ONDREW X.

Hmm. Na tomto mieste sa stretávame už po x-tý krát. Práve tento dôvod ma prinútil k trochu zvláštnemu Ondrewovmu woknu. Dnes bude mať tak trochu úvahovejší tvar. Prichádza totiž jubilejné desiate číslo a s ním aj poohliadnutie sa naspäť. S touto témou som v podstate začal už na mojej houmpejdži a považujem ju za natoľko zaujímavú, že mi nedá v nej nepokračovať. Je to už rok a pol čo som vstúpil medzi niekoľkých ľudí, ktorí si povedali, že začnú robiť diskmag. Len tak, pre radosť. Dodnes si s miernym úsmevom spomínam na moje premiérové tretie číslo, kde som sťaby šialenec písal tri-štyri herné recenie týždenne a pařil ako zmyslov zbavený. V tej dobe nás nebolo veľa, avšak podľa mňa sme to všetko zvládli ľavou zadnou. Určite za to treba do veľkej miery poďakovať práve Mirsoftovi, pretože nás po Tomovi nielen že viedol, ale získal nový endžin od Elesgala, ktorému patrí rovnaká vďaka. Týždne a mesiace ubiehali, my sme vydali v Elesgalovom endžine (ktorý, priznajme si to otvorene, mal takmer toľko múch ako Windows :-) štyri čísla a mysleli si, že sa zo strany čitateľov dočkáme aspoň zopár reakcií. Dlho, predlho sme čakali zbytočne a to aj napriek tomu, že Mirsoft endžinovú verziu Ravena pretlačil (zdarma!) na niektoré slovenské časopisy a dokonca aj na inetovské sajty. Nikoho vtedy netrápilo, že sme mali viac strán kvalitného textu, než ktorýkoľvek papierový časopis. Tak to už na Slovensku chodí. Viacerí ľudia si ma dokonca posmešne doberali, keď zistili, že do Ravena píšem úplne zadarmo, rovnako ako všetci ostatní. Nedokázali pochopiť, že ak človeka niečo baví, môže to robiť aj bez ohľadu na nulový zisk. Vtedy som si definitívne uvedomil to, čo určite napadlo tisíce ľudí predomnou - svetom vládnu iba peniate, nič iné. Práve preto som rád, že my sme si dodnes zachovali nekomerčnú tvár a v tejto veci nám skutočne nemôže nikto nič vyčítať. Niečo podobné by mohol urobiť iba obrovský pokrytec. Spolu s nekomerčnosťou sa spája ešte jedna vec, ktorá ma na Ravenovi dodnes teší - nezávislosť. Môžeme si písať čo chceme, nikto nás neovplyvňuje, nikto nemá právo do nás strkať nos.
Po niekoľkých číslach prišlo konečne zopár ohlasov, avšak ich počet bol tak smiešny, že sme mali viac-menej pocit, akoby bol celý diskmag určený iba nám - jeho tvorcom. Potom našťastie prišli ďalšie dva obraty, ktoré konečne slávili úspechy. Ten prvý bol prechod Ravena do internetovskej podoby, čo znamenalo takmer denný update a približne tridsať návštevníkov denne. Takmer zároveň s týmto krokom pre nás Kasou naprogramoval nový endžin, tentoraz už skoro bezchybný, aj keď - poznáte to... chybička sa vždy nájde. Ten sme začali používať od siedmeho čísla a bude v ňom vytvorené aj jubilejné desiate číslo. Počas tohto obdobia nám začalo chodiť o čosi viac reakcií, aj keď je to stále neskutočná bieda, o ktorej človjek nevie, čo si má myslieť. Buď sú čitatelia natoľko spokojní, že necítia potrebu nám niečo kritizovať, alebo (a to je pravdepodobnejšie) je skôr problém v tom, že sme na Slovensku. Všimnite si napríklad situáciu v Čechách, kde vychádza diskmag Kelt. Podľa mňa sa Ravenovi obsahovo ani endžinovo (aj keď teraz prešli na HTML verziu) nevyrovná a pritom tamojší čitatelia sa dokopú k tomu, aby vyjadrili svoje názory, reakcie, či nápady. Tak to má byť. Lenže u nás? Hehe. U nás sa človek akurát tak dočká nesúhlasu s tým, ako recenzent hodnotí americké filmy, všakže.
Vzhľadom na všetky tieto okolnosti sme sa veľmi reálne zamýšľali nad významom endžinovej verzie Ravena. Touto tématikou sa však viac bude zaoberať Mirsoft v úvodníku desiateho čísla, preto ja sa nad ňu povznesiem. Fakt je, že v súčasnej dobe sme vcelku spokojní. Výmena dizajnu stránok na Inete prebehla bez prblémov, návštevnosť stúpla (za to môžeme opäť poďakovať Mirsoftovi ), recenzií je stále viac než dosť, dokonca máme zabezpečení prísun metalových cédečiek (čo bol môj sen a našťastie sa mi ho podarilo splniť vďaka ochote Petra Gašparoviča ). Takže nateraz sme všetci šťastní a spokojní a ja pevne dúfam, že nám to vydrží ešte ďalších x-rokov.
V rámci tejto menšej úvahy som sa odvážil urobiť akýsi prieskum množstva recenzií, ktoré som za ten rok a pol napísal. Hádajte aký je výsledok... Tož, myslím, že vcelku úctihodný. Za ten čas som stihol napísať viac ako dvesto článkov, medzi ktoré patria predovšetkým recenzie, ale i úvahy, poviedky, fejtóny atp. Hm, ktovie k akému výsledku by sme sa dopočítali, keby sa niekomu chcelo spočítať články kompletne celej redakcie?
Hmm. Týmto citoslovcom som začal a práve ním toto celé zakončím. Presne tak - hmm, dokázali sme toho veľa, a tak nám držte palce, aby sme vydržali čo najdlhšie. My to odhodlanie máme, ale to nestačí. Potrebujeme totiž predovšetkým vás - číitateľov. Bez vás totiž nijaký časopis nemá význam. Uvedomte si to...