Streda 16.12.1998 nastala, akoby sa nechumelilo, a ja som plný zvedavosti očakával siedmu hodinu večer. Pred krátkym časom ste totiž mohli na našich stránkach zaznamenať propagáciu budhistického stretnutia. Nakoľko viacaré stvorenia z našej redakcie ochraňovanej samotným veľkým Rejvnom McHavranom (už) VIII. inklinujú práve k budhizmu, dalo sa čakať, že stredajší večer si nenecháme ujsť. Na miesto konania sa z Ravena vybrala veľmi zvláštna dvojica. Bol to absolútne ničomu neveriaci Mirsoft a Budhovi priaznivo naklonený... nuž ja, kto iný, keď píšem túto reportáž, no nie? Rozdielnosť našich názorov bola v tomto prípade nesmierne osožná, pretože každý z nás sa na celú akciu díval z iného pohľadu. Zatiaľ čo Mirsoft trúsil na účet čohokoľvek a kohokoľvek jeden hlod za druhým, ja som k stretnutiu budhistov pristupoval s väčšou vážnosťou (aj keď zopár poznámok na účet druhých som si neodpustil... :-) ). Teraz sa prenesme v čase o pár dní dozadu. Predstavte si, že je streda večer a ja, ako obvykle, utekám k Mirsoftovmu domu, kam prichádzam desať minút po stanovenej hodine odchodu. S presnosťou mám stále problémy...
Najprv sme cestovali trolejbusom, kde mi chief Ravena vysvetľoval na základe úvodu do logiky myslenia, prečo sa oplatí cvikať si lístok a prečo nie (bolo to na zklade Podpory rozhodovacích procesov, ale to nevadí :-), pozn. Mirsoft). Ďalej nasledovala cesta autobusom, ktorý mal zastávku priamo pred miestom konania. Hneď po vstúpení do budovy Mirsoft zagóloval. Okolo nás totiž prechádzali dvaja týpkovia, ktorí ani nevedeli, na akú akciu idú. Na ich otázku: Čo sa tu bude odohrávať? im šéfredaktor prehlásil, že zrejme nejaká stužková, čo usúdil dľa veľkého množstva mladých ľudí nakopených pri dverách do sály. Našťastie sa však mýlil. Postavili sme sa do radu ľudí a zistili, že vstupné na stretávku je rovných šesťdesiat korún (pre študentov). Mierne mi poklesla nálada, pretože znížením počtu peňazí, ktoré boli prítomné v mojom vrecku, sa začali znižovať nádeje na nákup kníh. Zaplatili sme vstupné a vrhli pohľad na napratanú sálu. Našťastie nám Mirsoftov známy držal miesta (vzadu... ehm), takže so sedením neboli problémy. Vtipkovanie naberalo obrátky, čo dosť negatívne prijímali isté osoby sediace v našej blízkosti. Asi nemali pochopenie pre raveňácky humor (alebo to nebolo tým?). Ľudia neustále prúdili do sály a všetkým bolo jasné, že o siedmej sa akcia určite nezačne. A ani nezačala. Približne pred pol ôsmou dorazil do miestnosti Láma Ole a zaujal miesto pri mikrofóne. O chvíľu začal rozprávať... a rozprávať... a rozprávať. Dozvedeli sme sa čo-to o dejinách Tibetu, Budhovi, Diamantovej ceste, o potrebách Tibeťanov podeliť sa o svoje učenie s ľudmi zo západných krajín a veľa, veľa ďalších zaujímavých informácií. Počas tohto výkladu naše vtipkovanie stále viac chladlo a počas prestávky, ktorá nasledovala po niekoľkých otázkach položených prítomnými, už bolo všetko v normále. Relatívne.
Time break som využil na omrknutie predávaných kníh. Všetky mi pripadali lákavé, ale pohľad na moje finančné konto ma rapídne uzemnil. Ha, ale naprázdno som aj tak nakoniec nevyšiel.
Po prestávke nasledovali mnohé ďalšie otázky "obecenstva", ktoré trvali približne do dvadsiatej tretej hodiny. Potom nasledovala meditácia, na ktorú som bol zvedavý zo všetkého najviac. Sála stíchla, určite by bolo počuť aj úder špendlíka o podlahu. Láma Ole (nemeditujúcim Mirsoftom prezývaný... no nechajme to) začal hovoriť o obrazoch objavujúcich sa pred našim vnútroným zrakom a ja som sa pokúsil sústrediť...
Ani neviem koľko času presne ubehlo od začiatku meditácie Útočiska, ale jedno viem celkom presne. Celý čas som bol maximálne uvoľnený a myslím si, že na prvýkrát to bol celkom úspešný pokus.
Na záver dával Láma Ole požehnanie a tibetské meno (viď dole) každému zúčastnenému (teda, rookiom dával aj meno, advanced účastníkom iba požehnanie) a práve vtedy nastalo Mirsoftove druhé vtipkujúce besnenie. Dvanásta hodina zrejme nepôsobí len na verewolfov a upírov :-).
Dostali sme požehnanie a meno, ktoré Láma Ole vyberá pre mňa nepochopiteľným spôsobom. Hneď potom nás nohy zaviedli na autobusovú zastávku, kde sme o pol jednej ráno nastúpili do nočného autobusu.
Musím povedať, že celé toto budhistické stretnutie na mňa urobilo silný dojem. Malo výbornú atmosféru a veľmi ma prekvapil ohromný počet mladých ľudí zaujímajúcich sa o Budhovo učenie. Zdá sa, že práve mladšia populácia je prístupnejšia k odlišnej forme náboženstva. Stredná a staršia generácia ľudí už zrejme nepripúšťa zmenu, čo je podľa mňa škoda. Veď v budhizme je veľa logických prastarých múdrostí, ktoré môžu obohatiť každého.
KARMA ĎONDRUB GMAMBO (OCEÁN USKUTOČNENIA)
Táák, čujte názor od mojej maličkosti a tí pobožnejší si radšej zapchajte uši (alebo oči, je to v tomto prípade užitočnejšie a aj efektnejšie :-) ). Neviem prečo, ale moja nevýslovná zvedavosť ma núti vyskúšať za svoj život všetko, preto som sa už ocitol aj na trojdňovom budhistickom sústredení a aj na tejto prednáške človeka menom Lámu Ole, Mirsoftom prezývaný senil. Bola to celkom sranda pozerať sa na tých nehybne sediacich a meditujúcich človjekov, človek by si občas myslel, že sa nachádza niekde v blízkosti Jozefa Behačku a ľudí v bielych plášťoch. Ale aby som bol objektívny, niečo na tom všetkom bude. Budhizmus má každopadne zo všetkých filozofií snáď najväčšiu logiku a meditácia skutočne má zrejme svoje čaro, dokáže liečiť dušu a zlepšiť psychický stav. Akurát mňa sa jej akosi nedarí liečiť, takže sa na to dívam akosi z nadhľadu, i keď veľa ľudí vraví, že napriek tomu, že som ateista, sa riadim zásadami budhizmu, a pritom o tom ani neviem. No nechajme to tak. Na tomto ináč veľmi priateľskom stretnutí som sa najviac tešil na to, ako nám senil bude rozdávať mená (úprimne povedané, to bol asi jediný dôvod, prečo som vydržal do konca). Nakoniec sa mi dostalo meno "Karma Pema Dorje", čo v preklade znamená "Lotosový diamant". Diamant vraj znamená žiaru (alebo to, že je niekto na peniaze, vlastné vysvetlenie), a "lotosový" vraj symbolizuje nežnosť, preto ho často dostáva ženské pohlavie. Z toho teda vyplýva, že som žena na peniaze. No nie je to dokonale výstižné?? :-)) Už sa teším, ako sa dám pri najbližšej príležitosti pokrstiť znovu, či dostanem rovnaké meno (vraj by som mal).
Tak, dúfam, že som týmto názorom nikoho neurazil, nemal som to v úmysle, akurát som už tak postihnutý nutkaním si zo všetkého robiť srandu. Ináč sa mi akcia celkom páčila a chcelo by to viac takýchto podujatí. Možno človek príde k zaujímavým myšlienkam a názorom...
