Priaznivci Daniela Landu už rok očakávali príchod nového albumu. Ja som bol medzi nimi. Pred pár týždňami sa v televízii občas objavovala krátka reklama v podobe propagácie Čohosi s názvom Smrtihlav. Veľmi, veľmi ma potešila táto správa a čakanie na príchod cédečka do obchodov bol sprevádzaný myšlienkovými pochodmi na tému: čo to bude zač.
Dňa 5.12. sa zišiel peniaz s peniazom a ja som v ruke držal disk s obzvlášť zvláštnym obalom. Niečo ma však zarazilo. Zistil som totiž, že na tomto albume spolupracoval Landa so svojími kamarátmi, takže vlastne ani nespieva vo všetkých pesníčkach. To bol prvý šok. Druhý nastal v
okamihu spustenia prvého tracku. Neveril som vlastným ušiam. Absolútna zmena štýlu, živé nástroje nahradili klávesy a počítače. Jedine gitara zostala taká, aká vždy bude. Poviem vám, nepotešilo ma to. Na druhej strane, prvá pesníčka s názvom Smrtihlav bola vynikajúca tak či tak, pretože texty si samozrejme zachovali svoju pravú tvár. Ladna je skrátka Landa. Dorazil ma až druhý track. V okamihu ako som začul klasické tuc - tuc - tuc - tuc mi zamrzol úsmev na xichte. Čo má toto znamenať?! Ako mohol človek ako je D. Landa vytvoriť taký komerčný brak, ktorý môžeme denno denne počuť v akejkoľvek hitparáde? Mám na to dve teórie: možno chcel Landa sprístupniť svoju muziku širším masám ľudí, pretože doteraz ho napriek perfektným textom počúvala len určitá skupina populácie. Myslím, že táto možnosť je dosť pravdepodobná. Druhá teória sa týka experimentátorstva. Sám Landa sa v televízii vyjadril, že chcel pri Smrtihlavovi vyskúšať nové možnosti. Nuž, až TAKÉ nové zase nemuseli byť.
Netvrdím, že všetky pesníčky majú hudbu na zlej úrovni. Z celého albumu sa nakoniec našli len tri, ktoré ma zaskočili. Po hudobnej stránke však z cédečka vychádza jednoznačne víťazne práve samotný Smrtihlav.
Ak odhliadneme od hudby, zostanú nám pred očami tróniť texty. To je to, čo ma zatiaľ nesklamalo na žiadnom Landovom albume. O Smrtihlavovi platí to isté. Texty pesníčiek sú značne brutálne, ale pravdivé. Vychádzajú zrejme z vlastných skúseností celej partie, ktorá Smrtihlava pre nás vytvorila. Po textovej stránke ma Landa vôbec nesklamal.
Smrtihlav je v každom prípade dokonalý album. Platí pri ňom síce pravidlo, že niekedy sa neoplatí príliš experimentovať, ale ani mierne zhumplovaná hudba nedokázala umlčať dokonalé texty. Fanúšikovia D. Landu si určite prídu na svoje a vy ostatní by ste si to tiež mohli konečne vypočuť a nie stále iba trúsiť poznámky typu: však to je skinhed! Vypočujte si Smrtihlava a potom kritizujte.
Oficálne hodnotenie je také aké je, ale nebyť podivnej hudby, dal by som určite okrúhlu desiatku.
NÁZOV SKUPINY/INTERPRETA |
Daniel Landa, Lenka Dusilová, Simon, Patrick Tenev, Andrej Bestčasnyj, David Müller, Jana Feriová, Ondřej Soukup |
ALBUM |
SMRTIHLAV |
POČET SKLADIEB |
10 |
MINUTÁŽ |
40:11 |
ZHRNUTIE |
Ďalšia textová bomba z dielne Daniela Landu. S hudobnou stránkou je to už trochu zložitejšie. |