Úvaha
Som si vedomý, že o autorovi J. P. Garenovi a jeho Markovi Stoneovi som už písal, ale čo narobíte, keď má takú pisateľskú potenciu a vydavateľstvo Ivo Železný zase potenciu vydavateľskú. Keďže som ho z nedostatku času a iných vecí (bubáčikov, alebo ak chcete peňazí) prestal sledovať, dosť ma prekvapilo, koľko dielov noveho Marka Stonea vyšlo za cca 5 mesiacov. Až tri! (Neznámá z Rygu, Poslední obyvatel z planety Zwork, Velká trojka) A to nemyslím ironicky.
Teda neváhajte a vstúpte do sveta, kde ešte vládnu rytierske mravy a kde zlo víťazí nad dobrom, pardon, dobro víťazí nad zlom.
Keďže obsahom tých troch kníh sa zaoberám na inom mieste, dovoľte mi, aby som sa trocha zamyslel (to bolí...) nad úrovňou Garenových diel.
V prvom rade musím pripomenúť, že ako prvá začala tento seriál, podľa všetkého nekonečný, vydávať Najáda. Vydali cca 16 dielov a musím podotknúť, že si v Najáde dávali záležať, aby vydávali časti, ktoré k sebe patria a v patričnom poradí. A tak na začiatku, v úplne prvom dieli s názvom V zelené pasti Rhulů, vydanom v roku 1991, sa jednak zoznamujeme s kapitánom služby pre dozor nad primitívnymi planétami Markom Stoneom, jednak s jeho verným androidom Rayom. V tom čase táto kniha bola hviezda na svojom nebi a ja som netrpezlivo očakával ďalšie pokračovania. Tie na seba nedali dlho čakať a do roku 1995 vyšlo 16 dielov.
Knihy, tak ako vychádzali v Najáde, boli tak akosi logicky pospájané a bolo to hlavne z toho dôvodu, že vydavateľ sa snažil robiť selekciu a dovolil si knihy akosi zotriediť. Pre zaujímavosť by som uviedol, že v Najáde jednotlivé časti nevychádzali v tom poradí ako vo Francúzsku a ani v tom poradí, ako ich autor písal. Preto mohla byť najprv Markovi priateľskými mysliacimi stromami zvýšená mentálna schopnosť, v druhom dieli s názvom Astronef Merkur mu záhadná mimozemšťanka darovala vylepšený astronef, čiže vesmírnu loď, silno vyzbrojenú, našinec by povedal, že s väčším objemom valcov ... Potom sa zoznámil s Elzou Swensonovou - najbohatšou to ženou galaxie, zachránil ju, zbohatol... Príjemné na tých pokračovaniach bolo, že jednotlivé časti sa občas odvolávali na udalosti ktoré sa stali v predchádzajúcich dieloch. A išli tak akosi logicky za sebou. Témy a príbehy neboli vždy nové, ale autor sa snažil vniesť do nich aspoň trochu originality a v niektorých prípadoch sa mu to aj podarilo (Lágr vydědenců, Vražedná atestace).
No, a v roku 1995 sa stala tragédia - vydavaťeľstvo Najáda, zrejme z finančných dôvodov, predala autorské práva na Garena vydavateľstvu Ivo Železný. Vydavateľstvo Ivo Železný urobilo z dobrého seriálu čisto komerčnú záležitosť. Klesla úroveň prekladov - a to rapídne. Diela začali vychádzať častejšie, ale vydavateľ si už nedal námahu so selekciou a tak vydal raz dielo, kde Mark Elzu Swensonovú ešte nepoznal a bol chudobný ako kostolná myš, hneď v ďalšej časti ju už záhadne poznal a bol jej milencom... A astronef Merkur - to je ešte väčšia záhada. Spočiatku ešte v jeho dobrodružstvách figuroval a nie raz svojim výkonom s prispením androida Raya ako pilotom zachránil Markovi kožu. Ale čím viac dielov vychádzalo, tým menej sa astronef spomínal až napokon vymizol úplne - a to prosím nikde nebolo napísané, že by sa s ním niečo stalo. A Markove bohatstvo? Ďalšia záhada. Spočiatku sa ešte občas v niektorej časti objavil sťaby multimilionár, ale úmerne s rastúcim počtom vydaných dielov, klesala intenzita spomínania jeho majetkového stavu. A v posledných dieloch nie je ani len zmienka o tom, že by bol niekedy bohatý.
Akoby kritiky nebolo ešte dosť, musím povedať aj to, že sa zmenila skladba príbehov. Nie že by vynikali originalitou a to od samého začiatku, ale v poslednom čase sa každá misia Marka začína tým, ako sa astronef v ktorom letí vynorí zo subpriestoru a začína misia. Žiadny súkromný život, žiadny vzťah jeho misií k udalostiam odohrávajúcim sa na Zemi ... A to mi veľmi chýba. Myslím, že práve to robilo v tých prvých častiach tento seriál zaujímavým, že autorovi nešlo len o to, vyrozprávať nejaké dobrodružstvo kdesi na nejakej planéte, ale išlo mu o to, ukázať superhrdinu aj z jeho ľudskej stránky, ukázať aj jeho citový život (v malej miere, ale predsa).
Čo ma v poslednom čase začína čím ďalej, tým viac rozčuľovať je spôsob akým píše Garen knihy. Hovorí sa, že ich píše tak, že má čosi v počítači a len navzájom kombinuje jednotlivé odstavce. A pri čítaní posledných troch diel by som prisahal, že to bude pravda. Ja som totiž prečítal jednu knihu (za cca 30 minút), začal som hneď čítať druhú a po chvíli som sa zastavil s pocitom dejavue (dežavíý), že práve to som pred chvíľou čítal. Skutočne, už to pán Garen začína preháňať.
Samozrejme nedávam vydavateľstvu za vinu, že tak rapídne klesla obsahová úroveň Garenových diel. Je to len a len vina autora. Prekladateľ to môže snáď len trochu pokaziť, ale aj vylepšiť.Celkom jednoducho, pán Garen sa nám SKOMERCIONALIZOVAL. Škoda. Predtým som mohol hovoriť o dobrom, trochu komerčnom seriáli, dnes, žiaľ, len o komerčnom seriáli.
Ale napriek tomu, vždy, keď si budem chcieť oddýchnuť a budem mať možnosť, s radosťou siahnem po nejakom dobrodružstve Marka Stonea, kapitána Služby pre dozor nad primitívnymi planétami. A s ľútosťou budem spomínať na časy v rokoch 1991-1995, keď som s napätím hltal jeho dobrodružstvá v knihách z vydavateľstva Najáda.