|
|
|
|
|
|
aneb
"Nevím co chci, nevím ci si myslím, nevím co dělat ze svým mozkem vyschlým."
Visí a houpe se a směje se nám
Zamklej na sedm západú
Visí a houpe se a směje se nám
Má radost z našich nápadú
Nepustí k nám nezvanýho hosta
A chrání naše svědomí
Nepustí k nám nezvanýho hosta
My můžem zústat klidně pitomí
Zamyká nás do svý statečnosti
A klíče z tlamy nevrací
Zamyká nás do svý statečnosti
Kovový zámek Zámek Visací
Visací Zámek
"No jó, tak my sme tady zas,...", myslím, že takto presne to asi Jan Haubert nehovoril,
ale v každom prípade sa ten úvod ani moc neodlišoval. Veď naposledy tu boli minulý rok v lete
na sedmičke, ale keďže pankáči nemajú veľmi záujem o všetky tie kapely, čo tam boli, a za tri - štyri
pesničky od Visáču toľké kapitalistické prachy nevihodia, moc sme si ich neužili. Takže reálne to
bolo naposledy v PKO v marci minulý rok. A vtedy to stálo za to. Ale čo už, je to minulosť, lebo
ešte lepší koncert bol teraz. A nielen koncert ale aj projekcia veľmi podareného fiktívneho dokumentu o histórii
kapely a aj predpokladanom ďalšom vývoji v budúcnosti. Čo môže byť na minulosti fiktívne? Tak to
by ste sa čudovali, že napríklad za nežnú revolúciu môže neuskutočnený koncert VZ, alebo, že Jan
Haubert bol uväznený za propagáciu ekologicky závadných cigariet značky START (na obale druhého albumu "START 02"). A to nehovorím
o predpokladanej budúcnosti. V roku 2001 sa po čase strávenom v Tibete opäť všetci stretávajú v
Japonsku, kde majú obrovský úspech, a vypredávajú na koncertoch stotisícové štadióny. O nejaký ten
rok - dva neskôr sa podobné deje v Amerike. V Čechách medzitým znovuobjavili VZ, a ich texty a
skladby recitujú a prerábajú dokonca taký umelci ako Ivan Hlas (v jeho folkovom podaní Traktor),
či dokonca úpravy pre kvartetá (Cigára e-mol; a potom, že kde zobrala Apokalyptika nápad). Deti
na základnej škole sa učia texty VZ naspamäť ako básničky (viz. úryvok na začiatku). Tu niekde
sa fikcia končí a nastupuje prestávka pred samotným koncertom. Počas nej sa pustil akýmsi
nedopatrením najprv Prodigy, ale veľmi rýchlo bol vystriedaný Davovou psychózou, ktorej Horiacu
európu sme počuli asi štyrikrát, kým si niekto zodpovedný uvedomil, že tam zabudol repeat.
Práve keď už každý začal byť z toho čakania nervózny, nastúpila hviezdna päťka na pódium.
Hrali vynikajúco, ale to sa predsa očakáva no nie snaď? Trochu ma sklamalo, že hrali hlavne veci z posledného albumu, ktoré sú predsa len trochu pomalšie ako to bejvávalo. Ale zas na druhú stranu takto hrali aspoň hodinu a pol, a dvakrát pridávali, kým boli už skutočne uštvaní na smrť. Ja som bol celkom v pohode, lebo som šetril optiku, a zapógoval som si iba na traktor. Mirek ako zvyčajne na traktora vytiahol svoju originálnu gitaru. Že neviete, čo je to zač? Tak vedzte, že je to gitara v tvare Zetoru, a veľmi podarená. Aj Štetináč musel meniť gitaru, lebo ku koncu už urval nejaké struny, a namiesto akordov hral jak ten starý cigáň na Miletičke s troma strunami a hrebeňom:). Samozrejme, to by bolo málo, a taqk doplním ešte zopár veselých príhod s koncertu. Spočiatku sme tam mali veľmi aktívneho chlapca, ktorý bol až tak nažhavený, že nechtiac zhodil Štetináčovho Narshalla na zem, a ten "získal pádem novej zvuk". Nakoniec ho museli odviesť von zo sálu, lebo si nedal povedať. Ale spôsobil, že sa na pódiu objavila ochranka - jeden starý zlý ujo ako vystrihnutý z detského seriálu. Ono sa to veľmi tažko popisuje, takže to vzdávam, môžete akurát ľutovať, že sme to nenatočili. Za zmienku stojí ešte aj spôsob akým Jan Haubert odpísal 12 skandujúcich šuhajov (toto je Orzynove obľúbené slovo) nalepených na takmer na jeho mikrofóne. Povedal niečo v zmysle: "Tucet spěvákú, kteří mně chtejí nahradit až zdechnu! Vypadnete, tohle pódium sme si zaplatili my!" Tak takúto interaktívnu šou asi sotva robí taký skúter, čo? No nič, nechce sa mi už písať, snáš sa niektorí z mojich kamošov ešte k tomu koncertu vyjadria, mňa len napadá, že pri minuloročnom koncerte VZ v PKO získal jeden môj známy interview so skupinou. Pýtate sa ako? No jednoducho sa vydával sa reportéra niektorého rádia (nie som si istý, či to náhodou nebola Rebeca). Ale proste ak bude o to záujem, bude sa mi chcieť, a on to ešte nezahodil, budú mať možnosť čitatelia Ravena čítať unikátne, aj keď už rok staré interview s členmi legendárnej českej punk-rockovej kapely Visací Zámek.