HIT LIST

---

Začalo sa to pred tisícmi a tisícmi rokmi, keď sa prví ľudia konečne odvážili vyliezť z jaskyne a založili svoje prvé mesto. Život bol v tých časoch veru neľahký - neexistovali pentiá, neexistovali 3d karty a kto mohol, žihal na Amige - im to však nevadilo. Sid povedal a oni učinili, bo tak bolo predurčené a tak sa malo stať. Vznikla Civilizácia. Dielo zaostávajúce snáď vo všetkom, v čom len mohlo, a predsa dielo naveky zapísané do prvej päťky najdokonalejších hier v histórii herného priemyslu; dielo za celých sedem rokov svojho bytia prekonané (z časti) jediný raz. Svojim remakom.

Sid Meierova Civilizácia.
Kto by o nej nepočul. Kto by ju NEHRAL, tú pramatku všetkých stratégií, hru uvádzajúcu hráča do role nesmrteľného vládcu... Tož básnické otázky, veď stačí zo štipky rozumu, človečenstva v srdci a kus nepostrádateľnej chuti po neobmedzenej moci a ona si k vám už vždy nájde cestu sama. Taký jesť nepísaný zákon a taká jesť pravda - Známa mne, známa vám a známa aj vývojárom hier. Bolo len otázkou času, kedy Niekto zrúkne: "Oj bohabisťu, vyše dvoch miliónov predaných kusov, veď toto zarába ťažké prachy!" a započne sa nová civilománia. Tak veru. A bol by v tom čert, keby sa tesne pred jej rozpútaním do situácie nevložili jej samotní autori: Skoro celý team, ktorý má tak trochu na svedomí Civ dvojku. Brianom Reynoldsom (designerom) a Sidom Meierom (maskotom) počnúc a tým najposlednejším producentom končiac.

Sid Meierova Alpha Centauri.
Na počiatku bola myšlienka. Nebola nijak geniálna; určite napadla každého, kto Civilizáciu (2) vydržal hrať až do pristátia lode kdesi pri Alphe Centauri. Jej pointa bola vskutku jednoduchá, ale o to viac deprimujúcejšia. "A čo potom?" vŕzgala nám v hlave. "To predsa nemôže byť koniec..." Za pravdu jej dávali aj fámy šíriace sa ešte v dobe, keď Meierovci stále pracovali pre MicroProse. "Chystá sa normálne pokračovanie," klábosili Jedny Babky. "Začne sa tam, kde Civ2 skončila: Pristátím." Pamätám si tie slová, akoby som ich počul včera, ale kde nič, tu nič - MicroProse ich nikdy nepotvrdil a vďaka nekonečnej tuposti svojich neschopných šéfburžujov ich už nikdy ani nepotvrdí. Ten projekt, prvé skutočné pokračovanie jednej z najkultovejších hier vôbec, MAL vzniknúť, CHCELI sme ho, ale nestalo sa tak a namiesto neho sa na nás valili len ďalšie a ďalšie datadisky k Civ2.
Nu, ale čas ide nemilosrdne vpred. Zatiaľčo sa MicroProse veselo dusil vo vlastných šťavách a všetku svoju originalitu, energiu a tak podobne vkladal do hľadania niekoho na svoje odkúpenie, jeho odchovanci vo Firaxise poľahky postrehli svoju príležitosť a pustili sa do prác na svojom druhom diele.
Dizajnérskeho pera sa samozrejme chopil Brian Reynolds, ktorýžto má na svedomí aj Civ2. Ťažko povedať, či je to k dobru veci, ale treba priznať, že chlapec sa jednak rýchlo učí a jednak má kuráž experimentovať. Skúsenosti získané pri vývoji Civ2 dokázal rozvinúť až do absurdných detajlov, a pritom nezabudol ni na riadnu dávku inovácií hravo triumfujúcu celú prudko napredujúcu RTS scénu. Jadro pravidiel ponechal podľa všetkých očakávaní nezmenené, sic ho trochu obohatil o prvky z Master of Orionov. Hra sa odohráva na voliteľne veľkej šachovnicovej ploche predstavujúcej povrch kolonizovanej planéty. Hráč sa zmocňuje kontroly nad jedným zo siedmych stroskotaných spoločenstiev (enviromentalistov, despotov, vedátorov, obchodníkov...). Jeho úlohou je viesť svoj ľud dlhými storočiami, až kým sa mu nepodarí dosiahnuť niektorý z množstva alternatívnych cieľov (väčšina z nich sa točí okolo zjednotenia planéty pod jednou vlajkou - či už násilím, diplomaciou, ekonomickým víťazstvom...) Spôsob, akým to má docieliť, je vskutku jednoduchý. Stavia mestá, stará sa o ich svetlejšie zajtrajšky, buduje armády, rozširuje hranice svojho štátu o ďalšie a ďalšie územia a popritom všetkom sa snaží podporovať svojich spojencov a ničiť nepriateľov. Do hry samozrejme neprestajne zasahujú desiatky vedľajších elementov: Planéta snažiaca sa svojskými metódami vyrovnať s nečakanými zmenami na povrchu, ekologické krízy, dôsledky teraformovania, vedecký pokrok, politika, ale hlavne - ĽUDIA. Náchylní k epidémiám, vždy nespokojní, neprestajne rebelujúci, no stále nepostrádateľní. Jediný zdroj práce a financií, najlepší dôvod k nekonečnému boju o moc.

Na tomto mieste by som s vaším dovolením (aj bez neho :) rád urobil malú moralistickú odbočku. V poslednej dobe ma stále viac udivoval fakt, ako sa ľudia dokážu vytešovať z rôznych remakov a plagiátov. Keď som si však čítal prvé recenzie na Alpu, jednoducho som nemohol veriť vlastným očiam. VŠADE, u všetkých redaktorov sa dokolečka opakovala jedna a tá istá veta: "Stále je to len Civilizácia!" Zatiaľčo tí istí ľudia, resp. ich blízki priatelia, sťaby posadnutí rozkrikujú, že zmena v hrách už dávno vykapala a to, čo v skutočnosti chceme, sú pokiaľ možno najidentickejšie real-timeovky (voľne citované slová Jana Eislera), Alpa je podľa nich -NEDOKONALÁ- lebo je založená na pravidlách, ktoré jej SAMOTNÍ autori kedysi vymysleli a postupne zveľaďovali. Resp. kazili. Nuž, pravda, vec pohľadu, poviete. Ako mi však vysvetlíte, že kým Alpa je vo svojej podstate -ZNOVA TO ISTÉ- , DRUHÝ OFICIÁLNY REMAKE Civilizácie a x-tá neoficiálna napodobenina (Call to Power od Activisionu) V PRIEBEHU JEDINÉHO DESAŤROČIA je podľa nich dokonalosť sama o sebe? ...

Samozrejme tým nechcem počin Activisionu nijako ponižovať (akožto som ho nevidel, ani tak robiť nemôžem) a Alpu neoprávnene vyzdvihovať. Naopak. AC je experiment. Človeka zarazí už po prvých sekundách hry: Jednak ho donúti uvažovať nad novým, nezvyčajným ovládaním (zmena postihla VŠETKO, vrátane shortkeyov), a jednak ho ohúri svojim výzorom. V negatívnom zmysle slova. Krásny plastický 3D terén nahrádzajúci nevkusné "políčka kopcov" síce poteší, ale čo tam po ňom, keď celá hra sa nesie v nepríjemnom depresívnom duchu. Temné farby, ťažkopádna atmosféra sci-fi realizmu, prostredie, o akom sa nám nielenže nikdy nesnívalo, ale o akom sa nám ani nikdy chcieť snívať NEBUDE... Človek má neustále pocit, akoby zvádzal boj o peklo. A to nie je zrovna to, po čom by dňom i nocou túžil.

Prvé dojmy však nechajme bokom. Dôležité je to, čo následuje - Mastná režba vypiplaná skutočne až do toho najposlednejšieho detajlu. Či už sa jedná o teraformovanie, správu miest, prieskum planéty, rozhovory s ostatnými sekciami alebo o prosté vynachádzanie, všetko, VŠECIČKO je maximálne prepracované, x-krát vyvažované a dolepšované. Už len samotné nastavenia pravidiel pred spustením hry hovoria za všetko; ak si odmyslíme položky známe z Civ2 (zapnutie/vypnutie ne/žiadúcich spôbov víťazstva, rýchly štart, odhalená mapa...), stále v nich môžeme nájsť ďalšie a ďalšie prekvapenia: Akým spôsobom chceme vynachádzať, či sa má počítač správať agresívnejšie, náhodne vygenerovanie vlastností jednotlivých "civilizácií"... Vskutku už len odskúšanie všetkých variácií a nastavenie najvhodnejších pravidiel vám zabere pár (týždňov) partičiek. A aby ste to nemali priveľmi jednoduché, stačí niekoľko prvých odkliknutí kola a ste minimálne na deň stratení...

Že prečo? Hm.
Nič nie je pre človeka väčšou výzvou, ako tajomno obklopujúce ho zo všetkých svetových strán: Čierne plochy nepreskúmaného územia, vedy odhalujúce taje budúcnosti, história tvorená tými najnepredvítateľnejšími okolnosťami, a hlavne - Planéta - ktorú raz treba pochopiť. Kým to všetko dokáže hráč stráviť, rozpitvať a zžiť sa s tým, ubehnú desiatky, možno stovky hodín (ak rátame aj nádherné začiatky strávané odkrývaním ďalších a ďalších možností zatiaľ neznámej hry) využitých tou najžiadanejšou činnosťou ľudského druhu: VLÁDNUTÍM. Formovaním svojej spoločnosti. Bránením svojich hraníc. Vymieňaním poznatkov so spriatelenými frakciamu. A... Dobýjaním. Ach áno. Kde sú ľudia, tam je boj a nenávisť. Kde je boj, tam sú zbrane. Neinak je tomu aj v Alpe; i keď sa dá víťazstvo (zjednotenie planéty) poľahky dosiahnuť mierovou cestou (zvolaním "councilu", získaním 3/4 hlasov), vskutku málokedy sa hráč vyhne otvorenémým bitkám, výhražkám a hádkam o obsadené územie. Vždy stačí málo - nepodarená špionáž, jednotka zabudnutá kdesi za cudzímy hranicami - a už to jede. Vojna. Práve v nej sa najviac odráža nezanedbateľná podobnosť s Master of Orionom: V jednotkách, ktoré si môže hráč sám nadizajnovať z vynájdených súčiastok. V upgradovaní starých neohrabaných strojov na nové nedobitné mašiny. V pridávaní špeciálnych zariadení do dvoch volných slotov... Nuž veru, milovníci Orion ságy isto zajasali. Ostatných bohužiaľ budem musieť sklamať. Napriek nespočetnému množstvu kombinácií rôznych mašín sa hra v neskorších fázach začne prepadať do šedého stereotypu. Hráč si po celý čas bohato vystačí s niekoľkými vycvičenými "tankami", nedajbože "psi-unitami" neustále udržiavanými v "namakanom stave". Zatiaľčo Civilizácia si na seba namotávala ľudí PRÁVE vďaka prudkému vývoju armády od phalanxov po howitzery, v Alpe na vás nič podobné nečaká. Žiadne prevratné zmeny, nič, čo by vás po získaní väčšiny hlasov v senáte donútilo nevyhlásiť "conquest (diplomatic) victory", prípadne dobiť posledného ufňukaného nepriateľa... Nuž a konečne sa dostávame k Alpinej najzávažnejšej chybe. Obtiažnosť. Nebudem vám vysvetľovať, že čím menšia hracia plocha, tým brutálnejšia režba (a naopak čím väčšia, tým nudnejšia). Nebudem sa zaoberať ani automatizáciou jednotiek a miest. Poznáme ju už z Civ2; s autoteraformizáciou má isto každý svoje vlastné nepríjemné skúsenosti, a aj keď je v AC vypracovaná do absolútnej dokonalosti, odporúčam ju používať naozaj len keď už nebudete vedieť, čo s jednotkou. Vráťme sa však k tomu dôležitejšiemu. Podľa všetkých očakávaní ponúka AC (zabudol som koľko) obtiažností, ale - zadržte dych - hrateľne obtiažna je až druhá najťažšia ("thinker"). V porovnaní s Civ2 je to tak úroveň princa, so zle rozohraným začiatkom možno kinga. Milé, že? A vraj prepracovanejšia inteligencia... Prepracovanejšie sú leda tak dialógy pri vyjednávaní. AI ani náhodou.

Toš, snáď by to mohlo byť z mojej strany vsjo. Povedal som všetko, čo som povedať chcel, a aj keď som veľa dôležitých vecí spomenul len jedným-dvoma slovkami, nemám dojem, že by som Alphu Centauri nedostatočne vychválil. Naozaj je to výborná hra, ktorú rozhodne odporúčam každému civilizátorovi. Možno nedosahuje úroveň svojho predchodcu, ale určite vás zaujme minimálne na... Na... Ej bisťu, idem si to radšej znova overiť. Do čítania o rok :)

8/10