Ospravedňujem sa čitateľom za to, že tento článok nie je gramaticky upravený - dôvod bolo veľké množstvo chýb predovšetkým v diakritike, vďaka ktorým som opravovanie tohto článku po chvíli nadšenia vzdal :-) Mirsoft.
Máte Pc a neviete čo je vnom?Pokúsim sa vás poinformovať o vašom Pc a ak sa rozhodujete repasovať alebo si kúpiť nový,pokúsim sa vám poradiť.Pokúsim sa vysvetliť všetko tak,aby aj začiatočnik mal vo všetkom jasno.
CASE
Začnime od skrinky,obalu kde je Pc uložené.Odborne sa nazíva case a je vo viacerých verziách.Najmenší je mini,stredný midi(v domácnostiach najpoužívanejší) a najväčší big(často ho vydieť vo firmách).Rozdiel je ako vo veľkosti,tak aj v počtu pozícii pre pevné disky.Do miny sa najviac vojdu 2 disky ale do big už 3 a viac.Samozrejme že sú ešte case pre servery(omnoho väčšie), ale k tým sa mi obyčajní smrteľnici tak ľahko nedostaneme.Dalej sa case delí podľa spôsobu uloženia tj. či stojí ako veža,označuje sa Tower,alebo či je ploská,teda môžeme na nu položiť monitor,tato sa nazýva Desktop.Posledné delenie je podľa typov základných dosiek.Sú to skrinky tipu Baby-AT a skrinky ATX.V čom sa líšia?ATX je novšia koncepcia a dovoľuje softwarove vypínanie počítača,nemá zbytočný konektor na nižšie napätia zo siete ako Baby-AT a pretože konektory boli u Baby-AT identické dochádzalo často k zničeniam celej základnej dosky.Dalej má ATX inak uložené pozície pre pamäte a procesor.Tým je docielené lepšie vetranie celej dosky.Zaujímave u ATX je aj to,že doska dokáže zisťovať teplotu zdroja a tým regulovať počet otáčok vetráčika.Takže ak kupujete case tak jedine ATX.
MOTHERBOARDY
Motherboard,alebo v preklade matičná doska je akýsi základ počítača.Na matičnej zavisí spoľahlivosť vašeho PC.Zasunuje sa do nej procesor,pamäť a prídavné karty.Pri kúpe si dajte pozor na to aby dokázala spolupracovat z vašou case,pretože niektoré dosky(hlavne staršie)nedokážu pracovať z ATX case a naopak novšie dosky zasa z Baby-AT case.Sú aj univerzálne dosky,tie pracujú z obidvoma typmi case.No v súčastnosti je jediná alternatíva ATX,pretože podporuje novšie technologie(ako napr chladenie) a do budúcnosti máte menej starostí z výmenou skrinky.K tomu aby mohol procesor na doske pracovať,musí spolupracovať z ostatnými častami počítača(napr. procesor vypočítava operáciu z grafickej karty) .Na tento účel sú na zakladnej dosky chipsety.V súčasnej dobe sa stretneme väčšinou z čipsetami Intel. Intel 430 FX,430 VX(podporujú už pamäte SDRAM a USB),430 HX(Ide busmastering),83240TX(podpora MMX,DPMA,Ultra DMA,SMbus).Pre Pentium 2 sú to chipsety 440FX(aj pentium Pro,len PCI) a 440LX(možnosť AGP),440EX(odľahčená varianta LX určená pre procesor CELERON) .Najnovší čipset 440BX je tá najlepšia voľba.Podporuje 100FSB zbernice,teda dosky s týmto čipsetom podporujú všetky procesory Pentium 2 (233-450Mhz).A pretože podporuje spomínaných 100 Mhz FSB ,môžeme na dosku pripojiť pamäte označené PC-100(chodia v rozpätí 66-112Mhz).Na zasunutie procesora do matičnej dosky nám slúži pätica(socket).Podľa čísla pätice vieme aky procesor môžeme do nej zasunúť.Prvej to bol Socket 5 pre 486,neskôr Socket 7 pre Pentia,Socket 8 pre Pentia Pro a nakoniec Slot 1 pre Pentia 2.Slot 1 je už taktický manever firmy Intel,pretože sa už nepodobá klasickým päticiam, skôr vypadá ako konektor pre prídavnú kartu.Intel si túto technologiu patentoval a tým firmám AMD,CYRIX,IBM sťažil pozíciu na trhu.Na matherboarde máme dalej sloty na pripojenie pamäte.Podľa šírky zbernice ich delíme na:SIMMY,môžu mať šírku zbernice 8 bitov alebo 32 bitov(tieto sú dlhšie).DIMMY,šírka zbernice 64 bitov,DIMM je najdlhší zo všetkých.Sírka zbernice je dôležitá aj z dôvodu pre počet modulov zasunutých do nej.Prvej v časoch 486 sme ich museli dávať po štiroch(8 bitové SIMMY),pretože 486(386)mali šírku adresovej zbernice procesora 32 bitov,teda 8*4=32.Pamäťové moduly delíme z hľadiska rýchlosti na pamäte RAM,FPM,EDO a SDRAM. SDRAM DIMMY sú najrýchlejšie(rýchlosť 10ns,EDO majú 60ns) a v súčastnosti sa už EDO,RAM a FPM nevyrábajú.Od čias klasických pentií sa na matičnú dosku montuje rozhranie USB(universal serial bus).Oproti klasickému rozhraniu dokáže rýchlosti až do 12Mb/s.Slúži na pripojenie roznych zariadení ako napr modemy,tlačiarne,reproduktory ale aj CD ROM.Donedávna bola bohužiaľ výrobcami ignorovaná a v súčastnosti sa kolotoč USB zariadení rozbieha.Ak chcete kvalitný motheboard,tak značky ASUS a INTEL vás určite nesklamú.
ZBERNICE PC
Zbernice na PC sa vyvýjali v závislosti na procesoroch.Ak mal procesor dátovú zbernicu veľkú 8 bitov,zbernica mala tiež 8 bitovú šírku.Sírka však neni všetko,daľším parametrom je rýchlosť,frekvencia na ktorej zbernica pracuje.Samozrejme ak je rýchlosť väčšia,zbernica je schopná preniesť viac údajov.Ake zbernice poznáme?Najskôr to bola ISA.Je 16 bitová a na dnešnú dobu je už pomalá.Kvoli kompatibilite sa však ešte udržiava.ISA zbernica sa dnes používa najmä u zvukových kariet.Firma IBM prišla zo zbernicou MCA(microchanel),na svoju dobu bola síce revolučná,ale vdaka svojej nekompatibilite sa neujala.Vzápätí prišla EISA ako konkurent zo strany výrobcou na MCA.Jediná a osudná chyba bola jej cena a tak sa ani táto karta výrazne nepresadila.A ako to už v počítačovom priemysle beží,musela prísť prijateľná varianta.Tak vznikla 32 bitová Local Bus zbernica,iste si ju pamätáte zo 486tiek.Bola rýchla ale jej problematickosť pri inštaláciach ,hlavne pri radičoch disku ju odsúdilo na vymretie.Vystriedala ju zbernica PCI a kubodivu napravila väčšinu nevýhod u predošlých zberníc.Najskôr mala šírku 32 bitov ,neskôr prišla 64 bitová PCI.V súčastnosti je to AGP zbernica,jej avizovaný enormný nárast rýchlosti hlavne v prenose grafických oprácii sa bohužiaľ nekoná ale to je dané najmä tým že výrobcovia AGP kariet sú v tejto sfére ešte nováčkovia.Pri kúpe matičnej dosky sa presvedčte či pobporuje AGP a či má dostatok PCI slotov(na trhu sú už aj PCI zvukové karty).Vypadá to tak že ISE už odzvonilo.
PROCESORY
Procesor je asi najdôležitejšia(a určite najznámejšia)súčasť počítača.Ak niekedy to bol na PC len Intel dnes už máme výrobcov Pc procesorov niekoľko.Prvú trojku tvorí INTEL,AMD a CYRIX.A pretože cyrix predal svoju technolgiu firme IBM,už aj tieto procesory dostať bežne u predajcov.Za špičku vo svojom obore je považovaná firma Intel a to celkom oprávnene.Jej večným rivalom je firma AMD,tá je však vždy aspon o malý krôčik pozadu.Pozrime sa na procesory Intelu.Začnime s procesorom Pentium(z 486 sa stretneme akurát v múzeu).Pentium bol mezník vo vývoji procesorov,pretože priniesol veľký nárast výkonu oproti 486(486 bola vlastne urýchlená 386).Pentium potrebovalo novú päticu socket7 a tým pádom aj nový motherboard.Neskôr aj Cyrix a AMD(AMD K5)prišli zo svojimi "želiezkami",no raketový nástup Intelu sa im ťažko dohánal.AMD sa to na chvíľu podarilo, ked šalamúnsky kúpila firmu NextGen a tým získala hotovú schému na výrobu nového procesora.Na ich báze vytvorila vynikajúci K6.Intel prišla asi rok po uvedení Pentia z novým procesorom Pentium Pro ,ktorý bol určený hlavne pre 32 bitové aplikácie,teda hlavne pre servery z WindowsNT.ZA účelom zrýchlenia mala integrovanú L2 cache,ktorej výroba bola veľmi nákladná a tak jej využitie ostalo hlavne pri spomýnaných serveroch.Začiatkom roku 1997 sa objavil procesor pentium MMX.Bol vo verziách 166 a 200 Mhz,neskôr pribudol vo variante 233 Mhz.MMX bola odpoved na narastajúcu popularitu multimédii,pretože pri jej podpore sa aplikácie urýchlili o 5 až 100 percent(tie náročnejšie samozrejme menej).Koncom roka 1997 prišiel Intel z Pentom 2 ktoré je vlastne Pentium Pro z MMX podporou.A preto že výroba L2 caché je stále nákladná,konkurencia dotieravá,Intel dáva trhu lacnejšiu variantu.Tou je Celeron.V multimédiách len mierne zaostáva za 2-kou,v kancelárskych programoch je už vplyv L2 cache poznať.Na procesori Pentium 2 a Celeron už treba novú dosku pretože používajú nový Slot1.AMD odpovedala na výzvu(dosť neskoro)procesorom K6-3DNOW,ktorý ma tú výhodu že chodí na klasických Socket7.Jeho výkon však nedosahuje(aj s použitím inštrukcií 3D NOW) výkonu Pentia 2.Ohľadom kúpi procesora.Ak chcete plnú kompatibilitu programov, tak jediná možnosť je procesor od INTELU.Ak nemáte dostatok penazí(kto ich má dostatok,že?),tak na kancelárske práce je výborný CYRIX(IBM),v týchto aplikáciách dokonca rýchlostne dobieha INTEL.Na multimédiá je tu možnosť kúpi procesora AMD,pretože má dobrú prácu z koprocesorom.
PEVNE DISKY
Vývoj pevných diskov išiel od začiatku ich výroby asi najväčším tempom.Ved si ešte pamätám ako som do mojej 386 montoval disk o veľkosti na vtedajšiu dobu (asi pred 4 rokmi) neuveriteľných 256 Mb za 7 tisíc.Dnes by som za tú sumu kúpil niečo asi 20 krát väčšieho.Jedným z medzníkov vo výrobe diskov bol problém z biosom,pretože biosy dokázali adresovať disk len do 512 Mb.A preto bol vyvinutý tzv. LBA mod v biose, ktorý všetko napravil.Dá sa to spraviť aj softwarovo ako to robí napr Windows98 vo FAT32.Teraz sa pozrime trochu do historie.Najskôr boli na trhu IDE disky-možnosť pripojiť najviac 2 disky.Neskôr prišlo vylepšenie rozhrania EIDE, tu už môžeme pripojiť 4 disky naraz .Hlavne pre pracovné stanice(kvoli ich cenám) sú to SCSI disky,tu je počet pripojení takmer neobmedzená.IDE disky sa robia v dvoch variantiách.Novšie sú Ultra ATA(alebo Ultra DMA) disky ,tieto disky dokážu preniesť 2-krát toľko(a aj viac) ako najrýchlejšie disky vo vyhotovení ATA(Ultra ATA dokáže najviac 26 Mb/s ATA "len" 13 Mb/s).Dnes už je vylepšenie vo forme ATA-33(Ultra DMA 2,ktorý dokáže preniesť dáta za 33Mb/s).Pri kúpe pevných diskoch nie sú narozdiel od iného hardwaru pri výbere výrobcu veľké výkonostné rozdiely.Jedine na čo si dajte "bacha" je či váš nový disk bude podporovať UltraDMA(samozrejme ak nekupujete SCSI disk).
GRAFICKE KARTY .
2D akceleratory
Grafické akcelerátory(ľudovo grafické karty) prešli tiež búrlivým rozvojom.Od čias ked sme mali na výber 2 značkové akcelerátory(kto sa pamätá na časi TRIDENTIEK, vie o čom hovorím),sme dnes doslova zasipaný výrobcami týchto hračiek.A pretože tato hračka potrebuje rýchlu zbernicu,vyrábajú sa len verzie PCI a novšie AGP.Pamätajte že grafická karta vám môže veľmi urýchliť beh programov.Dnes majú úspech len programi zo vzhľadným interface-om a o hrách ani nehovoriac.Preto pri výbere grafickej karty treba byť preto nanajvýš náročný.Medzi najrýchlejšie karty(a kupodivu veľmi lacné) patria karty firmi Tseng z označením ET.U nás pre svoju cenu sú asi najrozšírenejšie karty S3.No bohužiaľ ich výkon je pod hranicou priemeru a na niektoré typi nepripojíte ani prídavný 3D akcelerátor(majú konštrukčnú chybu).
3D akcelarátory
Na čo slúži 3d akcelerácia?Umožnuje odľahčiť procesor od náročných výpočtov,ktorý je potrebný na vytvorenie 3d obrazu.Teda jej uplatnenie nájdu hlavne hráči.Aby 3d karta mohla pracovať potrebuje vývojárske rozhranie,ktoré dokáže využiť jej potenciál.Prvé je Glide(hojne používane v hrách na 3dfx),OpenGl(prebrate zo SiliconGraphics) a všetkým známe Direct x.Pred troma rokmi začal na PC kolotoč zvaný 3d akcelerácia.Iste pre profesionálne grafické stanice ako Silicon graphic to nebolo nič nové ale naše "2d pécečka " boli vtedy ešte príliš pomalé na takéto 3d výpočty.Na začiatku to akosi s tou akceleráciou nevišlo.Prvé lastovičky (od firiem Creative,Maxtrox,NVidia,Nec alebo u nás populárnejS3 3d) boli natoľko pomalé že sme mohli hovoriť o nich ako o urýchlení 2D v 3D.Na prelomu roku 96/97 si firma americká firma Voodoo povedala že toho má už dosť.Dovtedy sa zaoberala len výrobou 3d čipov pre hracie automaty.Vytvorila na Pc čip 3Dfx.3Dfx spôsobil vo svete Pc multimédií revolúciu.Bol niekoľkonásobné rýchlejší ako konkurenčné produkty.A vdaka ústretovej politike voči vývojárským firmám už pri jeho uvedení bolo na 3Dfx niekoľko výborných hier.3dfx je prídavný akcelerátor,to zmamená to že ho zasunieme vedľa 2d karty,prepojíme karty káblikom a konektorom 3dfx pripojíme na monitor.3dfx pozná Glide,OpenGl a samozrejme aj Direct X.Ale konkurencia dala o sebe rýchlo vedieť.Maxtrox mal svoj Mystique,bol výborný v 2d ale v3d mu chybali niektoré dôležité funkcie,hlavne veľmi dôležité bilineárne filtrovanie(odstranenie nepríjemného kockovania pri priblížení).Firma Nec prišla z VR PCX2 čipom.Rýchlosť bola zhruba rovnaká ako u 3dfx ale vyššia cena a malá podpora vývojárov ju odsúdila na neúspech.A nakoniec firma Nvidia zo svojou Rivou 128 dokázala prekonať vo výkone 3Dfx.Ale pretože prišla o pol roka neskôr,( 3dfx už bolo štandartom) hier využivajúcej jej potenciál je málo.A čo súčastnosť?Ako odpoved na Rivu 128 vytiahla Voodoo z rukávu 3dfx 2.3dfx2 je už tradične prídavný akcelerátor takže už musíte mať 2d kartuPre svoju dosť vysokú uvádzaciu cenu a ešte stále veľkej obľúbenosti klasickej 3dfx sa nezačala predávať až tak dobre .Dnes je v obchodoch nová Nvidia Riva TNT.A tá zamiešala karty na novo.Jej výkon je približne rovnaký ale na rozdiel od Voodoo2 dokáže zobraziť obraz vo väčšom rozlíšení ako 800*600,má lepšiu prácu z texturami a je vo vyhotovení AGP.Taktiež má tradične ako to býva u firmi Nvidia výborné 2d.Firma Intel ponúka lacnú a výkonnú alternatívu I 704.A nakoniec horúca novinka, prvá 2d/3d karta od Voodoo.Predávať ju začala firma Creative pod názvom Banshee.Má výborné 2D a3d je založené na 3Dfx2,zvládne aj vysoké rozlíšenia a je konečne aj AGP.Jej cena je nízka a tak ju možno len odporúčať.Ak si chcete kúpiť výborný 2D/3d akcelerátor je Banshee dobrá voľba.I 704 je lacná alternatíva,2d výkon je výborný a 3d sa vyrovná klasickému 3DFX.Riva TNT nedokáže Glide a preto si nezahráte staršie hry ale v budúcnosti nájde určite uplatnenie,obraz na nej je najlepší zo spomínaných kariet.
Dúfam že som vám trochu poradil s poznaním vnútornosti Pc a prajem vám veľa príjemných chvíľ strávených pri svojom elektronickom miláčiku(pri tom rozvoje technologií skôr elektronickom dedkovi).
Mám zopár pripomienok k tomuto článku, tak by som rád prezentoval aj môj nie práve asi najrozšírenejší nároz na vec, a aj upresnil zopár nedostatkov.
CASE
Označenie MINI, a MIDI a BIG, att... je trochu zavádzajúce, lebo moja trojročná krabica bola kedysi predávaná ako minitower, ale dnes sa s rovnakým množstvom diskových šácht predávajú miditowery. To čo bolo kedysi nazývané miditower dnes už prakticky neexistuje lebo naši najmúdrejší tam hore uznali, že to aj tak nepotrebujeme, lebo v tom kompe máme len CD-ROMu, mechaniku a disk, takže oddnes bude minitower práve toľkoto volného miesta, veď načo viac?, a pre nenásytných urobíme miditower, kde bude aj trochu miesta na chladenie toho prehriateho CDčka. Takže v veľkostiam asi tak. Ale to je nepodstatné, myslím, že za uváženie stojí skôr AT vs ATX. Jedinú výhodu ATX nevidím v softwarovom vypínaní, ale v lepšom rozložení komponentov na doske. Ono skutočne kto videl v ATčkovej doske Slot1, dá mi za pravdu. Najmä keď má takú dlhú grafiku ako ja (asi dva centi presahuje popod disk), a zrazu by sa musel rozlúčiť buď s grafikou, alebo s IDE a FDD radičom.
Fakt neviem, načo komu je softwarové vypínanie, to si skutočne už nikto nevie vypnúť počítač sám? Poznám len jeden jediný prípad, kedy to má význam: pakovanie MP3jek v noci. Keďže MP3jky s duše nenávidím, tak je tento prípad pre mňa absolútne irevelantný, a myslím, že aj pre väčšinu tých, čo MP3jky len konzumujú pripravené na vypalených CDčkach. A keď už sme u toho vypínania, skúsili ste si niekedy uvedomiť, že aj v tom akože vypnutom stave zožere celkom slušne elektriny? Veď tam stále šlape trafo, chipset, ktorý má na starosti funkcie zobúdzania v danom čase a pri zvonení modemu, a ešte nejaké tie drobnosti. Keď je v suspende, tak tej spotreby je viac. Len obyčajný monitor vo vypnutom stave spapá asi 50mA, a teraz si predstavte, že vám ten monitor beží takto na 50mA celý zvyšok dňa kým nie je zapnutý tri roky. To je už celkom slušné, nie? A teraz k tomu prirátajte ešte aj ATX počítač (teda v prípade, pokiľ ho nevypínate vždy sieťovým vypínačom vzadu). AT skrinka má klasický vypínač, takže vypnutie je
až na uzemnenie ekvivalentné s odpojením zo zásuvky. Ale zase na druhú stranu fakt by som na nový komp so slotom nekupoval AT. A vôbec novú krabicu by som nekupoval. Tá moja stará má práve také rozmery aké má mať. Mal som tú česť so zopár novými. Komp som vždy skladal asi tak, že som najprv musel do dosky nasekať všetky karty, a až potom som ju mohol dať do krabice, ináč to proste nešlo. Ono keď je niečo o zopár centi širšie ako má byť sa ani nie je moc čomu čudovať...
DOSKA
Tu by chcelo spomenúť aj chipsety od iných výrobcov. SiS, Via, a možno ešte nejakí, ale najrozšírenejšie sú Via MVP3 ktoré sú prakticky jediné používané v kombinácii s K6kou, lebo majú 100MHz zbernicu, čo ani jeden intelácky chipset pre socket7 nemal. Tiež existujú aj chipsety pre slot1, napr. Via 692, či Via ApolloPro. Nie sú tak dobré ako BX, ale sú o dosť lacnejšie, a teda pomer cena výkon u nich jasne vyhráva, čo by pre každého rozumného človeka malo byť rozhodujúce meradlo. Takisto nesmiem zabudnúť aj na najlacnejšie dosky na našom trhu od firmy PC Chips. Robia si aj vlastné chipsety (napr. TXPro+, BXPro,...), pre socket7, aj slot1. A nakoniec treba tiež spomenúť nový chipset ZX, vykastrovaný BX, a Socket370, alebo PPGA, čo je zbernica slotu1 vyvedená do pätice fyzicky takmer zhodnej so socketom7. Načo je to dobré? Teoreticky by to malo ušetriť náklady, prax je však taká, že ešte pred pár týždňami bola slotová doska + slotový celer lacnejší ako PPGA ekvivalenta. Teraz sa to už pomaly začína meniť, ale
vzhľadom na nemožnosť rozšírenia na PII, či PIII považujem PPGA za krok do prázdna. Do dosky sa pchá aj pamäť. Ale treba si rozmyslieť, či nie je vhodné pri upgrade počkať, kým tu bude RDRAMka aj s novými chipsetmi a konektormi (asi sa budú volať RIMMy).
ZBERNICE
Moc toho nie je čo dodať, možno len upresniť, že AGP je 64bitová, 66MHz zbernica určená výhradne pre grafiky, jej verzia AGP 2x zdvojuje prenosovú rýchlosť využívaním nábehovej aj zbehovej hrany časovania. AGP 4x sa už pripravuje, ale či tam bude 133MHz s oboma hranami, alebo 266MHz len z nábehovou, to veru netuším.
PROCESORY
Á, moja obľúbená téma. Aj história. Pentium nebolo prelomové ani tak s dôvodu rýchlosti (pri rovnakej frekvencii len dvojnásobný výkon oproti 486, čo zhruba platilo aj pre 386 vs. 486), ale hlavne kvôli poprvýkrát použitému aspoň čiastočne paralelnému spracovaniu inštrukcií. K5 mala byť Pentium killerom, bol to technologicky omnoho dokonalejší procesor, ale nevyšlo to, lebo interné RISCové inštrukcie boli zle navrhnuté vzhľadom na dekódovanie z x86. U Pentia MMX sa zrýchlenie udialo nie vďaka MMX, ale kvôli dvojnásobnej L1 cache, a nejakým drobným zlepšeniam jadra. Kým sa MMX presadilo, trvalo to ešte nejakú dobu. Dnes tu máme PentiumII, PentiumIII, a Celeron (Mendocino) od Intelu, K6-2 a K6-III od AMD, 6x86MX, 686MII a MediaGX od Cyrixu a WinChip (2) od IDT. Tento rok pribudne Intel Coppermine, AMD K7, Cyrix MII+ a M3, IDT WInCHip 3,4 a Rise MP6. Zaujímavý bude aj boj 3DNow! vs. SSE, čo sú navzájom nekompatibilné rozšírenia x86 inštrukčnej sady určené prednostne pre hry. Umožňujú vykonávať rovnaké operácie na viacej operandoch (32bitové desatinné čísla) naraz, čo je veľmi výhodné pri práci s vertexmi v 3D priestore. Pre profesionálne použitie je však 32bitová presnosť málo. Rád by som sa ešte vyjadril ku Cyrixu. Je skutočne pravda, že má veľmi pomalý koprocesor, ale nie je pravda, že by bol nekompatibilný. Ja mám doma 200MX, a zatiaľ som sa ani raz nestretol s nefunkčnosťou v niektorej hre, či programe. Aj keď ma všetci presviedčali, že to nefunguje, ja som to doma rozbehol. Zaujímavé, nie? A nakoniec ešte jedna vec.
Keď prišla PIIka, všetci boli z toho celý nadržaný, ale málokto si všimol, že asi na mesiac si na trón pre najrýchlejší x86 procesor si sadla nová K6ka, ktorá v celočíselných operáciach prekonala vtedajšiu vlajkovú loď Intelu - PentiumPro. Teraz sa deje podobné. K6-III 450MHz, prekonáva v celočíselných operáriach aj Pentium III 500MHz. A to sa ešte len tešte na K7 500MHz! Tam bude aj koprocesor rýchly.
DISKY
Ak som správne pochopil, problém veľkých diskov nebol v BIOSe, ale hlavne v samotnom IDE rozhraní, a hlavne preto vzniklo EIDE. To umožňuje adresovať až 8GB priestoru, čo však dnes pri bežne dostupných 13BG diskoch málo. Zatiaľ to však na nejaké nové štandarty nevyzerá. Druhý problém s veľkosťou nastal, keď disky dosiahli hranicu 2GB, kde končia adresové možnosti FATky. Preto sa vymyslela FAT32, ktorá namiesto 16 bitov používa na adresáciu clustrov 32 bitov. FAT32 však nerieši problém 512MB hranice, ale 2GB hranice. Ešte by sa patrilo spomenúť, že všetky dnes predávané disky majú ATA33, ale len zopár z nich dokáže nové ATA66.
GRAFIKY
Aj jaj aj!, zase tie zámeny názvov. Voodoo sú čipy a 3Dfx Interactive je firma, čo ich vyrába, a nie naopak! Ďalší bežný omyl, Voodoo nemá OpenGL, iba taký hybridný beta pokus, a potom miniGL, ktoré je síce rýchlejšie, ale zato sa musí pre každú hru urobiť nová verzia. Je to vlastne OpenGLko zosekané iba na používané funkcie, a tým pádom aj rýchlejšie, ale zas nie univerzálne.
Riva128 bola síce rýchlejšia ako Voodoo, ale len v DirectX. Akonáhle sa použil Glide, keď bol podporovaný, rýchlosť poskočila niekedy až o 50%. To už sa ale postupne všetky hry robili aj na DiX, alebo OpenGL, takže neviem, čo sa myslelo tou podporou...
Uf, dnes je situácia už trošku iná, v prvom rade Voodoo2, či Banshee je už minulosť, je tu Voodoo3 (zatiaľ ešte len na americkom trhu), ktoré samozrejme prevalcovalo RivuTNT, ale samozrejme aj Rage128, a o ostatných (Savage3D, MGA200, i740, V2200, PermediaII,...) ani nehovorím. Ale trosku brzdy, a pomalšie. Banshee je tu už zopár mesiacov, je to v podstate Voodoo2 osekané o druhú textúrovaciu jednotku (používanú na svetelné mapy), ale zato na vyššej frekvencii (100 vs. 90MHz). Takže v Quakovi je Banshee pomalší ako Voodoo2, ale trebás vo Forsakene vďaka vyššiej frekvencii vyhráva. Ďalej má 2D akcelerátor, ale aj keď je na AGP, nevie využiť textúrovanie cez DIME. Filozoficky vzaté to je pokračovateľ Rusha, len ten 2D akc. je už zabudovaný. Potom tu máme nový spomínaný čip od 3Dfx - Voodoo3, a to hneď v troch verziách 2000, 3000 a 3500. Líšia sa iba taktovaciou frekvenciou (143, 166 a 183MHz). Obsahuje dve textúrovacie jednotky ako Voodoo2, výkon ako Voodoo2 SLI (dve karty prepojené tak, že si rozdelia vykreslovanie párnych a nepárnych riadkov), možno zopár noviniek, ale hlavne všetky nevýhody, ktoré majú doteraz všetky Voodoo - obmedzenie veľkosti textúr na 256x256 pixelov, chýbajúca podpora AGP DIME, ešte stále slabá OpenGL podpora a iba 16bitové renderovanie. Ale čo si pomôžeme je to najrýchlejšií čip, a ešte nejakú dobu bude, lebo konkurenia zatiaľ nestíha. Riva TNT2 by mala mať zopár vylepšení oproti TNT1, ale hlavne by sa mala robiť .25 mikrónovou technológiou, takže pobeží na vyšších frekvenciách. Snáď by sa oplatilo ešte spomenúť, že ako jediný komerčný čip má podporu pre destination alfa kanály, čo je pri profesionálnom využití vlastnosť nevyhnutná (a mne napríklad dosť na mojom Rushovi chýba). Takisto 32renderovanie síce podporuje, ale je omnoho pomalšie ako 16bit. Ďalší čip v kole je Rage128 od ATI. Má oproti TNTčku trošku pomalšie OpenGL, ináč je to čip približne rovnako výkonný v 16bitoch, v 32bitoch sa výkon oproti 16bitom na rozdiel od TNT takmer vôbec nemení. Ďalší kandidát je Savage3D od S3. Táto karta má pomerne slušný výkon v 16 i 32bitoch, ponúkne nám ale len jednu textúrovaciu jednotku, a tiež nemá moc dobre odladené ovládače. Jej hlavný tromf je nízka cena, a pakovanie textúr, tým pádom sa do rovnakého množstva RAMky zmestí viac textúr, a nie je treba používať pomalé AGP. Toto pakovanie je však stratové, aj keď rozdiel oproti nepakovaným textúram je zväčša takmer nebadateľný. Už sa však chystá Savage4, ktorý snáď odstráni nedostaky S3D. Ďalší kandidát na úspech by mohla byť Permedia3, ktorá je prvým čipom od 3D Labs primárne určený pre herný segment. Výkonovo by mala na tom byť asi ako ostatní očakávaní nováčikovia, navyše prinesie spraqcovávanie voxelov, ktoré ale zatiaľ pre zmenu neviem využiť ja (nenašiel som o voxeloch nič ani v jednom z SDK pre 3D rozhrania (Glide3, OpenGL1.1, DiX5.0)). Rendition, ktorý od svojho Verité 2200 nič nové nevydal na nás chystá novú generáciu s rôznymi inovatívnymi prvkami, ako napríklad nie 128bitová, ale dve nezávislé 64bitové zbernice. No nechajme sa prekvapiť. Ešte tu je z dnes dostupných čipov MGA200 od Matroxu, ktorý má najlepšie 2D, ale pomalšie 3D, a nepodarené OpenGL (kto by to čakal práve od Matroxu?), ktoré je iba interpretované cez DiX. Ešte stále sa dajú zohnať karty staršie s čipmy druhej generácie (Virge, Voodoo Rush, Rage Pro,...), ale tie sú vhodné už len pre pomalé počítače, prípadne ako skutočne najlacnejšia alternatíva. No a nakoniec som si nechal podľa mňa najnepodarenejší čip doteraz vyrobený. Intel 740. Majster sa pochlapil, a vypustil šit, že to až pekné nie je. A ktomu si ešte o ňom myslí, že je to tak dokonalé dielo, že ho vyrobia v nezmenenej podobe v roku 2000 ako súčasť Celeronov. Vážení, tento čip VÔBEC nepodporuje lokálne textúry vo video pamäti. Intel sa tak zaľúbil do svojho AGP, že už ani ináč ako cez DIME textúrovať nevie! Keby tento radikálny nedostatok nemal, možno by až na nízke obnovovacie frekvencie (keď 15" monitor má oproti grafike rezervu je to hanba) nebol až taký zlý. Ale čo už, chyba sa stala, a niekto si ju bude musieť priznať.
Týmto by som rád ukončil svoje doplnenie a poopravenie predchádzajúceho článku. Nič proti Jožovi, ale vyzerá to, ako keby informácie čerpal z PC Revue, o ktorom som si už svoj názor dávno spravil. Realita je vždy trošku iná, ak do hry nevstupujú celostránkové reklamy, a neschopnosť získavať aktuálne informácie overené z viacerých zdrojov. My naštastie (bohužiaľ:() žiadnu reklamu nemáme, takže to čo tu uverejňujem nepodlieha žiadnym sponzorským darom, a vyjadruje zásadne iba môj vlastný názor na vec, ktorý môže byť síce občas trochu divný, ale aspoň získate aj iný pohľad na tému.
Kasou