More pokojne obmývalo pobrežie tropického ostrova a ako sa zdalo, čajky boli jediné živé tvory v šírom okolí. Pokojne poletovali pri brehu a len občas sa vrhli strmhlav ku hladine, kde zbadali plávajúcu rybu. Z ich pokľudného letu ich naraz vyrušil vzdialený zvuk, ktorý sa však stále viac približoval. Bol to zvuk motora malého lietadla. Stroj prelietal presne nad ostrovom a zo zeme by mohol náhodný pozorovateľ vidieť akúsi postavičku zápasiacu s inými postavičkami priamo vo dverách lietadla. A o pár sekúnd by ten istý pozorovateľ mohol vidieť dotyčnú postavičku letieť pravým uhlom k zemi spolu s ďalšími dvoma spolupadajúcimi. Hrozivo pôsobiacu situáciu náhle ukončili otvárajúce sa padáky
trojice osôb doteraz padajúcej voľným pádom. O päť minút už všetci šťastne dopadli do mora na plytčinu a začali plávať k brehu. Kto to mohol
byť? Hm, opis tej prvej osoby možno trochu napovie: brýle o sile niekoľkých dioptrií, tričko s vyškereným havranom (?) a na ňom sako (??), krátke nohavice vyrobené z teplákov a na nohách tenisky, na ktoré si dotyčný človek natiahol plutvy (???). Jasné. Na ostrov sa dostavil Ondrew Ondrewovský, kto iný. Reportér/moderátor hľadajúci senzácie za každú cenu. Aj za cenu vykopnutia z lietadla.
Konečne sa vyhrabali z vody a na piesočnatej pláži naberali dych. Ondrew Ondrewovský udýchane povedal kameramanovi:
Počuj... (nádych), dúfam, že sa tej kamere nič (nádych) nestalo.
Klídek šéfe (nádych). Všetky prístroje sme uzavreli (nádych) do hermetických kufrov.
Ešte že tak (nádych). Teraz ich vybaľte, nech môžeme hneď začať.
Kameraman s osvetľovačom/zvukárom začali vyberať kameru a ostatné nevyhnutné prístroje. O polhodiny bolo všetko pripravené. Čakali na reportérov pokyn.
Ha, to som zvedavý, či tá oná, veď viete koho myslím, hovorila pravdu. Mne sa to celé nepozdáva. Vraj práve na tomto ostove tróni to vymyslené miesto s názvom Site B, kde ten oný, veď viete koho myslím, robil pokusy s dinosaurím DNA. Ghehehehe. Tu a dinosauri? Ha, ha! Veď ja sa na to pozriem! Mňa tu nebude nikto vodiť za nos! Odhalím každý podfuk!
Ondrew Ondrewovský sa práve dostával do svojej známej mudrlantskej nálady, kedy bol schopný päť hodín v kuse iba mudrovať a trepať do vetra. Preto ho kameraman rýchlo prerušil:
Šéfe, asi by sme mali pomaly ísť. Tuším sa začína stmievať.
Oukej, oukej. Veď už idem. Ha, dinosauri sem sa! Som vám na stope! No kde ste? Nejak vás nevidím? Kua... ktorý idiot to sem...
Reportér sa zarazil. Takmer totiž narazil do kopy výkalov, ktoré určite neboli ľudského pôvodu. Osvetľovač prehlásil:
Neviem ako vy, ale ja si myslím, že túto kopu hnoja má na svedomí určite veľmi, veľmi, veľmi veľké Čosi. A pokiaľ viem, tak veľmi, veľmi, veľmi veľké Čosi sa môže kľudne nazývať dinosaurus.
Áále prosím ťa! Kľudne sa tu mohol vykadiť slon alebo žirafa. Možno aj slon, aj žirafa.
Keď myslíte, šéfe. Lenže pokiaľ viem, tu nežijú ani sloni, ani žirafy.
To je fuk. Tak to bolo zrejme nejaké iné veľmi, veľmi, veľmi veľké zviera. To se vsákne. Poďme ďalej. Mimochodom, dúfam, že všetko nakrúcate.
Kráčali ďalej po tropickom ostrove, preskúmali zrúcaniny akýchsi stavieb, prezreli zhrdzavené autá, až nakoniec narazili na zbrane.
Ééér, šéfe, nenapadla vás taká myšlienka, že by sme sa možno mali preventívne ozbrojiť?
Pravdaže ma napadla. Až na to, že ja netrafím ani terč, nie to ešte stred. Mierenie je predsa také ťažké. Skúste mi to vysvetliť.
Hééj, kam bežíte! Nie tým smerom, ale týmto! Nevidíte, že tam sú štyria Velociraptori? Aha, už ste na to prišli sami... odpočívajte v pokoji.
P.S.: Heh, chýba vám azda príbeh? Nezúfajte! Spomeňte si, o čom bol Jurský park a bude vám všetko jasné. Chcete vedieť niečo o technickom spracovaní? Radšej nechcite. Je mizerne odfláknuté, nehorázne po-ma-lé (seká to ešte aj na P-II 300 s dvanásť megovou Vúdú dvojkou a šesťesiatimi štyrmi megami ramky), pričom americká verzia obsahuje surové chyby v textúrach, ktoré znemožňujú hranie. Európska verzia mala byť plne optimalizovaná na 3D akcelerátori, lenže sľuby sa rozplynuli ako dym. Našťastie tu nájdete aj dosť pozitívnych vecí: výbornú atmosféru, filmovú hudbu, veľmi dobre nahovorené hlasy a predovšetkým brilantné spojenie adventúry s tridé akciou. Škoda. Keby to Amíci zase raz totálne neodflákli, mohlo to byť najmenej deväť z desiatich. Takto môžu byť radi, že je to aspoň šesť.
Štvorica Velociraptorov si dala kameramana a osvetľlovača na večeru, ale Ondrew Ondrewovský našťastie vyviazol so zdravou kožou. Tyrranosaurus Rex zbadal dotyčnú skupinku a na chvíľu sa zastavil. Pravdepodobne premýšľal, z koho sa viac naje. Po krátkej úvahe - a na reportérovo veľké štastie - zamieril k Velociraptorom, ktoré o chvíľu padli za obeť. Nie nadarmo sa o Tyranovi Rexovi hovorí, že to bol najdravejší prajašter.
Po večeri zamieril opäť do pralesa a reportér sa pobral na miesto činu, kde našiel... nič. Po boji nebola ani pamiatka. Rexo bol zrejme veľmi hladný. Uuups, pardón! Našiel kameru a rozbitý reflektor. Pamiatku po svojích spolupracovníkoch. Z kamery vybral film, starostlivo ho uschoval do ruksaku a pobral sa naspäť k zrúcaninám na pobreží. Tam po niekoľkých hodinách hľadania objavil pod popadanými tehlami a doskami nafukovací záchranný čln. Neváhal ani minútu a odrazil sa od brehu. V člne zapol núdzové blikacie svetlá, ktoré nadránom zbadala rybárska loď a Ondrewa Ondrewovského vytiahla na palubu. Tým skončil (morskú chorobu už radšej nerátam) dramatický, ale zaujímavý príbeh o ostrove s názvom Trespasser, kde dinosauri žijú s rovnakým kľudom, ako pred miliónmi rokmi. Tak ich radšej nechajme napokoji, nemyslíte?
NÁZOV |
TRESPASSER |
TYP |
3D AKČNÁ ADVENTÚRA |
VÝVOJÁR |
DREAMWORKS INTERACTIVE |
DISTRIBÚTOR |
ELECTRONIC ARTS/BOHEMIA INTERACTIVE |
OPERAČNÝ SYSTÉM |
WOKNA 95/98 |
ROZUMNÁ KONFIGURÁCIA |
PENTIJUM 266, 32 MB RAM, DX 6, 3Dfx |
3D KARTA |
Direct3D |
ZHRNUTIE |
Hranie Trespassera je možné vyjadriť nasledujúcou riekankou: Trespasser, mně neser. Toto nie je hra, ale ukážka toho, ako vyzerá frejmovanie päť snímkov za sekundu. Problém spočíva v tom, že si za to musíte platiť. |