Kde bolo, tam bolo, v okolí rovníka bol dažďový prales a v tom pralese zvieracie kráľovstvo. Vždy to bol pokojný kút,
ale teraz sa nad kráľovstvom zatiahli mraky. Mal sa totiž po štyroch rokoch zvoliť nový kráľ. Pre zvieratká to bolo trápenie -
na jednej strane stál starý kráľ a na druhej jeho mladší protivník. Lev (starý kráľ) všetkých ohromoval svojím revom, no
nie však svojími činmi a mladý, ťarbavý Šakal? Ten uchvacoval svojími myšlienkami, no od skutkov mal aj on veľmi ďaleko.
"Kto sa stane víťazom?" pýtali sa zvieratká. Všade vládol chaos, no iba jedno zvieratko sa ni nepohlo - bola to
prefíkaná opica. Tá všetko z pozadia pozorovala a smiala sa. Vedela, že starý kráľ okolo seba spravil veľa zlého, no vedela
aj to, že nový kráľ nebude o nič lepší. No, možno o niečo, ale rozhodne to nebolo nič slávne. Pre koho sa rozhodnúť?
Začali sa veľké ceremónie, na ktoré chodili prívrženci starého kráľa - Leva. Tí sa stretávali každý prvý štvrtok v mesiaci na
veľkých pasienkoch. Ich osadenstvo nebolo príliš mladé, boli skôr jednou nohou v hrobe, ale aj tak sa v nich našlo veľa sily, aby
išli "svojho kráľa" povzbudiť. Prišli síce zo všetkých kútov toho malého kráľovstva, ale predsa ich bolo ešte stále dosť.
Mladý adept na kráľa - Šakal, robil rovnako veľké ceremónie. Tie, napriek tomu, že mali hudobný a trochu zábavný charakter
(a nerozprávali tam hlúpe vtipy), nemali veľký úspech. Aby sme nezabudli - bolo tam oveľa mladšie osadenstvo.
Tak takto to videla tá prefíkaná opica. O pirazeň zvieratiek nebojoval iba Lev a Šakal, ale aj niekto iný. Pribudol sem totiž iný
súper - (Cuper? :-) - pozn. Ondrew) Had z východnej časti kráľovstva. Do voľby kráľa vniesol chaos a "rozčeril" zdanlivo pokojnú
hladinu. Nikto nevedel, na koho stranu sa pridá, to vedel hádam iba Had sám. Jeho náhly príchod však neveštil nič dobré.
Času do volieb kráľa bolo ešte stále veľa a ceremónie boli častejšie a častejšie. Zvieratká sa museli rozhodnúť, kto sa stane kráľom.
A jedného dňa sa aj rozhodli, lenže iba čas ukáže, či bol ich počin správny...