Predstavte si, že sa jedného dňa len tak z ničoho nič dostanete priamo do komixu. Jednoducho sa obšmietate v okolí časopisu s obrázkami a zrazu BOIIINGGG a ste v čoudu. Teda presnejšie ani nie tak v čoudu ako v komixe. Pre mňa je to dosť nepríjemná predstava. Hlavne ak by prostredie, do ktorého by som sa teleportoval, vyzeralo tak, ako v hre Hovniválové. Čiže jedna lokácia čudnejšie vyzerajúca než druhá. Lenže toto všetko ešte nie je koniec. Potrápte si ešte trochu spolu so mnou vašu predstavivosť a pokračujte vo fantazírovaní. V komixe by ste totiž zastávali funkciu súkromného detektíva, ktorý sa ocitol celkom sám zavretý v plesnivej pivnici. A akoby to všetko nestačilo, v jednom rohu na kope uhlia tiká Niečo. To Niečo sa volá časovaná bomba. Každá sekunda vám odrátava čas do konca života. Musíte konať rýchlo. Zneškodniť bombu a konečne vypadnúť von z toho klaustrofobického zatuchnutého priestoru. Potom už nasleduje klasická práca detektíva. Pátranie, pátranie a pátranie. A možno aj vypátranie Pravdy. To záleží od vás.

Hovniváli, Shitmakers, to sú dve slová, ktoré charakterizujú chrobákov vaľkajúcich pred sebou zapáchajúcu guľu. Je to veru podivný hmyz, ktorý má v tej svojej malej hlavičke zakódované vskutku zvláštne inštinkty. Niečo tak negustiózne by snáď nerobil ani človek. Hoci - človek vraždí bezdôvodne a zvieratá a hmyz nikdy. Kto je teda viac zvrátený? Hm, otázka hodná zamyslenia.
V lebzni mi víri jedna otázka: prečo preboha autori nazvali túto hru Hovniválové? Tak sa síce volá jedna epizóda (hra sa totiž skladá zo štyroch takmer úplne rozdielnych epizód), ale nazvať tak celú hru? Samotný podnázov hovorí: aneb záhada komixu. Presne tak - záhada komixu. S tým absolútne súhlasím. Tak na kieho elementa nazvali hru Hovniválové? Nechápem, ale nič sa nedá robiť. Moja otázka zrejme zostane nezodpovedaná.

Prenesme sa však cez nepochopiteľné časti priamo k hre, ktorá začína zaujímavým, ale mierne amatérskym introm s prekvapivo výbornou hudbou. Skutočne. O ozvučenie sa totiž postarala česká skupina No Feeling, o ktorej som síce doteraz nepočul, ale hrá fakt squele. Avšak len kôli dobre hudbe v animáciach si cédečko rozhodne nekupujte. Radšej dočítajte recenziu až do konca. Ak nejaký bude. :-)
Z amatérsky natočených animácií sa dozviete všetko potrebné a môžete pokojne pokračovať v hraní. Lepšie povedané môžete konečne ZAČAŤ hrať. Lenže najprv sa zamyslite nad tým, čomu dávate v súčasnosti pri hrách prednosť. Kvalitnému grafickému spracovaniu alebo zábave a hrateľnosti? Dúfam, že tomu druhému, lebo inak to radšej s Hovniválmi ani neskúšajte. Pri pohľade na tú hrôzu môže citlivejšia povaha dostať šok, z ktorého sa už nemusí spamätať. A ja si vás predsa nebudem brať na zodpovednosť. Radšej vám položím jednu kvesčn: mali ste niekedy niečo dočinenia s hrou Mise Quadam, od ktorej sú Shitmakers len asi o triedu lepší? Áno? Tak potom už zrejme chápete o čom hovorím. Grafika v Hovniváloch je síce správne komixová, ale zároveň aj riadne odporná. Nehovoriac o tom, že hlavnú postavu zdigitalizovali ešte odpornejšie. Čiže ak dávate prednosť grafike pred hrateľnosťou, pokojne opustite tento priestor. Shitmakers nie je pre vás. Nalaďte si nejaký iný program. Je ich tu v Ravene dosť. Jedna recenzia lepšia než druhá.

Hrateľnosť. To je to, čo ma zaujíma a možno aj ten zvyšok čitateľov, ktorý sa rozhodol stoj čo stoj dôjsť až na koniec nášho rozprávania. Ak nejaký vôbec bude. ;-) Hrateľnosť je aj zároveň to jediné, čím môžu Hovniválové machrovať. Niektorým z nás našťastie práve hrateľnosť stačí ku šťastiu. Nuž a k Shitmakers si jeden večer sadnete a vstanete (ak vstanete) až ráno. Áno, to bol takmer aj môj prípad. Vravím takmer, pretože včas sa niekde vo vnútri mojej pařanskej duše ozvalo pípanie, ktoré mi radilo, aby som čím skôr stlačil tlačítko power a odobral sa do ríše snov. To potvrdzuje chytľavosť, ktorou autori gamesu obdarili. Budete pátrať do zblbnutia, zbierať predmety, používať ich všade a na všetko, debatovať s postavami, raz za čas sa možno zarehocete na celkom vtipných dialógoch a neskôr si zanadávate na stále rovnaké hlášky hlavnej postavy. Vraj, prečo by ste nadávali? Heh. Veľmi rýchlo na to prídete, keď asi po stý krát hlavný hrdina povie: Ne, ne, ne, ne, ne, NE! alebo To opravdu nejde, prípadne Nejdéééééé! Vtedy pochopíte.

Lokácie patria rozhodne k tým atraktívnejším. Uznajte. Takú záchytku nemáte možnosť navštíviť každý deň. Teda, pokiaľ nepatríte k notorikom. Rovnako aj rozhovor so stálym krčmovým zákazníkom stojí za to. Oboznámi vás so svojimi vidinami, pri ktorých vidí letiacich supermanov, ale aj nebezpečných gangstrov. Čo z jeho rečí je pravda a čo výplod prepitej šedej hmoty nazvanej mozog ožrana, to zistíte sami. Poviem len toľko, že na tých gangstroch rozhodne niečo bude. So supermanom je to už horšie.
Potuľovať sa budete aj po banke, v ktorej sa veľmi rýchlo môžete stať podozriví z falšovania podpisu a útočisko možno nájdete vo vašej kancelárii s detektívnymi románmi. Je tu toho na objavovanie dosť, stačí sa len pustiť do pařby.

No vidíte. Nakoniec sme sa predsa len ku koncu recenzie dostali. Ktovie, možno nabudúce zostane záver otvorený. Rátať treba so všetkým. Ale veď to vy už zrejme viete. V ravenovských recenziách je možné všetko a zázraky sa robia na počkanie... :-)

Bez ohľadu na nepríjemnú grafiku sú Hovniválové zábavná hra plná prekvapení a výbornej hrateľnosti. V žiadnom prípade nie je vhodná pre entomológov, ktorý v nej chcú hľadať hovniválov. Komixovo ladených jedincov však určite poteší. Aby ste nepovedali, mám tu ešte jeden tip na záver: pri pohľade na grafiku zatnite zuby a vydržte... stojí to za to!

Oznam: Iste ste si všimli, že sa tu okolo nevyskytujú obrázky. Nie je to spôsobené mojou lenivosťou, ale záhadnou nefunkčnosťou DOS pikčr grabera. Sorry.