... SHOCK

Už je tomu mesiac, čo som sa v novinkách rozjímal nad vydaním pokračovania jednoznačne najlepšej "doomoviny" (ak sa tak dá nazvať) System Shock. Hovoril som čosi o poslednej nádeji, oživeniu herného stereotipu, Katastrofe Desaťročia v prípade neúspechu... Veď viete. Človek toho občas nakecá. A potom aby sa z toho nejak vymotával.

V týchto dňoch, koncom augusta, je System Shock 2 ZATIAĽ mojim najhorúcejším kandidátom na Hru Roka (resp. Zlatého Havrana '99 ;) Problém je v tom, že ho ani s najväčším sebazaprením nemôžem označiť za očakávanú - ba priam VYŽADOVANÚ revolúciu. Skôr naopak: Kým jeho legendárny predchodcovia (nie len SS; skúste si spomenúť aj na 3th person Bioforge, Bethesďácky Future Shock, ale i na množstvo ďalších, menej výrazných titulov!) vyžarovali okolo seba auru Nesmrteľnosti už od prvých záberov z intra, SS2... Mno, SS2 začne naberať grády vskutku až kdesi na štvrtom poschodí. Zhruba vtedy si konečne ujasníte pointu (béčkového) príbehu a svoje postavenie v ňom.

Inu, príbeh... Ním by som mal asi začať.

Neexistuje nič, čo by ho vystihlo presnejšie ako slovíčko "ABSURDNÝ" (možno "NÁSILNÝ"). Odohráva sa desiatky rokov po zničení Citadely, miliardy kilometrov od Zeme. Vedecká loď Von Braun sprevádzaná vojenským krížninom Rickenbacker (bože tie názvy...) sa nachádza na svojej cieľovej pozícii. Pred niekoľkými dňami sa z povrchu neďalekej planéty Tau Ceti 5 vrátil prieskumný čln; navzdori všetkej logike obsadený veliacimi dôstojníkmi oboch lodí.
Priniesol tri skvelé správy.
Na TC5 je život.
Celá posádka prieskumného člnu je ním úspešne infikovaná.
Karanténne opatrenia na Von Braunovi stáli za hovno.

Že vám úvod trochu pripomína Votrelcov? Nu... Nečudo. Dokonca už prvé sekundy hry im sťaby z oka vypadli: Hráč, cybervojak vyslaný vďaka akejsi Veľkej Prozreteľnosti TriOptimom (toť pozemská megakorporácia), sa prebúdza z hybernácie; jeho lôžko sa otvára, chudák náš malý z neho lapajúc po vzduchu vychádza, padá na zem... A hopla. Vitaj do pekla, synak. Čírou náhodou nám tu zopár týpkov zošalelo, po lodi pobehujú vševraždiace čudesá, ktoré sa z nich urodili a navyše skoro celá posádka je... A vôbec - Toto je vedecká loď, čo tu kurva TY robíš? ...nevadí. Keď ťa už poslali... Trochu si zabehaj, zasekaj a hybaj ďalej. Ako som povedal, hra začína naberať grády až po prejdení prvých troch poschodí. Na scéne sa zjavuje Shodan, naša (resp. náš) stará známa, a do konfliktu sa tak dostávajú hneď tri hyperklišé svetového SCI-FI: Umelá inteligencia, kolektívne vedomie a, hehe, superhrdina za stranu ľudí. Atmosféra však hustne. SS2 sa na niekoľko hodín vyvíja vo vynikajúci horor. Bohužiaľ.
Tak ako v pôvodnom System Shocku, aj v dvojke je dejová stránka postavená na e-mailových správach a viac i menej intímnych kartridžoch. Hráč má možnosť vďaka nim paralelne popri svojom vlastnom boji sledovať hneď niekoľko ďalších osudov; s nádejou, že ešte dokáže niekoho zachrániť, ho neustále ženú vpred... No bezúspešne. Čím ďalej sa dostáva, tým pustejšie a bezútešnejšie scenérie nachádza. Až nakoniec úplne osamie. Stratený na planéte zisťuje, že celý záver je len akousi zjednodušenou obdobou Inej Dimenzie v Half Life. Nudí ho to. Ide stále dopredu, neotáča sa, čo nájde, okamžite zastrelý. Náchadza zopár odkazov na metabolizmus "Mnohých" (The Many), ale žiadna vedecká práca rozhodne nemôže nahradiť osudy posádky - či už mileneckej dvojice snažiacej sa uniknúť z lode, kapitána Diega bojujúceho so svojou "posadnutosťou", alebo odvážnej Delakrojovej, dievčiny s charizmou Ripleyovej... Absolútnemu znechuteniu a poklesu hodnotenia z 9/10 na 6/10 zabránili len jednoduché misie aspoň jakš-takš spestrujúce rutinu radovej strieľačky a mizivé RPG prvky snažiace sa nahradiť všetky premárnené nápady z SS1: Jednak minoritné detaily (spätné a bočné zrkadlá, hádanky, fet, chýba dokonca aj kompas...), no hlavne CYBERSPACE prenášajúci hru do dvoch paralelných realít. Nebyť záverečnej scény odohrávajúcej sa v Shodanovom "snovom vesmíre", SS2 by neznalec s kľudným svedomím mohol označiť za ďalší z miliónov Alien Shockov. Samozrejme, obohateným o inventoár, jednoduché pravidlá (vylepšovanie niekoľkých schopností) a psy-energiu (sci-fi mágiu). Všetko ostatné je bohužiaľ až zarážajúco priemerných kvalít; či už hovoríme o priemernom dizajne levelov, priemernej grafike (ozvučeniu), priemernej palete zbraní, alebo o samotnej pointe hry spočívajúcej v rutinnom nájdení a zničení "strašne veľkej a strašne (ne)originálnej potvory". Spracovanie dokáže potešiť snáď len svojou morbídnosťou, povzbudivo stvárnenými mŕtvolami, obesencami, rozporcovanými telami, indivíduami pričapenými na stenu (strop), s puškou v rukách namierenou na miesto, kde kedysi bývala hlava... Škoda, preškoda, že smrť bez života je jednoducho oničom. Chcelo by to viac dialógov, viac spolubojovníkov priamo zdieľajúcich náš osud. Samozrejme - Z času na čas sa zjavujúci duchovia nebohých zosnulých síce potešia, tak isto ako pohľad na práve zomierajúcich, ale hráčovu SAMOTU to nijak nezaženie. Boj o prežitie pomaly stráca zmysel a -- ako som už povedal -- ku koncu sa mení na nechutnú frašku.

Nu, System Shock 2 mal v sebe potenciál. Stačilo vziať základy jeho predchodcu, dať im moderný háv a nový príbeh. Nestalo sa tak. SS2 ide vlastnou cestou. Pre niekoho možno lepšou, bližšou k ľudu, pre mňa však nie. Pre mňa je to cesta k priemeru. Ak sa v Irrationale nad tým nezamyslia, na úspech System Shocku 3 môžu s ľahkým srdcom zabudnúť.

OBRS

Ufff. Až ma zarazilo, keď som zistil, že mi Orzyn hovorí z duše. Rovnako ako on, aj ja som do SS2 vkladal obrovské nádeje. Čakal som taký vorgas, na aký som bol zvyknutý z prvého dielu. Namiesto toho sa mi v hlave preháňajú pochmúrne myšlienky a verte, že mi ich tam neimplantoval Shodan. Milý Looking Glass to zbabral. Zbytočne by sme si nahovárali, že dvojka tromfla jednotku. Ani v najmenšom. Podľa mňa sa jej vyrovnáva akurát atmosférou. Rovnakou atmosférou, akú som zažíval pri SS1, ale aj pri - dľa môjho názoru - najlepšej 3D strieľačke Terminator: Future Shock. Ostatné prímesy hry sú však minimálne inovované vzhľadom na predchádzajúci diel. Hackovanie, e-maily, ostreľovanie hybridov, Shodan... to všetko tu už bolo. Endžin hry ma taktiež trikrát neoslnil. Je síce dostatočne rýchly a lokácie správne pochmúrne, ale na dnešný štandart určite nestačí (aj keď ja si na grafiku zasa až tak nepotrpím). Nuž a ďalší klinec do rakvy System Šoka Dva zatĺkla možnosť sejvovania kdekoľvek počas hry. Stavím sa, že keby boli na sejvovanie vyhradené iba určité miesta, hráč by oveľa intenzívnejšie prežíval atmosféru hry. Pocit toho, že môže kedykoľvek zhebnúť (našťastie len na obrazovke...), to je to, čo by ho motivovalo k lepším výkonom.
Smrk, smrk. Prevrat sa nekonal. Pre mňa aj naďalej zostáva "herným bohom" Terminator: Future Shock spolu so System Shockom. Čo narobíme.

8/10