NA POČIATKU BOL...
Herbert George Wells. Praotec klasickej sci-fi, narodený roku pána 1866, Bromley, Anglicko. Zomrevší presne o osemdesiat rokov neskôr. Vskutku, kto by ho nepoznal - Spisovateľa, ktorý sa vo svojej genialite stal najvykrádanejším autorom minimálne tohoto storočia. Nemusíte byť ani fanúšikom žánru, aby ste pochopili, že práve on je zodpovedný za vznik väčšiny sci-fi klišé; či už sa jedná o cestovatenie v čase, neviditeľných mužov, návraty dinosaurov, alebo... INVÁZIE Z VESMÍRU.
VOJNA SVETOV
Aj keď sú jeho diela, hm, povedané s úctou - dávno v dôchodku - je až zarážajúce, s akou
ľahkosťou zrážajú na kolená (skoro) všetky svoje napodobeniny. Veď len skúste porovnať
Stratený svet s Crichtonovými nezáživnými Jurskými Parkami, nedajbože Vojnu svetov s
Dňom nezávislosti. Či sa vám to páči, abo nie, jednoducho MUSÍTE pripustiť, že narozdiel od
amerického SAKu si Wellsove knihy aj po sto rokoch stále uchovávajú kus svojej pôvodnej
sily. O aktuálnosti ani nehovoriac.
Túto skutočnosť si zrejme uvedomili aj ľudia z Rage Softu, maníci priam zažraní do
emzáckych invázií (pamätáte si ešte na ich posledný pseudohit
INCOMING? alebo vám už stihol vyšumieť z hláv? ;-) )
Veriac, že prepracovaním prapôvodnej verzie invázie obídu nenávidené klišé humans vs aliens,
sa RAGEovci pustili do práce a pri príležitosti stého výročia prvého vydania Vojny Svetov
nás oblažili výsledkom: Real-timeovkou, v ktorej sa civilizácia z prelomu devätnásteho a
dvadsiateho storočia stretáva v nerovnom boji o prežitie s bytosťami ďaleko vyspelejšími.
Veru, čítate dobre. Znie to absurdne, ale War of the Worlds je skutočne real-timeovkou.
A nie hocijakou.
Na prvý pohľad dokáže okoloidúceho ohúriť vynikajúcou hudbou požičanou z rovnomenného muzikálu od Jeffa Wayna, či originálne poňatým prostredím, to všetko je však len nedôležitým pozlátkom poľahky sa strácajúcim za množstvom nedomysleností snažiacich sa WoW stiahnuť do hlbín braku. Skutočná sila tohoto diela sa skrýva kdesi úplne inde - Tam, kde pôvodná Wellsova idea už dávno stratila svoje opodstatnenie a namiesto nej nastúpil chtíč vývojárov. V pravidlách. V dizajne. V hre SAMOTNEJ!
Jej jadro pozostáva z dvoch módov. V prvom máme pod kontrolou mapu Veľkej Británie rozdelenú na kopu území. Staráme sa v ňom o výrobu a presun jednotiek, dávame rozkazy k ofenzíve, určujeme, čo majú vedci vynachádzať, kontrolujeme jednotlivé provincie, či sú dostatočne zásobované - na strane ľudí uhlím, oceľou a naftou, na strane Marťanov krvou atp. Akonáhle chceme na konkrétnom území postaviť novú budovu (...delo, barikády, míny...), prípadne ak dôjde k boju, hra sa prepne do druhého módu: Na klasickú 3d plochu, dobre známu z ostatných rtsiek. Samotné bitky našťastie netrvajú veľmi dlho. Pokiaľ neútočíte, jedná sa len o krátku (a o to razantnejšiu) show: Buď sa počítač nedostane za prvú obrannú líniu, alebo mu po rýchlej masakre so zvyškom "vojska" utečiete. Ak hráte za ľudí. V prípade Marťanov je situácia úplne iná - Vďaka ich vysokoničivým zbraniam hráčovi bohato postačí zhromaždiť niekoľko skupín obyčajných skautov a s troškou umu porazí aj celú flotilu. Jediný problém spočíva práve v tom "stačí zhromaždiť"; Marťania sa narozdiel od svojich kolegov z knihy neprestajne zmietajú na hranici surovinovej krízy. Kým niečo postavia, ľudia sa cez nich trikrát prevalia. Tož, niet nad dokonalú rovnováhu síl :) Obtiažnosť jak hrom, hodná len pre skutočne trpezlivých hráčov, a navyše umocnená nemožnosťou sejvovania - Hra sa ukladá automaticky. Sic zo začiatku to trochu znervózňuje, no hneď ako si zvyknete, atmosféra sa vygraduje minimálne na deväť bodov... Veď čo môže byť na svete krajšie, ako víťazstvo vybojované po zdrvujúcej porážke? (alebo porážka po zdrvujúcom víťazstve ;-( ) Vskutku, ťažko povedať!
PO EPIDÉMII
Nuž, čo dodať na záver? War of the Worlds je výborná hra. Aj keď v nej narazíte na množstvo nedomysleností (Prečo ľudia nemôžu používať vlaky? Skade sa v tej dobe zjavili tanky? Ako Marťania dokázali odolať vírusom, ktorými icb Wells skolil? Prečo sa do vojny ani po niekoľkých rokoch nezapojí zvyšok sveta? Prečo ľudia nemajú prieskumníkov, ktorí by varovali pred prichádzajúcim útokom - Veď v knihe sa to nimi len hemžilo...), treba brať v prvom rade do úvahy množstvo šťastne strávených hodín, ktoré pri nej zabijete. Inu, keby sa mal WoW držať pôvodného scenára, britská armáda by bola rozprášená do jedného mesiaca...
DODATOK> A predsa mi to nedá: Nemôžem si pomôcť, ale skôr ako RTSku by som podľa Vojny Svetov uvítal akčnú adventúru. Tentoraz to však nie je mojou apatiou voči real-timeovkám, ale čímsi úplne iným... Tož skúste si prečítať knihu a pochopíte.
NÁZOV |
Jeff Waynes WAR OF THE WORLDS |
TYP |
STRATÉGIA |
VÝVOJÁR |
RAGE SOFTWARE |
DISTRIBÚTOR |
GTi |
KONFIG |
P200, 32 MB RAM, 3D karta, WIN95/98 |
ZHRNUTIE |
Žiadna sláva, ale kvalita sa nezaprie. |
Tož, svätú pravdu má Orzyn, dokonca aj to moje hodnotenie sa zhoduje s tým jeho, keď prihliadnem na jeho obzvlášť prísne oko a na to, že cítim povinnosť vyzdvihnúť to, čo je nové, čo sa stavia proti zaužívaným zlým štandardom a snaží sa ísť správnou cestou proti tomu, čo urobilo veľkú väčšinu dnešných hier takými, aké sú. War of the worlds sa mi skutočne páčil, je to dobrá a zábavná hra, dôkaz toho, že RTS môžu byť nielen originálne, ale aj hrateľné bez možnosti ukladania pozícií, práve naopak - hre to pomáha. Škoda, že takýchto hier je viac. Je síce pravda, že WOW má aj svoje horšie stránky - predovšetkým v tom, že je dosť zle naprogramovaná a na niektorých konfiguráciách môže robiť značné problémy. Mne robila hneď dva - myšací kurzor nechcel pracovať tak, ako mal a grafika sa občas podivne rozsypávala. A keď sme pri tom - grafika by tiež určite nevyhrala žiadnu cenu a v porovnaní s inými dnešnými TOP hitmi by zostala niekde v úzadí. Napriek tomu si, podľa mňa, Vojna svetov deväť bodíkov plne zaslúži. Ak chceme do budúcnosti niečo zmeniť, musíme oceňovať nové cesty. Pretože zlepšiť grafiku je vďaka množstvu peňazí, ktoré sa dnes investujú do herného priemyslu, to najmenej.