Keď sme si rozdeľovali práve prišlé "placičky" s hrami, dobrovoľne som sa prihlásil a zobral si za svoju hru ACTUA POOL od f. Gremlin Interactive. Bolo to zapríčinené viacerými dôvodmi. Jedným z nich je fakt, že hoci ho neviem veľmi dobre hrať, hrám biliard veľmi rád. Áno, správne, ACTUA POOL je biliard.

Teraz to budem mať naozaj ťažké. Ale s toľkými menu to určite zvládnem.

Už ste niekedy rozmýšľali, aké ťažké to má čierna guľa s číslom 8? Čo si asi tak myslí? Veď uznajte sami, nikto ju nemá rád. Hráči do nej neradi triafajú, hoci ich prvoradou úlohou je trafiť aspoň jednu guľu. A keď trafia čiernu, myslíte že sa tešia? Blbosť. Nadávajú ako pohani.

Pretože som nehral veľa poolov (čítaj púlov) na počítači, v pamäti mám napr. len Video pool na ZX Spectre, tento článok bude len mojim názorom, vychádzajúcim z čisto subjektívnych pocitov. A nebudem pri tom ovplyvnený porovnávaním s čímsi iným, možno lepším (vtedy by bolo moje hodnotenie menšie), alebo s čímsi horším (vtedy by adekvátne stúplo aj moje hodnotenie). Takto sa vám dostáva do ruky (očí) čosi, čo je neovplyvnené a neovplyvniteľné okolitým svetom.

Všimli ste si? Vonku už takmer plnými silami zúri jar (teda aspoň u nás v Bratislave). Vtáčiky si začínajú, no, nazvime to hrkútať ako holubičky, zbierajú vo veľkom vetvičky na spoločné hniezdo, aby si splnili svoju reprodukčnú povinnosť, psy šalejú za fenkami a niekdy je im jedno, že to, čo stretli je pes, hlavne, že niekto drží, a aj tie biliardové gule akosi s väčšou radosťou vrážajú do seba a vnikajú do jamôk. Tak ako nemôžete dávať dokopy ovcu s prasaťom, tak aj tie biliardové gule treba spájať podľa druhu. Plná guľa k plnej guli, polovičná k polovičnej. Len tá nešťastnica, chudera čierna osmička nie a nie nájsť správneho partnera.

Keďže trochu viem ako sa drží tágo a sem tam trafím aj nejakú tú guľu do diery na biliardovom stole, len času navštevovať biliardovne nemám, tešil som sa na program ako malé decko na lízanku. A musím povedať, že som bol sklamaný. Nie programom, ale jeho hardvérovými nárokmi, ktoré o triedu prevyšovali môjho Jimmiho. (Takto láskavo oslovujem môj počítač, keď mu, hambím sa to povedať... (no, neondej sa už toľko, vyklop to!!! - poznámka poznámkovača). Tak teda dobre, keď mu leštím gombíky a tlačidielka.) To má niekto za to, že nečíta manuál a nehľadá základné hardvérové nároky. Našťastie, mám u suseda dobré meno a tak celkom rád pristal na možnosť, že si u neho zahrám biliard. A aby to nebolo také fádne, on sa ku mne s radosťou pridal.

Predstavte si, aká musí byť čierna osmička nešťastná. Nemá priateľov. Žiadna guľa nie je rovnakého typu ako ona. Hráči ju nemajú radi a najradšej by ju vymazali z povrchu zemského. Navyše sa strašne hnevajú, ak náhodou vletí čierna osmička do jamky. Keby len tušili, ako veľmi jej záleží na dobrom, vľúdnom slove, ako veľmi túži, aby ju niekto mal rád. Veď či ona môže za fyzikálne zákony, ktoré tvrdia, že uhol odrazu sa rovná uhlu odpadu? Aj sa koľkokrát nenápadne snaží, aby sa nestalo to, čo hráči nechcú, ale či si pomôže?

Veľký zelený stôl v plnej ruji.

Veru, hrať na susedovom počítači (300 Mhz Mendocino), to bola už iná sranda. Nemusel som už sekundy čakať na reakciu počítača. Gule len tak fičali po stole. Keďže pri biliarde je veľmi, opakujem VEĽMI, dôležité, aby mal hráč možnosť pohľadom skontrolovať všetky možné a nemožné uhly, kontrolovať rôzne spojovacie línie, z rôznych smerov a výšok, musí to, ak chce byť úspešná,.poskytovať aj hra. A skutočne, autori programu na také základné veci pamätali a je až neskutočné, ako si môžeme postavenie gulí na stole kontrolovať. Jediná vec sa nedá, a síce, vliezť pod stôl. Ináč si môžeme pohľady zoomovať, približovať, otáčať, môžeme priložiť pomyselné oko k tágu a kotrolovať, či tvorí s guľou jednu líniu, pozrieť si stôl zvrchu... (a to je výkon, lebo to sa asi poriadne v skutočnosti nedá. Či už ste videli niekoho, ako sa zavesí na luster nad hracím stolom a kontroluje rozostavenie?)

Aby ste nepovedali, že sú iba zelené stoly, tak sú aj MODRÉ.

Veru tak, nemá ľahký život čierna osmička. Už aj uvažovala o štrajku, ale darmo sa vzpierala, fyzikálne zákony ju nepustili zo svojich osídiel. Rozhodla sa teda, že ukončí svoj život dobrovoľne a tak teda začala sa snažiť zo všetkých síl padať do jamiek (netušila potvora, čo tým spôsobí, veď som hral akurát životne dôležitý turnaj so susedom!!! Taká hamba ...). Dúfala, naivne samozrejme, že sa nazlostím, šmarím ju o zem a ona sa rozprskne na všetky strany. Keď si uvedomila, že jej snaha je márna, keďže z obrazovky monitora ťažko môžem guľu zobrať a rozbiť ju, rezignovala a začala si konečne plniť svoje povinnosti tak ako sa patrí.

Možnosť obzerania je podivuhodne dobrá. Skutočne si môžeme pozerať rozostavenie ako chceme. Ale to nie je všetko. Keď už sa dosť vynadívame a vyberieme si smer a guľu, tak sa ju musíme pokúsiť trafiť správnym spôsobom do jamky. Tu máme zase ponúknuté veľké možnosti. Môžeme si presne určiť miesto, kam na guli chceme trafiť tágom. Tu je výhoda oproti skutočnému životu. V skutočnosti môže napr. niekto kýchnuť práve v tom rozhodujúcom okamihu, šmykne sa nám ruka a guľa si letí kam chce. Tu sa nám to nestane. Kam raz namierime, tam trafíme. A to skúsenejším hráčom umožní robiť rôzne biliardové fígle - napr. rotácie gulí. Stala sa mi pri hraní taká vec, že som sa zrazu cítil ako v skutočnej biliardovej herni a už mi tam chýbal len hustý cigaretový dym, pohárik kvalitného alkoholu, pekné baby okolo ... Bol to skutočne neskutočný pocit, ktorý síce trval len krátko, ale stál za to. A prečo trval tak krátko? V prvom rade je to grafika. Okrem perfektne vypracovaného stola a hlavne biliardových gulí grafika nestojí za reč. To ma privádza k myšlienke, že tie hardverové nároky vznikli len a len preto, lebo hra bola naprogramovaná na hernú konzolu a potom sprosto pustená cez nejaký kompilátor, ktorý ju prekompiloval na PC. Uznáte sami, že taký kompilátor nikdy zo seba nevydá úsporne napísaný zdrojový kód.

Čo hovorí? Uráža nás?

Keď som si uvedomil, čo vlastne trápi čiernu osmičku, dokázal som sa do jej pocitov vcítiť. Som už taká duša ľútostivá a empatická, že som nad jej problémom začal uvažovať a uvedomil si, že nemusí byť sama. V hre je predsa ešte jedna guľa, ktorej osud je podobný osudu čiernej osmičky. Je sama svojho druhu, hráči tiež nie sú nadšení ak padne nečakane do jamky, často na ňu nadávajú, že kam sa to postavila ... ÁNO, správne, jedná sa o guľu bielu. Navyše je ešte aj bez čísla. A teraz musím skonštatovať, že biela a čierna sa k sebe veselo majú a ja sa desím dňa, keď si zapnem počítač a na hraciu plochu mi vybehne mužstvo oblečené do čiernobielych dresov s polovičným číslom osem.

Čo by som programu povyčítal, je zvuk. Hudba je celkom uchádzajúca, nedrásala mi uši svojou jednotvárnosťou a bola kupodivu celkom počúvateľná. Zašiel som dokonca tak ďaleko, že som si ju NEVYPOL, hoci to bežne robím a namiesto originálnych hudieb si pustím nejaké cédečko s mojimi obľúbenými interpretmi. Zvuk rozohraných gulí je trocha tlmený a nevýrazný a to nebolo spôsobené nejakou zlou zvukovou kartou (akože nemám lepšiu, zatiaľ), pretože ako som bol spomínal, hru som testoval na dvoch počítačoch.

Tmavá noc, erotické prítmie, stôl, tágo, gule. Iba tá babenka akosi chýba...