IGRMANIA
Po "recenzii" maďarských herných časopisov v minulom čísle nastala v našich končinách malá dilema: Ako ďalej? Už sme vám mali tú česť predstaviť americké (rýdzo buržoázne) plátky, odhodlali sme sa napísať zopár slov aj o "niečom vskutku nezrozumiteľnom" a dokonca dvakrát sme rozoberali časopisecký stav na našom skromnom trhu. Tož čo viac by sme ešte mohli vycicať z našich papierových kolegov? Existuje nejaký zabudnutý zázrak, pri ktorom by naše slová nezneli ako dokolečka omieľané rapotačky?
Veru, existuje. Stačí sa pozrieť len toť, dve hodiny na východ. Do
srdca (snáď už naveky pochovaného) Najhoršieho Zla dvadsiateho storočia.
Do Moskvy - pijavice neustále cicajúcej posledné zvyšky svojho starého
prehnitého impéria.
Navzdory (v Blave veľmi obľúbenému) názoru, že čím vzdialenejší východ,
tým horší zapadákov (čo už, blavácka mentalita je už raz taká - "jedine
my, my a my sme tá vznešená všemočná pracujúca inteligencia, na ktorej
sa nevzdelaný východ neustále priživuje..."), navzdory nepochopiteľnej
propagande šíriacej zvesti o zaostalosti našich bývalých "súdruhov
tyranov" sa obidva nám dostupné papierové exempláre už pri prvom letmom
pohľade v mojom rebríčku okamžite vyšvihli kdesi medzi svetovú elitu.
Prvé moskovské čudo sa zovie IGROMANIA, "Žurnál pre milovníkov hier"
. Vychádza zhruba rok - dokopy 14 čísel. Nám sa do rúk dostalo
novembrové. Náklad má 16000 kusov, 130 strán, tvrdá obálka, farebný
polonovinový (suchý) papier. Cena 15 rubľov (cca 30 SK). MINIMUM
reklám. Sedem redaktorov (jeden šéf a šiesti zástupcovia), traja
buržuji (jeden generál, jeden technik a jeden všestranník), plus
mínus človek od reklamy. Vydavateľstvo je ruské, adresa redakcie
je moskovská. Ako som už vyže spomenul.
Po výzorovej stránke sa dosti podobá maďarskému PC-X: Lacná
ľahkorozpadnuteľná väzba, motív obálky v znamení Piateho Elementu,
papier, aký by odporcovia Rikiho zrejme neospevovali. Layout je na
tom ešte o niečo horšie - Sic je prehľadný, miestami priam prítulný,
no je málofarebný (hlavne na čb stranách :) a chýba mu istá dávka
inovatívnosti. Teda, nie že by na tom nejako záležalo... IM rozhodne
nepatrí medzi dvanástorníkmi obľúbené katalógy zo štyroch pätín
vyplnené leda-bolo porozhadzovanými obrázkami... Medzi jeho hlavné
vnady patrí práve OBSAH - Bodky, čiarky, písmenká husto vypĺňajúce
skoro komplet časopis; vrhajúce na nepripraveného chudáka čitateľa
jedno prekvapenie za druhým.
Prvých x-strán je venovaných všadeobľúbeným novostiam. Začínajú sa
klasickým stručným šesťstranovým zgrupením múdrostí ťažko vybojovaných
na ECTS. Samozrejme, že sa nejedná o ninjoidné otrepané bláboly o púti
pirátskymi taxíkmi, lež o viac než uspokojivo spracovanú "analýzu"
jednotlivých firiem - A hlavne ich hier. Akožto nás však ECTS ani
náhodou nezaujíma, obraciame všetky tri listy naraz a hľadíme na
ďalšiu veľmo obľúbenú tému: Interview s producentom Heavy Gear
2. Chvíľu uvažujeme, čo za kreténa rozpútalo tú stupídnu módu
robiť rozhovory o niečom, čo vlastne ešte ani neexistuje (a tudíž
nás vonkoncom neinteresuje) a pokračujeme v listovaní.
Na rade je "ždjem igru" - V krajoch našich civilizovaných zvané i
"preview". Každej predstavovanej hre sú venované priemerne dva
celé odstavce. Text je prepísaný z prospektov, osekaný o samochválu
vývojárov a upravený k obrazu autorovmu. Ako všade inde. Viac sa k tomu
nedá povedať. Nulová informačná hodnota, človeku utkvie v hlave možno
tak zopár titulov, ktoré môžu, ale NEMUSIA zanedlho oblažiť regále
obchodov. Ostatok skôr či neskôr kdesi kamsi vyšumí.
Nechajme však novinky novinkárom a prejdime k tomu, čo zaujíma nás
ostatných - radových závislákov.
"Igrajem". Žiadne "review", "recenzia", "pc test". Nič podobného v
tomto časopise nenájdete - Jeho prevážnu časť zaberá len vševraviace
"Igrajem". Popritom samozrejme narazíte na všemožné "Vspominajem"
(venované ponorkovým simulátorom), top100 z www.worldcharts.com,
rozsiahly (desaťstranový) článok o Babylone 5 (vskutku uznaniahodného
premožiteľa jednotvárneho Star Trekovského sveta), naďabíte aj na
nejaké to slovíčko o hardware ("Celeron® protiv K6-2®"), o
inete a online gamesení, nechýbajú nevyhnutné "kody, paroli, sekrety,
sovjety att" (skrátka a jasne "lomajem"), listáreň, stránku s vtipmi,
no hlavné slovo má práve a len a jedine "Igrajem".
Terazky sa určite čudujete, reku čo takého výnimočného môže na
inakvejšie pomenovanej rubrike s "recenziami" byť. Vskutku, ťažko
povedať. Celé "igrajem" obsahuje dokopy deväť (!!!) príspevkov, z
toho sú tri o datadiskoch (Q2: Ground Zero, WC: Secret Ops, BI4: The
Wilderness Missions), jeden je o dva roky starom, ehm, čudese (Ace
Ventura) a ostatné sú aktuálnosťou zhruba na úrovni Rikiho (Ancient
Evil, Dominion, 5th Element, MechCommander). Jediný vtip spočíva v
tom, že všetky tieto hry ľudia z IGROMANIE URČITE prešli
odzačiatku do konca. Žiadne testy alfa-beta-gama nedokončených verzií,
žiadne opisovanie priložených prospektov. Chcete dôkaz? :) Ako by inak
mohli ku svojim prťavým úvodom tváriacim sa ako recenzia pripájať
KOMPLETNÝ niekoľkostranový návod, detailne rozpísaný príbeh (v prípade
Dominiona asi detailnejší, ako zamýšľali samotní autori :), podrobne
vysvetlené ovládanie, skrátka VŠETKO? Nu? Samozrejme, keď hovorím
VŠETKO, tak tým myslím TOTÁLNE VŠETKO - počnúc popisom interfejsu,
ovládania, základných hotkejov, štatistík postavy (v prípade Ancient
Evilu), kompletného kúzelného arzenálu, predmetov, zbraní, artefaktov,
nepriateľov, PRAVIDIEL, až po samotné "prochoždenie" (pokec k
jednotlivým levelom)...
Zhrnuté a podčiarknuté, IGROMANIA JE SKUTOČNÁ INFORMAČNÁ BOMBA,
ktorá keby vychádzala v cédečkovej podobe, okamžite by tromfla komplet
celý časopisecký trh. Kdeže by sa na ňu hrabal Joystick so svojimi
bezduchými čítikmi a podobnými prehliadnutiahodnými hovadinkami. Ak
chcete o svojej vysnívanej hre vedieť KAŽDÝ detajl, okamžite sa chopte
tatkovho ruskoslovenského slovníka, nahoďte sa na www.igromania.ru,
pošlite úsmevný mail na igroman@online.ru a o skutočnú rýdzo-rýdzu
bezzákysovú zábavu budete mať na pár dní postarané.
Eh, skoro som zabudol :)
Slová lamera, ktorý prvýkrát uzrie Pentium II? "To je čo za fotoaparát?"