|
|
|
|
|
|
Námestie. Neveľká plocha vydláždená kockatými šutrami, uprostred ktorej stoja tri postavy: Dvaja muži a jedna žena. Na niečo čakajú. V rukách držia mocné zbrane, telá majú poskrúcané do tých najodstrašujúcejších pozícií. Vyobliekaní sú sťaby vyšli z Tisíc a jednej noci; hneď na prvý pohľad je zrejmé, že sú v tejto stredovekej zemi cudzí. Z ich očí však sála odhodlanie, túžba po... Ehm... Po niečom. Po pomste. Po moci. Po sláve. Možno. Sú to lovci devilov, tajomní pútnici z ešte tajomnejších krajov. Čudáci. Nik ich tu nechápe. Celé roky sa túlajú po svete, honia duchov povolaných späť na zem, všetok svoj čas trávia hromadením magických síl pre konečný súboj. Vraj prišli, aby bojovali so zlom, ktoré (znova) vystúpilo z pekelných hlbín a rozhodlo sa vymordovať život. Vraj prišli (zasa) pokoriť Satana. Koho to však trápi?
Prvý z lovcov, týpek so zženštilou tvárou, je bojovník. Vo svojich nádherných jemnučkých
ručičkách tríme mohutný meč a štít nezdobený žiadnym erbom. Je to dobrák od kosti, zo zásady
okráda výhradne mŕtvych. Sedliakov. Jeho oddaný kolega, chlap jak opica, sa špecializuje
na Odpor Magicus. Je slabý, sprostý a slepý, jednoducho rodený dobrodruh. Akým by chcel byť
každý z nás. Posledná, ženština zvaná šípometačka, patrí do nadčasovej kategórie zahŕňajúcej
sociálne pracovníčky každej doby. Nech už je ich pomenovanie akékoľvek.
Aby ste si našich dokonalých hrdinov náhodou nesplietli s bežnými bezúhonnými občanmi,
priniesli so sebou manifest: "Hunteru Daemonicu". Trochu sa
podobá na postarší "Dementarius" vydaný vydavateľstvom
NOVA TRADING INTERNATIONAL s.r.o., ale pravdupovediac len
okrajovo. Jeho hlavný a zároveň najvýraznejší bod spočíva vo vskutku geniálnom predsavzatí:
"Každý lovec devilov bez výnimky je vždy a jedine v záklone, poskrúcaný
v tých najabsurdnejších uhloch. Pri chôdzy sa musí POVINNE tváriť sťaby ho práve Niekto
riadne nakopol do zadnice. Čož by ostatne problém byť nemal." Veru, výhody tohoto
bodu sú nesporne viac než zrejmé. Stačí jeden pohľad a hneď viete, s kým máte tú česť. Pokiaľ
ste však slepí, autori "Huntery Daemonici" pre vás pripravili
bod druhý: "Lovec nikdy nepovie slova." Pôvodné znenie bolo
samozrejme mierne odlišné, ale po skonštatovaní, že formulácia
"...nepovie krivého slova." je predsa len zbytočne roztiahnutá, bola učinená razantná
úprava. Odvtedy sa lovci dorozumievajú výhradne hmkaník, ehekaním, úpením a stonaním.
Pravda, občas s tým mávajú v nových zemiach nemalé problémy, ale stačí trocha trpezlivosti
a ich snahe o vyšvihnutie na ďalší evolučný stupienok sa prispôsobia aj okoloidúci; zrejme
na znak svojej úcty k normalizácii spoločnosti sa rozhodnú dokolečka opakovať svoje skvostné
"Would you?", a to pokiaľ možno tým najodpornejším tónom. Tož
veď čo by nespravili pre dobro starej dobrej Neinterakcie s Prostredím,
pramatere antiRPG žánru.
Zvyšok manifestu sa pre obyčajného čitateľa stáva (bohužiaľ) prudko nestráviteľný. Jeho stručný výcuc by sa dal (zhruba) zhrnúť do výroku: "čo môžeš ukradnúť zle, ukradni ešte horšie," ale, ako ostatne možno už tušíte, ani ten nie je zrovna najvýstižnejší. Záhŕňa v sebe desiatky, možno stovky rôznych lamentácií; od otrepanej balady o absurdnom príbehu, až po pohrebné oplakávanie designu a hrateľnosti vôbec. Z nich asi najpochopiteľnejšia je dosiaľ "zriedkavo" vídaná Lamentácia o kopírovaní ( "Kopírujem, kopíruješ, kopírujeme; dnes: DIABLO") vskutku brutálne podporujúca rast plagiátorskej scény. Bŕŕ. Na druhej strane, je nanajvýš pozoruhodné, že podobne ako pri prvom zo série manifestov "LET THE CHRONO RULE" založenom na Lamentácii "Kopírujem, kopíruješ, kopírujeme; dnes: DUNE2", aj v tomto prípade ostáva originál (Diablo) na neotrasiteľnom tróne svojho (action RPG) žánru. Zčasti kvôli svojmu otáznemu prvenstvu, no hlavne vďaka ovládaniu, hernej maske bez zbytočne "inovatívnych" chýb a hrateľnosti, o akej tvorcovia "Huntery Daemonici" vo svojej všeznalosti zrejme ani nechyrovali. Abo chyrovali, ale s heslom NÁJDI, UKRADNI, SPRZNI dali prednosť vlastným všegeniálnym nápadom: Tri postavy namiesto jednej (zmizol výber povolania, ovládanie je samozrejme nedomyslené), noví nepriatelia zjavujúci sa v sekundových intervaloch (hypermasové čistky sú vďaka stupídnej mágii prakticky nemožné), nutnosť mapovať celé krajiny ako v dákej úchylnej RTS... Ách, bože, už nemôžem ďalej. Ak aspoň tušíte, o čom hovorím, isto viete, čo za bolesti pri spomínaní na "Hunteru Daemonicu" prežívam.
Neviem, či má vôbec význam dosiaľ napísané múdrosti bližšie ozrejmovať. Jediné, čo potrebujete vedieť, je: Lamentation Sword (nevyslovovať nahlas, hrozí kolaps systému!), skorohra, ktorá vznikla ako priamy dôsledok známeho manifestu, je odporná, hnusná, nechutná kravina a navyše plagiát jak hrom. Jej dizajn je mizerne navrhnutý, je nudná, vyzerá hnusne, znie hnusne, je nudná, "pravidlá" má prakticky totožné s tými z Diabla, a sú nudné, v celej hre nie je ani náznak po čomsi zvanom ATMOSFÉRA, nieto myšlienky, nieto deja, nieto ciela, všetko je to nudné, zlé, nudné a skrátka sa Láma-Swordu radšej zďaleka vyhnite, lebo vás náhodou začne baviť a potom bude zle nedobre... Naveky vekov sa budete nudiť. Okéj?
| NÁZOV |
LAMENTATION SWORD |
| TYP |
DIABLO |
| VÝVOJÁR |
TRIGGER |
| DISTRIBÚTOR |
LOMAX |
| KONFIG |
P200, 32 MB RAM, WIN95/98 |
| ZHRNUTIE |
Zahrajte si radšej Hexplore. Alebo sa vráťte k Diablu. |