HIT LIST

---

Záhady, nádych hororu, svojský humor, tajomné prostredie Himalájí, lamaistický kláštor v Nepále, budhistické zvyky, toto všetko spája jeden názov: Kláštor hrôzy. Je to kniha, ktorú budete čítať ako zmyslov zbavení bez ohľadu na to či je deň alebo noc, či vonku svieti slnko alebo prší. Budete ju doslova hltať. Ona vás za to odmení vynikajúcim príbehom, napínavým dejom plným rozličných zvratov, ale aj kopou - zvláštnym spôsobom - vtipných odpisov. Veru, nie každá takmer tristostranová kniha dokáže čitateľa tak pohliť, ako Kláštor hrôzy. Dej vám nedovolí pustiť knihu z ruky dovtedy, kým sa nedozviete záverečné rozuzlenie. Presne takto si predsavujem vynikajúco napísaný román.

Hádam som vás týmito ospevujúcimi rečami prinútil zbystriť pozornosť. Ak nie, potom je chyba zrejme vo vás. Čitateľ obľubujúci napínavo/hororový/vtipný dej si nesmie nachať ujsť túto kopu tvrdého papiera s ešte tvrdším obalom, ktorej sa hovorí kniha. Poďme sa však mrknúť na jej obsah.

Zasnežené Himaláje. Miesto večnej zimy a ticha. Miesto ako stvorené na meditácie a rozjímanie. Nuž, a práve na tomto mieste stojí aj lamaistický kláštor nazvaný Khumbu. Práve sem prichádza študovať prastaré náboženstvo Bon vedec/dobrodruh, Leslie L. Lawrence, človek pochádzajúci z Veľkej Británie, preto vždy vybavený fľaškou whisky. Jeho kľudný pobyt v kláštore, ktorý mu trošku znepríjemňuje iba hlavný láma Cerenpel, začnú narúšať akési čudné náhody. Najprv je to upchatý komín v piecke jeho cely (tak sa nazývajú kláštorné miestnosti pre mníchov), ktorý všetci pripisujú pôsobeniu mačacieho démona. Lenže potom, keď nájdu vonku v priepasti spadnutého svojho spolubrata mnícha Dzongsara, ktorému navyše chýba istá dosť podstatná časť tela, konkrétne jazyk, začnú mať podozrenie. A aby toho všetkého nebolo dosť, všetko nasvedčuje domu, že mu ho vyhryzli. Vtedy sa klášotorom začne šíriť poplašná správa: Preživší mnísi Bonu prichystali na hlavného lámu pomstu za to, že im kedysi zbúral ich klášor a na jeho mieste postavil Khumbu. Pomsta má spočívať v oživení mŕtveho pomocou vyhryznutého jazyka. Dotyčný živý mŕtvy - prezývaný tiež rodžung - potom na slovo plní príkazy, čiže napríklad kľudne odstráni nenávideného lámu.
Cerenpel, hlavný láma, spočiatku všetky nešťastia pripisuje príchodu Leslieho L. Lawrenca, no neskôr je ako-tak rád, že ho majú. Lawrenc sa totiž pustí do pátrania. V jeho činnosti mu napomáha Cerenpelov nový kancelár Ningmapa, ktorý vôbec neschvaľuje Lawrencove nápady.
Dej sa komplikuje príchodom Dominga De Carvalhu, architekta povereného skúmaním striech v kláštore. Tento človek sa dostane do blízkeho kontaktu s ďalším adeptom na vyhryznutý jazyk a spolu s Lawrencom a Ningmapom sa neskôr vracia do kláštora, avšak do cesty sa im pripletie skupina vedcov - bilógov, ktorí blúdia po okolí. Po menšej debate, v ktorej sa vyskytujú prvé známky geniálneho, aj keď trochu skrytého humoru, sa všetci spoločne vrátia do Khumbu. Cerenpel zalamuje rukami nad príchodom ďalších cudzincov, no vzhľadom na nepriaznivé himalájske počasie ich prijíma. Potom nasleduje séria záhad: mŕtvi miznú z pohrebnej jaskyne pod kláštorom a objavujú sa na chodbách a v celách. Postupne zomierajú ďalší a ďalší členovia expedície, pričom každý z mŕtvych sa mení na rodžunga a útočí na svojích bývalých kolegov. Situácia sa čoraz viac vyhrocuje a do tohto maglajzu ešte prídu americkí turisti, ktorý sa chcú zúčastniť dvadsiateho piateho výročia vzniku kláštora. Prejavujú sa ako praví Američania, z čoho má samozrejme najmenšiu radosť láma Cerenpel. Ešte menšiu radosť má potom, čo začnú umierať aj títo turisti.
Lawrence medzitým prichádza na zopár podozrivých faktov, týkajúcich sa halucinogenných húb, ktoré používali kedysi dávno mágovia Bonu na uvedenie sa do tranzu. Práve tieto huby môžu mať podľa neho nejakú súvislosť s rodžungami. Nevie však podrobnosti, preto situácia zostáva na mŕtvom bode. Turisti a vedci, ktorí prežili, začínajú byť podráždení, čo iste spôsobil aj nedostatok jedla a čím ďalej, tým väčšia zima. Preto sa nakoniec pokúsia o útek z klášotra pomocou tajnej chodby, ktorú objavia vďaka bývalému mágovi Bonu, Rďalbjedovi. Po niekoľkých váhaniach a pohľadoch na mŕtvych, ktorí sa - pravdepodobne - stali obeťami mágie Bonu, vstupujú do chodby, kde ich možno čaká rozlúštenie celej záhady, ale možno aj tetka Zubatá...

Viac by som si nedovolil prezradiť. Len si pekne knihu Klášor hrôzy kúpte a sami uvidíte, aké rozuzlenie návštevníkov klášotora čaká. Predvedčíte sa na vlastné oči, aké napínavé chvíľky zažijete pri čítaní a pritom neodtrhnete pohľad od stránok.
A ak vám bude po dočítaní trochu smutno vedzte, že Leslie L. Lawrenc napísal viaceré knihy s takouto tématikou. Hneď ďalšia, ktorá sa mi dostala pod ruky, bola kniha Pasca v Himalájach, preto hneď ako ju dočítam, podáv vám o nej správu. Je vidieť, že autor (mimochodom pôvodom maďar) má bohaté vedomosti o budhistickej viere a kláštoroch, nakoľko sa vo svojích knihách zaoberá práve nimi. Bodaj by aj nie, keď je profesor-orientalista. Svoju profesiu nezaprie. My čitatelia môžeme byť len radi, pretože takto pútavo napísanú knihu nenájdete ležať len tak hodenú pod stolom v knižnici.

10/10