Po recenzii na kapánek nezrozumiteľné maďarské časopisy sa vás chystám trochu poinformovať o zmenách medzi českými gamesmagmi. Iste viete o tom, že redakcia Score sa vymenila a tým nastal v ich prístupe obrat o sto osemdesiat stupňov. Zároveň tým odpísali celkom slušne rozbiehajúci sa Level. Lenže nielen Score a Level vládnu Čechami (a Slovenskom). Predovšetkým na scénu z hlbín pekelných dorazil nový časopis GameStar, preto sme uznali za vhodné oboznámiť vás s ním. Taktiež nový časák s názvom Joystick stojí za zmienku. Našťastie Rejvn McHavran VII. k nám bol milostivý, preto v tomto časopise nenájdete cenník pák na gamesenie, ale jeden návod za druhým. Predpokladám, že teraz už návodofili zbystrili zrak a zajtra pôjdu Joystick zháňať až Čiech. Na Slovensku sa totiž zatiaľ nevyskytuje. Aj keď... pre prípadných záujemcov týmto vyhlasujem dražbu nášho redakčného výtlačku, ťažko vydobytého z výstavy INVEX '98. Vyvolávacia cena je päťtisíc korún, dá niekto viac? ;-)
V poslednej recenzii na Score som sa o ňom bohvieako pochvalne nezmieňoval. Časy sa menia, my sa meníme, len On sa nikdy nezmení :-). Veru, bol to ale šok, keď mi do oka padol nápis o návrate ICEa a ANDREWa, dvojice, ktorá v Score kedysi udržiavala tú správnu pařanskú atmosféru. To číslo som si okamžite kúpil a vytešoval sa ako zmyslov zbavený (to si aj bez Score - pozn. Rýpal obecný). Po príchode domov nastala rovnaká situácia ako pred nejakým rokom a pol. Začal som čítať a skončil až niekedy o dvanástej v noci. S boľavými dioptriákmi, pre
nemimozemšťanov - očami, ale dobrým pocitom na duši, ktorú na noc pre istotu zatváram do hrnčeka presne ako vodník (to viete, budhisti vravia, že duša v spánku opúšťa telo a túla sa v nejakej inej dimenzii, zatiaľ čo iná, cudzia zblúdená duša sa pokúša dostať do niečieho "prázdneho" tela... zaujímavé). Zaspával som s radostným pocitom.
Nakoniec sa pozriem na zúbky (alebo si radšej zavolám na pomoc redakčného dentistu?) CDmagu KLAN. Tak sa len pekne pohodlne usaďte a pustite si nejakú príjemnú hudbu (tým nemám na mysli Scootera... héj! Nepočujete? Vypnite to! Áááááá!). V poriadku. Môžeme začať.
Predovšetkým ma potešil fakt, že šéfredaktorom sa stal A. Anastastov, človek darom výborného písaného slova obdarený. Spolu s J. Eislerom napísali tamer štvorstranový článok o ich pôsobení v Excalibure, Score a veciach medzi tým. Práve tieto strany ma presvedčili o tom, že už je zase všetko v poriadku.
Všimol som si však istú skutočnosť, ktorá ma potešila o trochu menej. J. Eisler už píše na môj vkus až moc seriózne. Žiadne bláznivé úlety, ktoré ešte našťastie držia aspoň A. Anastasova. S tým už zrejme nič neurobíme. Ako som povedal na začiatku: všetci a všetko sa mení. Len Rýpal obecný sa nikdy nezmení. :-)
Obsahová časť 58. čísla Scoraťa je nanajvýš dobrá. Recenzie na Rainbow Six, Fallout 2, Hardwar, NFS3, Missing In Action a kopa ďalších výborných, často však aj otrasných hier. Veď to poznáme. Okrem toho reportáž z ECTS, previjú na Jagged Alliance 2, Hidden & Dangerous alebo Baldur's Gate (jedna hra lepšia než druhá), hitparáda najočakávanejších hier, listáreň, techbox a všetko ostatné. Obsah je tentoraz fakt kuul. Už to bolo potrebné. Kto sa mal donekonečna pozerať na tie fádne a ničnehovoriace recenzie, ktoré hyzdili Score počas vlády bývalej redakcie?
Grafická stránka Score sa žiaľ vôbec nezmenila. Stále mi na nej niečo chýba. Zrejme pestrosť a nie jednotvárnosť, ako teraz.
Čitateľa môže do veľkej miery potešiť aj prítomnosť dvoch cédečiek za rovnakú cenu. Na bonusovom disku sa ukrýva kompletná verzia nádhernej hry Woodruff, ktorá ma svojími hlodmi takmer zabila. Myslím smiechom...
Na prvom cédečku sa ako vždy nachádza kopa demoverzií, ktoré je možné spúšťať z celkom nového endžinu. Nechýba ani diskmag Kelt, ktorý má síce už štandartne celkom dobré články, ale po technickej stránke je až príliš stereotypný. Ani im by zmena endžinu neuškodila.
Score so staronovou redakciou na mňa urobilo veľký dojem. Nebyť redakčnej zmeny, považoval by som za lepší Level, ale teraz veru tvrdím niečo iné: Score is the best, again!
NÁZOV |
SCORE |
TESTOVANÉ ČÍSLO |
58 |
POČET STRÁN |
132 |
CENA |
75 Sk bez CD; 170 Sk s CD |
ZHRNUTIE |
Opäť je to to staré dobré Score. |
Ďalej tu máme Level, ktorý za čas svojho pôsobenia tiež spravil obrovský krok dopredu. Veru, nie ako jeden môj známy mimozemšťan, ktorý zo zásady chodí dozadu... ehm, čo to tu zase trepem? Že by sa prejavil nedostatok kyslíka v mojom doupěti? Počkajte, radšej otvorím wokno... No prosím a máme to. Hneď mi moje procesory v hlave lepšie myslia...
Heh, keď si spomeniem, ako som pred takým pol až trištvrterokom na Level nadával. To boli časy. Dnes ma už nenapadne povedať čo len jednu nadávku na pLevel (a to nebol nadávka? - pozn. Ondrjú Van Valhalla, hľadač stratenej spravodlivosti). Tento plátok sa totiž natoľko zlepšil, že Scoraťu môže v pohode konkurovať. Alebo, presnejšie povedané, MOHOL. Nebyť okolností spomínaných v článočku o Score. Napriek tomu ide o veľmi dobrý časák, ktorý rozhodne stojí za zvýšenú pozornosť. Preto odložte ten krígľak s pivom a sústreďte sa.
Prvé, čo spozoruje každý čitateľ hneď po otvorení Levelu, je jeho grafické spracovanie. Zo všetkých stredoeurópskych časopisov o hrách mi pripadá najlepšie. Podklady pod recenziami urobia svoje a pritom text zostáva čitateľný, čo je veľmi dôležité. Neviem, načo by komu bol časopis, ktorý neprečíta ani Ondrew Ondrewovský - a to je už čo povedať,
vzhľadom na jeho okuliare s piatimi dioptriami, ktoré každé písmeno zväčšia trikrát. Takéto neprehľadné články sa kedysi vyskytovali v staručkom deduľovi s názvom Bit a pred nedávnom aj v Rikim. Level však všetko zvládol na výbornú, preto ich články sa čítajú úplne v pohode. Žiadne namáhanie očných zreničiek, či čo nám to vlastne zabezpečuje výhľad do sveta (nie, tým výhľadom do sveta nemyslím Internet, vy fanatici :-) ).
Kvalita recenzií je na rovnako vysokej úrovni. Na rozdiel od bývalej papíkovskej redakcie Score, redaktori Levelu ešte nezabudli na humor, ktorý dokáže príjemne okoreniť článok aj na tú najnudnejšiu hru všetkých čias. Niečo mi tam však aj napriek tomu chýba. Neviem čo. Možno jedného dňa na to ČOSI prídem.
Veľkou výhodou Levelu vždy bol čas vychádzania. Na pulty obchodov sa dostal už v polovici mesiaca, preto môže vyrukovať s väčšími novinkami, než Score. Presne tak je to aj v najnovšom čísle, čiže 10/98. Nájdete v ňom rozsiahle previjú na Tomb Raider 3 a Half-Life, recenziu na vynikajúcu 3D strieľačku Shogo: Mobile Armor Division (testujem, testujem - máte sa na čo tešiť, gheh!), nový datadisk do Die By The Sword a iné novinky jesene.
Cédečko je rovnako aktuálne. V minulom čísle boli dokonca dve, pričom, tak ako na Score CD, aj Leveláci prihodili k demoverziám dokonca až tri (!) plné hry (Gobliiins, Gobliins 2 a Zloděj). Pred časom z neho šibnutím prútika zmizol diskmag Pařenište, ktorý už údajne vychádza iba na Inete. Škoda ho.
Ľudia z Levelu sa dokázali vypracovať. Aj napriek tomu, že Score je teraz stopercentne lepšie, tento časopis si zaslúži vysoké hodnotenie.
NÁZOV |
LEVEL |
TESTOVANÉ ČÍSLO |
9/98 & 10/98 |
POČET STRÁN |
116 |
CENA |
62 Sk bez CD; 172 Sk s CD |
ZHRNUTIE |
Sú dobrí, ale ČOSI im chýba. |
Prepracoval som sa k prvej novinke na poli českých herných časopisov. GameStar mal premiéru na Invexe a v momente, ako sa začal predávať, ľudia ho skupovali ako besní. Bodaj by aj nie, keď jeho nulté číslo stálo päťdesiatpäť korún aj s dvomi cédečkami.
Najväčšia chyba na celom časáku spočíva v jeho redakcii. Na čele totiž stojí Karel Papík, človjek, ktorý takmer priviedol Score do záhuby. To mu zrejme nestačilo, preto pozbieral všetky svoje vysokoškolské diplomy a naklusal do vedenia iného časopisu. Pche!
Podľa nultého čísla môže niekto len veľmi ťažko hodnotiť kvalitu. V úvodníku nám totiž do budúcnosti sľubujú väčší počet
strán a iné serepetičky. Vo vzduchu však visí istá otázka: pomôže viac strán úrovni a zaujímavosti recenzií? Obávam sa, že so súčasnou redakciou dosť ťažko. Niektoré recenzie sú síce podľa mňa vcelku zaujímavé, ale chýba mi v nich nadšenecká atmosféra. A tomu nepomôže ani desať priložených cédečiek! To musí byť v redaktoroch.
Grafické spracovanie opäť nie je nič moc, čo ma prekvapuje vzhľadom na pôvod vydavateľskej firmy. GameStar totiž vydávajú tí istí Nemci, ktorý vydávajú nemeckú mutáciu GameStara. (bývalý PC Player). Akurát obrázky vkladajú do textu o niečo pútavejšie, než napríklad v takom Score.
S aktuálnoťou recenzií na tom veru nie sú zle: nechýba Rainbow Six, Wing Commander: Secret Ops, NFS3, Rage Of Mages ani Hardwar. Viac recenzií by sa im tam aj tak nevpratalo. Nulté číslo má iba tridsaťšesť strán. V previjúvoch tiež nie sú zlí: Baldur's Gate, Larva Croft 3, Indy Jones 5, Heretic 2, Carmageddon 2, to všetko sú veľmi aktuálne novinky.
Cédečko rovnako stojí za zmienku. Prvé obsahuje všetky známe demá, ale okrem toho aj jeden brilantý herný kúsok: bezplatný datadisk do Wing Commandera, s názvom Special Operations. Tento datadisk je samozrejme možné získať aj prostredníctvom Inetu priamo zo stránok Originu, ale povedzte, komu z vás sa chce sťahovať sto tridsať megáčov? Nie každý má doma Inet zapojený cez špionážnu družicu, ako ja. :-)
Druhé cédečko je takmer plné dotatkov do Kvejka jednotky a dvojky. Nájdete tam všemožné levely, ale aj Quake Rally a Air Quake.
GameStar ma veru moc nenadchol. Ktovie, ako bude vyzerať jeho prvé číslo. My sa to pravdepodobne tak skoro nedozvieme, pretože nepredpokladám, že by hneď na začiatku začali s distribuovaním na Slovensko. Aj tak si nie som celkom istý, či GameStarom vytvoria dieru do sveta... možno tak do koláča...
NÁZOV |
GAMESTAR |
TESTOVANÉ ČÍSLO |
0/98 |
POČET STRÁN |
36 |
CENA |
10 Kč bez CD; 55 Kč s CD |
ZHRNUTIE |
Papík's gang. |
Posledné dva časopisy celkom nespadajú do bežnej kategórie herných magov, v každom prípade s hrami úzko súvisia. Joystick sa zrodil iba pre jednu vec: aby pomáhal hráčom z núdze (alebo z vlastnej hráčskej neschopnosti?). Venuje sa totiž len a len návodom a čítom na Písíčká, Amigy, Mekintoše a Plejstejšne. Interesantný pokus. Niečo také tu ešte nebolo, preto môže mať Veselá páka úspech.
Prvé číslo obsahuje 52 strán a jeho cena je 78 Sk, z čoho logicky (to by ste o mne nepovedali, čóóó? 8-) )
usudzujem, že riadiace centrum Joysticka plánuje s predajom na Slovensku. A ak to urobia, predpovedám im úspech... pokoj, mier, harmóniu, vyrovnanosť... erm, asi sa mi zase prehriali procesory v lebzni. Musím na chvíľu vystrčiť hlavu z obloka... Šit, to mi nemohol niekto povedať, že tam leje ako z Gabčíkovskej priehrady po výbuchu piatich kíl dynamitu? Ochladiť som sa v každom prípade ochladil.
Prvé číslo v sebe ukrýva návody a rady na hry ako: Lands Of Lore 2, Soldiers At War, Mortal Kobat 4, Commados, Final Fantasy 7, Heart Of Darkness, Queen: The Eye, Grand Theft Auto, Horké Léto a ďalšie. Okrem toho nezabudli ani na veľké množstvo čítov.
Do budúcnosti si autori časopisu predsavzali zvýšiť počet strán, čiže o návodoch sa nám už bude aj snívať.
Joystick ma milo prekvapil. Nepatrí síce k časopisom, ktoré by som si bol ochotný kupovať, ale určite sa nájde množstvo ľudí, ktorým pomôže. Jeho spracovanie a obsah sa mi taktiež pozdáva, preto za jeho ojedinelosť mu udelím sympatické hodnotenie.
NÁZOV |
JOYSTICK |
TESTOVANÉ ČÍSLO |
1 |
POČET STRÁN |
52 |
CENA |
60 Kč / 78 Sk |
ZHRNUTIE |
Koniec zalamovania rukami nad nedohratou hrou... je tu Džojstik. |
Klan rozhodne veľmi medzi papierové časopisy nezapadá. Čím to asi bude? Podnebným pásmom? Nie, je to tým, že vychádza iba na cédečku. Čiže ide o CDmag. Už dávno som si ho chcel kúpiť, ale akosi mi nikdy nezostali chechtáky... veď to poznáte. Lenže na Invexe sa nám konečne naskytla vhodná príležitosť. Po zakúpení dvoch čísiel bolo jedno zdarma. Samozrejme dľa vlastného výberu. Našťastie.
Vydávať cédečkový časopis je samo o sebe dosť zaujímavý nápad. Žiadny papier, žiadna celulóza, ehm. Má to svoje výhody, aj nevýhody. Na cédečko môžete streliť kopu animácií a ukážok, množstvo obrázkov, hudby a je vám to fuk. Na druhej strane, nie je akosi možné brať si takýto časopis so sebou. Teda ak náhodou nevlastníte noutbúk s céderomkou. Ale to myslím nepatrí k bežnej výbave klasického pařana. Abo hej? Možno som zaspal dobu... aký je rok? 1998? Aha, tak potom nič.
Po spustení Klanu sa na mňa usmialo veľmi pekné menu, ktoré mimochodom vyzerá perfektne vo všetkých troch testovaných číslach. Endžin je rýchly, nie nadarmo bol naprogramovaný v DOSe. Avšak v najbližšej dobe plánujú jeho zmenu do wokenného prostredia.
V hlavnom menu sa podobne ako v diskmagoch ponúkajú na výber rôzne položky: hudba, počítačové gamesy, hobby gamesy, divadlo, cestovanie, výtvarné umenie, ale aj ukážky z videoklipov alebo filmov. Recenzie ma
skutočne zaujali, pretože ich autori ich našťastie dokážu písať s chuťou, čo sa zákonite odráža na výsledku. V poslednom čísle ma dostalo previjú na Half-life, ktoré vynikajúco navodzuje atmosféru tejto hry. Rovnako aj reportáž z cesty do Indie nemá chybu. V hudbe nezabudli na nový album Mikea Oldfielda: Tubular Bells 3. Rubrika počtačových hier tiež ide s dobou, preto v nej nájdete úplné novinky (ako v Ravene :-) ).
Klan je originálny a ťažko nájde konkurenciu v tom, čo robí. Dvadsať dva čísel - slušné numero. Len nech im to vydží, je vidieť, že sa snažia a snaha... tú si treba ceniť.
NÁZOV |
KLAN |
TESTOVANÉ ČÍSLO |
12/97; 21/98; 22/98 |
POČET STRÁN |
650 MB :-) |
CENA |
89 Kč |
ZHRNUTIE |
Kvalitný CD Mag s príjemnou atmosférou. |
Huh a som na konci. Tak čo hovoríte? Zaujal vás GameStar, Joystick, Klan alebo vynovené Score? Snáď som vo vás vzbudil aspoň trochu záujmu. Ak áno, tak je dobre, pretože presne o to mi išlo.
Teraz už však musím končiť, pretože Rýpal obecný mi tu už pol hodiny behá po doupěti a frfle, že si chce zahrať Shogo. A nakoľko si ho nechcem zbytočne rozhnevať (to viete, on mi potom stále skáče do recenzií... (JA? NIKDY! - pozn Rýpal obecný)... ako napríklad teraz), radšej ho pustím k počítadlu. Prednešok sa s vami lúčim s pozdravom: Shoot down that Rypal!
ORZYN:
V podstate s Ondrewom súhlasím (vyvraždime rýpalov ;), no predsa len
by som sa ešte v krátkosti vyjadril k tej najzákladnejšej otázke (sľúbil
som Mirsoftovi názor a nechcem ho chudáka sklamať)
KUPOVAŤ, či NEKUPOVAŤ?
Toť dilema.
SCORE určite hej. LEVEL - priebežne. GAMESTAR nie. JOYSTICK nie.
KLAN... Nuž... Klanu aspoň držím palce!
Ľuďom, ktorí sa nedokážu neopýtať PREČO, to vysvetlím polopate.
SCORE má v týchto dňoch jednoznačne najagresívnejšiu a tým pádom
aj najschopnejšiu redakciu v Strednej Európe. Možno dokonca na
celom svete. Nenarážam tým len na Andrewa a Icea, ale na nich
VŠETKÝCH; na Chlumského, Rybku att. Ak sa im podarí udržať svoje
nadšenie, možno im raz odpustím aj slizom potiahnuté strany a
katalógový lejaut. O Leveli a Klane sa dnes rozpisovať nebudem,
vrele im však prajem do budúcnosti všetko najlepšie. Hlavne
sympatickému Klanu (budiž vám osud priaznivý, kolegovia!).
Joystick, hm... Môj postoj k návodom, čítom a iným podvodom je a
vždy aj bude rovnaký. Raz sa na ne namotáte a viac bez nich k
počítaču nesadnete, tfuj.
Nuž a na záver som si nechal lahôdku. GAMESTAR. Keď na časopisoch o
hrách niečo nemám rád, tak je to prehnaná profesionalita. Toť listoval
som vyžemenovaným plátkom, a hen - Tu vidím, akí budú oni VŽDY LACNEJŠÍ,
onde sa idú posrať zo svojho úžasného CÉDEČKA PRE PREDPLATITEĽOV...
Strašné. Celé to páchne Ekonomickými Analýzami a Podrobnými Plánmi.
Dokonca aj samotné články sú písané... Ermh, nenapadá ma správne slovo.
DOKONALÉ. Hm. Bezchybné. Vždy k veci, vždy o tom, čo ma akosik nikdy
nezaujímalo. Plné všemožných vzdelaných slov sťaby ukradnutých z akejsi
múdrej knižky. Tu sa nejaký člobrda oháňa interakciou, onde sa Niekto
neustále odvoláva na zábavu a hrateľnosť, pripadajúc mi tak ako falošný
veštec dokolečka opakujúci svoje naučené frázy. Frázy, ktoré chcú jeho
čitatelia počuť. Výnimkou sú len siahodlhé nudné opisy samotnej hry
zachádzajúce až do ABSURDNÝCH detajlov (tož, ak vás zaujíma, aké maximálne
obranné číslo môže mať v Rage of Mages kúzelník, MOJE články radšej nikdy
nečítajte ;)
Inu, ako vidím, znova som sa rozpísal. Žiaľ, nemám rád, keď sa k hrám
(k umeniu vôbec) pristupuje ako k prostriedku (kto ma nechápe, mal by
nachvíľu zapnúť to čudo na krku). Je to CHORÉ. Veď stačí sa len trochu
rozhliadnuť okolo seba a ihneď zistíme, kam tie ich veľkolepé štatistiky
predajnosti a historky o úbohých vývojároch pracujúcich dňom i nocou,
aby uspokojili naše márnivé duše, doviedli napríklad film. Že?
POZNÁMKA: Tieto hodnotenia predstavujú môj názor. To, že Joystick dostal 1/10, neznamená, že by bol zlý. Jednoducho som v ňom nenašiel nič, čo by ma zaujalo. Vy ostatní - Zúfalci Agresívni - možno dopadnete lepšie.