HIT LIST

---

V utorok, 20. októbra, sme sa s rodičmi vybrali do Štúdia S, kde v rámci dvojtýždňa českej kultúry hral B. Polívka a pán Pecha (zabudol som jeho meno :-( ) hru nazvanú Poslední leč. Bol som veľmi zvedavý, čo to bude zač, nakoľko v celom predstavení hrali v podstate iba dvaja ľudia (okrem toho pes-človek a ošetrovateľka, ale to boli iba vedľajšie postavy). Na javisku bolo vidieť izbu nápadne pripomínajúcu obytné priestory horárne, ako tomu nasvedčovali jelenie parohy a iné dekorácie.
Pár minút po siedmej hodine na pódium dorazili obaja herci, zatiaľ ešte iba neoficiálne. Polívka nám predvádzal funkčnosť jednotlivých dekorácií: dvere sa otvárali, zámka zamykala, lampa svietila a zvonček zvonil. Celé toto predvádzanie sa samozrejme neobišlo bez prvých hlodov, ktoré každého rozosmiali. Napokon sa obaja herci začali definitívne pripravovať na predstavenie. A o čo v ňom vlastne išlo?
Doktor Zvonek (B. Polívka) prišiel navštíviť svojho starého priateľa Horára (pán Pecha), o ktorého sa stará ošetrovateľka. Pri ich stretnutí nastávajú prvé komické situácie, ktoré neprestávajú až do konca predstavenia. Najprv si len tak spomínajú na staré časy pri pohárikoch niečoho ostrého, ale potom, čo fľašku ostrého aj s pohárikmi zabaví ošetrovateľka, rozhodnú sa ísť na prechádzku po revíre. Celá táto prechádzka je však len akási hra, pretože sa stále odohráva v izbe Horára, kde akurát položia zopár umelých stromčekov. Horár hru napriek svojej skleróze a starobe prijíma, čo znamená, že sranda môže začať. Lovia vymyslenú zver, lozia po vymyslených skalách spôsobom, z ktorého by bolo zle aj skutočným horolezcom, prechádzajúca sa po vymyslených kopcoch a schádzajú do vymysleného údolia. V údolí nakoniec zakotvia v krčme, ktorá sa rovnako ako les nachádza v izbe Horára. Tam stretávajú rôzne postavy, ktoré znázorňujú umelé stromčeky a dokonca si s nimi aj zatancujú. Idylku preruší až nepríjemné zvolanie ošetrovateľky oznamujúcej koniec návštev. Vtedy sa doktor Zvonek rozhodne povedať Horárovi to, čo mu chcel povedať už dávno. Chcel mu povedať o sebe a Horárovej mŕtvej žene Rúži. Iste si domyslíte čo. Lenže doktorova snaha vyjde nazmar, pretože Horár aj naďalej hrá ich hru. Na hlavu si nasadí jelenie parohy a pobehuje s nimi po izbe. Zvonek akože strieľa z pušky, až naraz Horár padne s parohmi na posteľ a znehybnie. Doktor Zvonek k nemu s obavami pristúpi a zistí, že neborák Horár zomrel. Zomrel ako paroháč.
Obaja protagonisti zvládli svoje úlohy na výbornú. Pán Pecha sa výborne vžil do role starého, senilného Horára a B. Polívka zase do starnúceho doktora Zvonka, ktorý napriek všetkému stále srší humorom. Polívka predviedol svoje strelené pohybové kúsky, pri ktorých pôsobí, akoby bol z gumy. Neprešla ani minúta bez toho, aby sme sa všetci v hľadisku nerehotali. Bolo to jednoducho dokonalé predstavenie. Škoda, že ho hrali len raz. Keby to bolo možné, určite by som naň šiel znova.
Ak by ste náhodou mali možnosť Poslední leč niekde vidieť, vrelo vám ho odporúčam. Z divadla budete odchádzať veselí a spokojní. Tak to má byť.

10/10