Ako sa zdá, recenzovaním nového albumu od Roxette som vstúpil na dosť tenký ľad. Niečo podobné som síce urobil už v minulostu pri recenzovaní Chemical Brothers alebo DJ Bobuľu, takže s podobnými albumami mám už akés-takés skúsenosti. Na druhej strane, tiež som kedysi podotkol, že správny recenzent by mal dokázať ohodnotiť čokoľvek. Hlavne sa musí zachovať objektívne, aj keď mu možno daný hudobný smer nemusí byť dvakrát príjemný. V
deviatom čísle Ravena sa začnem púšťať po tenkom ľade práve s Roxette, ale to je len začiatok. Tá pravá sranda nastane až pri takých interpretoch ako Emilia alebo Blondie. Heh. Už sa teším. Prečo? Pretože výpomoc pri recenzovaní mi prisľúbil aj Ondrew Ondrewovský, takže snáď to nejako zvládnem.
Čo sa vám vybaví pri vyslovení názvu Roxette? Vízia konca sveta? Výbuch nukleárnej pumy? Špagety s rokfordovým syrom? Prvý slovenský kozmonaut? Tanky so záhadným, kódovým označením SNS? Predpokladám, že asi ťažko. Jedine v nejakej skutočne hrôzostrašnej nočnej more. Váš vnútorný zrak by si mal predstaviť dvojicu hudobníkov, ktorí už pekných pár rokov útočia svojimi pesničkami na ušné bubienky poslucháčov. Tento rok zaútočili opäť a zdá sa, že nie nadarmo, pretože aj ja, človek metal hltajúci, musím ich počin pochváliť. Album Have A Nice Day sa počúva náramne dobre. Tak ako vždy v ňom prevládajú rockové prvky, ale k slovu sa tentoraz dostali aj komerčné hudobné motívy, ktoré tak úprimne nenávidím. Čudujem sa, že práve Roxette sa nechal zlákať šuchotom peňazí a vstúpil na (mínové) pole komerčných skladieb. Za najväčšiu zvláštnosť pokladám môj osobný dojem z niektorých (ale skutočne iba niektorých) skladieb. Neviem čím to je, ale zopár hudobných riffov mi strašne vzdialene pripomínalo muzaxy od Olofa Gustaffsona (Mirsoftov obľúbenec) použité v hre Motorhead a dokonca som postrehol ešte vzdialenejšiu podobu s prvkami vyskytujúcimi sa v poslednom albume skupiny Paradise Lost, ktorá začala používať sample, a zrejme práve tie sa mi vynárali na povrch mozgu pri počúvaní Have A Nice Day.
Nech je to ako chce, myslím si, že tento album sa vydaril. Fanúšikov Roxette rozhodne nesklame. Škoda je len tých komerčných prvkov. Tých však už zrejme bude v bežnej hudbe (tým mám na mysli neundergroundovú muziku) čím ďalej viac. Však to poznáte a preto si radšej vychutnajte Have A Nice Day ako sa len dá, pretože nabudúce z toho všetkého môže vzniknúť rovnaký odpad, aký je v dnešnej dobe Lunetic. (tak jest - pozn. Rýpal Obecný).
| NÁZOV SKUPINY/INTERPRETA |
ROXETTE |
| ALBUM |
HAVE A NICE DAY |
| POČET SKLADIEB |
14 |
| MINUTÁŽ |
52:20 |
| ZHRNUTIE |
Nepatrím k fanúšikom švédov Roxette, ale viem, že čo v minulosti vytvorili malo vždy svoju úroveň. Dnes sa situácia trochu zmenila. Škoda. |
Album Have a Nice day sa skutočne nadmieru vydaril. Mne osobne sa napríklad, na rozdiel od Ondrewa, vyslovene páčili "komerčnejšie" skladby, ktoré by som si skromne dovolil nazvať futuristický rock, pretože dokonale vnášajú mierny rave do starej dobrej rockovej hudbičky. Skutočne je v tom aj kus Olofa Gustaffsona. Subjektívne som sa síce nudil pri pomalších skladbách, ktoré sa mi zdali až príliš opočúvané a ničím nové. Fakt je však ten, že vzhľadom k tomu, že na tomto CD sa tieto skladby vcelku dobre striedajú s tými rýchlejšími, celkový dojem z CDčka je veľmi dobrý a, ako Ondrew napísal, jednoducho sa to "dobre počúva". A tak to má byť.