"No, ale iba taký malý. Viete, čo keby sme oprášili náš posledný model? Urobíme novú prístrojovú dosku. Vyleštíme ho, dáme novú masku, dnes sú v móde guľaté svetlá, náš starý model má podlhovasté, tak ich prispôsobíme, pretrieme a zavedieme nové farby, ktoré sme doteraz nepoužili a spustíme reklamnú kampaň, v ktorej budeme náš výrobok vydávať za nový model, absolútnu špičku. A aby to nebilo tak okato do očí, mohli by sme do neho vložiť skutočne čosi nové. Napríklad naše oddelenie nezaspalo natoľko na vavrínoch ako iné a máme pripravený tachometer. Chcelo by to ešte zopár úprav a skúšok, ale tie nebudú príliš finančne náročné, takže by sme to mohli zvládnuť." Možno by aj pokračoval, ale predseda vstal a s nadšeným výkrikom začal tlieskať a k nemu sa pridali aj ostatní zo zhromaždenia a po čase, keď sa hluk utíšil, predseda prišiel s návrhom: "Navrhujem, aby náš mladý kolega sa stal koordinátorom celého projektu. Vzhľadom na reakciu vás všetkých, predpokladám, že návrh bude prijatý." A samozrejme návrh prijatý bol.

Možno takto nejako prebiehalo rozhodovanie aj o tom, ako bude vyzerať pokračovanie úspešnej hry Hero of Might and Magic I. a II.

Pre tých, ktorí nepoznajú túto geniálnu sériu a majú radi turn-based stratégie (pravdepodobne žili niekde v podzemí na severnom póle, alebo si prvý krát sadli k počítaču), popíšem najprv hru samotnú.

Na začiatku je takéto nič....

Ako som bol už spomínal, jedná sa o ťahovú stratégiu. Hráč má na začiatku jedného rytiera-hrdinu a jeden hrad. Rytier má svoje vlastnosti, ako sú útočná sila, obranná sila, magická sila ... Hráč so svojim rytierikom chodí po mape, odkrýva tajomné zákutia krajiny a má za úlohu:

1. obsadzovať bane, lebo tie sú zdrojom surovín
2. zbierať rôzne artefakty a talizmany, lebo tie pridávajú rytierovi-hrdinovi silu, alebo magické body....
3. budovať svoj hrad a vylepšovať ho a na to sú potrebné tie suroviny
4. bojovať proti nepriateľským rytierom a obsadzovať ich mestá
5. hľadať "obelisky". Každý nájdený obelisk odkryje kúsok mapy na ktorej je zobrazené miesto ukrytého pokladu

Každý hrdina má so sebou armádu príšerok, ktoré si hráč najíma za peniaze každých sedem dní na svojom hrade. Aby tie príšerky mohol najímať, musí mať jednak peniaze, ale zároveň im musí v hrade pripraviť vhodné podmienky na bývanie.

No nielen príšerky si hráč najíma, ale môže si najať aj hrdinu, ak nejaký zablúdi do krčmy v jeho meste. No a po pravde musím priznať, že v krčme sa vždy nejaký ten hrdina (aj so svojou menšou či väčšou armádou) nachádza.

Každý hrdina môže čarovať. Niektorý rytier je bojovník a darmo mu budeme vylepšovať magickú vežu, z ktorej hrdinovia čerpajú kúzla, jednoducho taký bojovník, zostane len bojovníkom. Ale sú hrdinovia, ktorí oplývajú inteligenciou a s tými je radosť kúzliť. V mnohých bojoch práve správne použité kúzlo môže zvrátiť priebeh trebárs aj prehraného boja na víťazné ťaženie.

Hra od prvého dielu vynikala krásnou grafikou. Nie je to grafika fotorealistická, ale milučká, krásnučká kreslená grafika. Postavičky vždy vynikali takou akousi naivnou prostotou a preto ani nevadilo, že animácie boli úbohé, trhané.

Hrateľnosť prvého a duhého dielu bola až udivujúco dobrá a preto som netrpezlivo a s napätím čakal čo mi ponúkne diel tretí.

Po úvodnej animácii, ktorá nás vovedie do deja, keď kráľovná Enrothu pripláva do Erathie na pohreb svojho otca a zistí, že všetko je zničené a rozhodne sa teda pre pomstu, som zostal nepríjmno-príjemne prekvapený. "Ouha, náročnosť na PC je omnoho vyššia." bol som nútený skonštatovať (na P90 s 80 MB RAM síce hra beží, ale nie je to žiadna sláva.). No vzápätí som udivene krútil hlavou nad grafikou krajiny, miest a hradov, ktorá je ešte detailnejšia a premakanejšia než predtým. Druhou vecou spojenou s grafikou, ktorá hráčovi hneď udrie do očí je animácia postáv, ktorá už nie je taká trhaná, ale postavičky už nevyzerajú tak milo a naivne, ale sú to akési paródie. Spôsobil to fakt, že postavy sú prepracovanejšie po grafickej stránke, vyzerajú realistickejšie, ale adekvátne k tomu neprispôsobili animáciu a tak postavy sa pri chôdzi smiešne klátia, rozhadzujú rukami nohami hore dole, mne sa to osobne páčilo menej, ako trhanejšia animácia na starých postavách.

V hre sa hráč môže stretnúť s ôsmimi druhmi miest, v každom meste žijú iné príšerky (v každom 7 typov, ktoré sa môžu upgradovať). Mestá sú síce dosť neprehľadné, ale keďže môžeme nové príšerky kupovať na hrade ani to tak veľmi nevadí.

Bojová plocha pri boji je omnoho väčšia a tí, ktorí boli zvyknutí, že nejakou lietajúcou príšerou sa dostanú na jeden ťah až k nepriateľovi, budú sklamaní. Z toho dôvodu začínajú mať omnoho väčší význam všelijakí lukostrelci a iní strelci. Na druhej strane, postavičky, ktoré sa pohybujú pomaly, málokedy zasiahnu do boja, pretože kým sa dostanú na dosah nepriateľa, býva zvyčajne už po boji. V tomto prípade sa mi to vidí nedotiahnuté. Pretože pomalšie postavy sú aj silnejšie (spravidla). Čo poteší, je možnosť spolu s hrdinom a jeho armádou voziť balistu (akúsi obrovskú kušu na kolesách), vozík s muníciou a trebárs aj lekársky stan.

Aj hrdinovia prešli zmenami, z tých najdôležitejších spomeniem jednu, ktorá určite poteší. Ak hráte za kráľovnú, tak váš hrdina/hrdinovia sa prenáša/jú do ďaľšieho levelu aj so získanými artefaktami a skúsenosťami.

Dôležitým prvkom v boji sú kúzla. V tomto smere sa mi vidí rozdelenie kúziel do štyroch skupín na kúzla: voda, oheň, vzduch, zem trocha neprehľadné a zbytočné. Možno je to preto, lebo kúziel podstatne pribudlo a navyše hrdina kúzli nielen podľa výšky svojich Spell Power a Knowledg, ale môže rozvíjať aj svoje zameranie určitým smerom v rôznych magických školách. Výhodou je aj to, že hrdinovia si kúzla môžu medzi sebou vymieňať.

Pribudlo tiež nových príšer, proti ktorým hrdina bojuje. A hlavne spočiatku som vždy s napätím očakával, aká príšera ma čaká, lebo zopárkrát som bol nepríjemne prekvapený a dosť často som prišiel o hrdinu (lebo väčšinou nepoužívam počas hry funkciu save, vidí sa mi to ako podvod voči počítaču, ktorý sa snaží nado mnou vyhrať poctivo (?)) . Mnohé sú také silné a nepríjemné, že si na nich trúfam len s obzvlášť silným hrdinom a väčšinou musím priniesť značné obete aby som vyhral.

Boj o mesto má tiež svoje čaro. Keby len takéto niečo tu už nebolo .... kedysi nie celkom dávno ...

Hráč má možnosť hrať proti počítaču, proti partnerovi za jedným počítačom (chvíľu ide jeden, chvíľu druhý), hrať po sieti a mám pocit, že i po internete (neviem si to však predstaviť). V praxi to vyzerá tak, že hráč sa po čase dostane na ťah 2-3 krát za hodinu a musíte uznať, že to jedného rýchlo prestane baviť. Aj keď osobne preferujem boj skôr proti živému hráčovi, v tomto prípade som od toho rýchlo upustil.

Pre ľudí, ktorí sériu HOMAM objavia práve touto hrou, geniálna stratégia. Takíto ľudia sa za moje hodnotenie určite nahnevajú a budú trvať na tom, že hra by si zaslúžila aspoň 8/10. Áno, v prípade, že by Hero of Might and Magic III. bol prvým dielom, trval by som aj ja na hodnotení vyššom.