infarkt z toho, ako ma pekne krásne trafil rovno medzi oči teroristický vrah, číhajúci za rohom. Ostatné 3D strieľačky si môžu svoju atmosféru strčiť za šiltovku, prípadne klobúk. To je ich vec.
Ďalšie plus vidím presne v tom, čo sa Orzynovi nepozdávalo: v grafickom endžine. Podľa mňa absolútne spĺňa dnešný štandart. Samozrejme, že od nejakého Unrealu má ďaleko, ale pre Rejvna McHavrana VII., potomka slávnych McHavranovcov! Viete si predstaviť hru TOHTO typu v Unreal endžine? Ja radšej nie.
Okrem toho správny maniak určite ocení prítomnoť skutočnej výzbroje protiteroristickej jednotky: rôzne typy samopalov a pištoliek s tlmičom alebo bez, granáty, oslepujúce granáty, prístroj na detekciu tlkotu ľudského strdca a iné hračky pre fajnšmekrov. Čiže aj pre mňa. 8-)
A aby toho všetkého nebolo dosť, vynikajúco sú spracované aj zvuky a hudba. Žiadna streľba typu: ping, pong, beng, ako v hre Dead Reckoning. Práve naopak. Môžete dokonca rozoznať typ zbrane podľa zvuku streľby. Nádhera!
Na záver som si nechal tie zachmúreniahodnejšie ašibky R6ky. Plánovanie misií je skutočne mierne neprehľadné a chvíľami ma až oblieval studený pot, kým som pochopil čo, kde, ako, na čo, kam a pod. Niekedy to moje nervy už nevydržali a vydal som sa do boja len tak, bez plánu. Aj to je možné a väčšinou sa to aj podarí... po takých desiatich pokusoch...
Rovnako aj problém so zasekávaním sa komanďákov v rokoch trochu uberá R6 na príťažlivosti, ale je možné si na to zvyknúť. V každom prípade ide o nedbalosť programátorov.
Nuž a problém s nepresnými informáciami o polohe Gabčíkova? To hádam nemusí nikoho trápiť. Hlavná je predsa zábava a tej poskytuje Rainbow Six skutočne veľa, veľa, veľa, veľa.
(gŕŕŕ, Gabčíkovo bol len vševraviaci príklad! - pozn. Jozef)