---

Odpútajte sa na chvíľu od situácie okolo televízie Markíza, situácie, ktorá by v demokratickom štáte nemala čo robiť. Samozrejme, Slovensko má od demokracie približne tak ďaleko ako Windows k dokonalosti. Momentálne sa však vráťme naspäť o takých pätnásť rokov, kedy sa éterom niesla hudba skupiny Modus a ďalších klasík slovenského popu. A práve na Modus chcem uprieť virtuálny zrak.

Modus vystriedal počas svojej existencie dvoch spevákov, konkrétne Jána Lehockého a Mira Žbirku. Práve jeho hlas som na najstarších modusáckych pesničkách skoro ani nespoznal. Veru, človek sa mení.
Mimochodom, ak si myslíte, že tento výber môžu počúvať len aboslútni nostalgici a magori zaťažení na 70. - 80. roky, ste na veľkom omyle. Svedčí o tom už aj to, že moje metalové ja (touto cestou ho zdravím... :-) ) si dokázalo vypočuť všetky pesničky s minimom rýpavých poznámok. Veď prečo aj, keď všetky muzaxy sú vcelku melodické, takže sa pri nich poslucháč rozhodne nenudí. Hlavne pri pesničkách s takými duchaplnými názvami ako, Zažni alebo Cesta so psom 8-}. Nájdete tu však aj kopu známych songov, ktorých mená sú vám určite známe: Nevolaj viac, Úsmev, Suzi, Dievčatá, Letná láska, Veľký sen mora,či Formula 1.

Tento album je voľná vstupenka do prachom zapadnutých osemdesiatych rokov nášho, svetovými vojnami pretkaného storočia. Rozhodne bude však tento Modus vhodný predovšetkým pre strednú generáciu, pretože práve oni zažili ich rozkvet. Obávam sa totiž, že mladá generácia má v hlave príliš veľa rejvu, tekna, hauzu a podobných mneničnehovoriacich štýlov, preto hudbu Modusu zatratí už po vypočutí prvej pesničky. Vy ostatní však smelo do toho. Viac k tomu nemám čo dodať.

ONDREW