|
|
|
|
|
|
Velikonoce, alebo šibačka ako sa u nás hovorí, sa dajú oslavovať všelijako. Väčšinou ide o šľahanie dievčat a žien korbáčom (čo absolútne nechápem, vysvetlí mi niekto pôvod tejto tradície?) a polievanie vodou (aby boli krajšie, aby ešte trochu vyrástli alebo nebodaj aby sa aspoň raz za rok poriadne umyli??? :). Za tento brute massacre sú muži obdarení pomaľovanými vajciami, snáď kvôli proteínom, ktoré sa vo vajcách hojne nachádzajú... btw, vedeli ste, že na východe dostávajú chlapi za pošibanie kinderká? ...zaujímavé, že? :) Nuž, ale aby som moc neodbočoval od témy, tentoraz som Velikonočné sviatky "oslávil" trochu inak.
...v Ivánke pri Dunaji, kde sa zo soboty na nedeľu konal veľkolepý fragfest! Dozvedel som sa o tom iba od dvoch spriaznených duší (Vladimíra a Redricka), ktorí ma tam vlastne pozvali. Že vraj tam bude aspoň 20 ľudí, minimálne requirements na mašinu sú P166 32MB RAM, bude sa tam hrať Quake1, Quake2, HalfLife, Team Fortress Classic, proste všetko akčného typu, čo stojí za to hrať multiplayer. Poplatok za celú tú srandu mal byť 200,- Sk. Dlho som váhal, pretože na piatok som mal naprogramovaný s inými kamošmi starcraftfest, a cez sviatky som chcel spraviť aj niečo užitočné. No, nestalo sa tak :). Povedal som si, že keď Zden mohol vydržať skoro týždeň pri pokuse o prekonanie Guinessovho rekordu v nepretžitom dusení (a tí, čo ho poznajú, vedia, že on je všeličo možné, len nie diagnóza pařan; btw čau zden :), tak ja dva dni aktívnej dusby vydržím v pohode. Tak som zase raz zbalil môj comp a vybral som sa aj s Kremeňom (človek, s ktorým sme na demobite98 spoločne organizovali Quake compo) zhodnotiť úroveň tej akcie, o ktorej som zatiaľ nič nevedel.
Teraz už viem, a preto sa s vami chcem o moju skúsenosť podeliť. Malo sa to začať o druhej poobede, no my sme tam prišli asi dve hodiny neskôr. Našli sme to ľahko - nič v zlom, ale Ivánka pri Dunaji je predsalen moc malá dedinka na to, aby sme zablúdili a Kremeň, keď som mu povedal, že to má byť údajne v nejakom Matičnom dome, zacvakal očami a nahlas zaspomínal na jeho stužkovú, ktorá sa odohrala presne tam. Priestor, v ktorom sa TO odohralo, je úplne ideálny na niečo podobné - ide o celkom veľké (dlhé) podkrovie veľkosti asi tak 12m na šírku a 30m na dĺžku. Po dĺžke bolo rozmiestnených asi 8 dlhých stolov (priečne po šírke), čiže miesta na compy bolo habadej. Ľudí tam bolo asi 30, a myslím, že sa jednalo o inteligentné typy gamesníkov, medzi ktorými som nevidel ani známky po výrastkoch, ktorí na db98 boli príčinou rôznych problémov. Zišli sa tam jednoducho ľudia s rovnakými záujmami a to samotné robilo celú akciu výnimočnou. Elektriny (zásuviek) bolo všade dosť, až na zopár výpadkov prúdu, ktoré ale boli promptne riešené a našťastie aj úspešne vyriešené. Celé priestranstvo bolo prirodzene zatienené (kto by čakal v podkroví problémy so zatienením :) a to umožňovalo premietanie všeličoho (popíšem neskôr) na krajnom konci miestnosti.
Jedna vec, ktorej nie celkom rozumiem, je, že všetci hráči (vrátane mňa :) boli ideálne usadení (niežeby nás niekto rozdeľoval, kto si má kam sadnúť, proste to tak vyšlo) do skupiniek podľa hry, ktorú hrali. Tak napríklad na kraji (pri premietači) bola skupinka Quake1. V strede sa potom dusil väčšinou Quake2 a na druhom konci bol väčšinou HalfLife, či už deathmatch alebo Team Fortress. Jednoznačne to bola výhoda, pretože ľudia po sebe nemuseli až tak pokrikovať (celkovo musím povedať, že čo sa týka decibelov, tak tam bolo skôr ticho než hluk). Na druhej strane počas celej dusby človek počúval zúfalé výkriky typu "Má našu vlajku!!!!!", "Modrí na základňu!!! Modrí na základňu!!!" alebo "Jeden červený je dole, uhnite!!! Hádžem tam granát! ...za mnou!". Bolo to dobre brutálne (a brutálne dobré)!
O pohodu sa starali organizátori tým, že bol k dispozícii malý "bar" (hromada pepsi, coca-coly, minerálky, toniku, žiaden alkohol), jedna kočka prešla na začiatku všetkých zučastnených s dotazníkom, či je záujem o pizzu (záujem samozrejme bol, nestačí jesť medikity :) a na projektore sa čas od času púšťali pekné veci ako demá slovenskej produkcie (dalt, xaos, apod.), rôzne animácie (napr. srandovné avi-čká z Worms Armageddon) prípadne tam bol premietaný screen jedného z quake1-dusičov. Ku koncu si tam človek nainštaloval Neverhood a tuším ho tam snáď celý aj prešiel :), bola to fakt pohodička. Najviac ma však ohúril podmaz, ktorý sa šíril z reprákov úctyhodnej veľkosti za premietačom. Niečo také som ešte nezažil. Bol som zvyknutý na primitívny vkus všelijakých dj-ov, ktorí púšťajú všelijaký humus na maximálny volume... Lenže počas sobotnej noci a nedeľného rána som zažil opak - asi 5-krát som sa pristihol (pri maximálnom sústredení na hru), že obdivujem podmaz, púštaný na správnu hlasitosť tak, aby síce nedráždil uši ale aby bol efektívny. Išlo o rôzne monotónne rytmy plné basových zvukov (samozrejme), ktoré ma neuveriteľne stimulovali. Výborné! Potlesk!!!
Trochu sa vrátim v čase naspäť - keď som prišiel na plac, tak som postavil komp, zaradil ho do siete (všetko bolo jedna ethernet sieť jeden alebo dva segmenty, neviem, neighborhood obsahoval tak 30 ikoniek, takže asi jeden segment) a joinol som quake2 server, kde sa práve rozbiehal fragfest v deathmatchi, v q2dm1. Trvalo to tak dve hodiny a prvý výpadok prúdu zariadil prestávku, v ktorej som sa mohol bližšie zoznámiť s niektorými spoluquakermi. :) (resp. zatiaľ protiquakermi). Maximálne ma prekvapil moment, keď som sa pýtal, kto robil server a ozval sa mi mládenec vo veku, kedy výber strednej školy je ešte v budúcnosti... Volal sa Tono a mal som tú česť si s ním potriasť rukou, bol to dobrý súper. Ešte som nevidel trinásťročného chalana byť tak zažratého do quakeovania (mal tam aj sparingpartnera, tuším sa volal Osvald; ak si to zle pamätám, tak pardon!). Inak tam samozrejme boli chlapi tak dvadsať-dačo roční, niektorí tam mali so sebou aj svoje lepšie polovičky... (chcel by som raz mať frajerku, ktorá so mnou rada pôjde na fragfest a aj keď nebude dusiť, bude tam pri mne len tak sedieť a dávať na mňa pozor). Neskôr, keď sa mi podarilo presvedčiť zopár ľudí, že zábavnejšie je hrať Capture The Flag, sme rozbehli q2ctf1 a piati na piatich (resp. štyria na šiestich :) sme to roztočili. Predposledná fáza bol HalfLife deathmatch, čo bolo pre mňa zaujímavé občerstvenie (hrali sme asi desiati) a úplne na záver sme dali dlhotrvajúci a nekonečne zaujímavý Team Fortress Classic. Tam sme hrali striedavo prvé dve misie (štyria na štyroch) o vlajky a pre mňa to bolo zoznamovanie s novým štýlom dúmoviek - som zvedavý, čo na tento štýl hry vymyslia jej veční odporcovia... Je to fakt tímová hra! Skvelé!
Keď som sa snažil nájsť hlavného organizátora tohoto podujatia, chcel som sa ho spýtať na detaily zo zákulisia, ambície prípadne len tak poklábosiť a spýtať sa ho, čo by chcel povedať čitateľom Ravena, lenže som ho bohužial už nezastihol. Akurát viem, že ho volajú Ivan, že táto akcia sa vyskytuje pravidelne na tom istom mieste a že informácie o jej uskutočnení sa šíria systémom od ducha k duchovi (pamätáte sa na troch pátračov? :). Takže neviem, či ide o uzatvorenú spoločnosť, alebo sa niekde prihlasuje alebo či sa bude táto akcia vôbec opakovať. Jedno je ale isté - zažil som počítačovú zábavu na takej úrovni, že si to budem dlho pamätať... a o to vlastne ide.
Zhrnutie, plusy:
dobrý priestor (veľká zamykateľná sála s dostatkom elektriny a čerstvého vzduchu, plus wc&kúpelňa hotelovej úrovne),
dobrá príprava (spoločná objednávka pizze, nealko bar, rýchlo rozbehaný ethernet, pripravené stoly, stoličky),
dobrá atmosféra (vynikajúci podmaz, premietanie na projektore, slušní ľudia, pohoda),
dobrá dusba ("správny" vkus na výber hier a ak má niekto slabý počítač, môže stále hrať quake1)
priaznivá cena (ak si niekto myslí, že za 30x200 korún sa niekto nabalí, keď za miestnosť, aparatúru, projektor a bar treba zaplatiť, tak nech si ide zahrať biliard do hollywoodu pri zimáku. Skorej by som to bral ako pokrytie nákladov :)
Kritika, zápory:
málo pohárikov pri bare (detail, ale predsa),
malá zaangažovanosť organizátorov do dusby (nie že by oni sami nedusili, ale keby aspoň dve hodiny vyhradili na malý oficiálny competition v hocičom, na tabuli by boli súťažiaci resp. tímy súťažiacich a bola by za tým nejaká aspoň symbolická výhra, nebolo by to tak neviazané - ajkeď neviazanosť prispela k pohodovej nálade, čo je zasa plus... takže asi tento bullet odvolávam)
Celkove - vyhral každý, kto tam bol - nemusel mať najviac fragov. :)
s pozdravom,
v Ivánke o mesiac :) (možno)
