HIT LIST

---

Som rád, že v poslednom období sa Tibet stále viac dostáva do popredia. Prvá vlna záujmu nastala niekedy v období filmu Sedem rokov v Tibete a Kundun v tom jednoznačne pokračuje. Lenže medzi prvým zmieňovaným filmom a Kundunom je jeden obrovský rozdiel. Zatiaľ čo Sedem rokov v Tibete bol natočený na základe cestopisnej knihy Heinricha Harrera, takže nezachádzal až tak veľmi do hĺbky tibetských zvykov, Kundun na to ide z úplne opačnej strany. Kompletne celý film sa zaoberá životom 14. dalajlámu Tänzina Gjamccha od jeho detstva (1937), až po čínsku inváziu a útek do Indie (1959). Ukazuje, akým spôsobom býva rozpoznávaná reinkarnácia Buddhu do nového duchovného vodcu Tibetu, dalajlámu, odhaľuje rôzne tibetské budhistické zvyky a tradície, oboznamuje s dobrosrdečnou povahou tibetského národa žijúceho až do vpádu červenej Číny v pokoji, tichu a mieri.
Film sa pripravoval takmer osem rokov a scenáristka Mellisa Mathinson (scenár E.T.) ho celý čas konzultovala so samotným dalajlámom, ktorý do príbehu dopĺňal rôzne detaily, ktoré sa mu počas spomienok vyplavovali na povrch pamäte. Tak vznikol až neuveriteľný príbeh človeka, ktorý napriek ohromnej snahe dohodnúť sa s votrelcami z východu musel nakoniec z bezpečnostných dôvodov opustiť svoju rodnú krajinu. Lokácie vo filme akoby z oka vypadli skutočnej krajine, aj keď veľká väčšina záberov bola natáčaná v Maroku. Museli vystavať ulice Lhasy, paláce Potaly (zimné sídlo dalajlámu) a Norbulingky (letné sídlo) a aj vnútorné priestory palácov boli vyrobené špeciálne pre film. Všetky lokácie vyzerajú dokonale a nebyť predchádzajúcich informácii, nikdy by som nepovedal, že to nebola tibetská krajina, aj keď niektoré zábery predsa len pochádzali z Tibetu a Indie.
Za zmienku tiež stojí obsadenie Kunduna. Všetci herci sú Tibeťania žijúci v Indii, USA a Kanade a najzaujímavejšie na tom všetkom je, že niektorí herci sú príbuzní postáv, ktoré hrajú. Pritom veľká väčšina z nich nemá s herectvom nič spoločné. Napriek tomu svoje role zahrali na jednotku s dvoma hviezdičkami.
Hudobný doprovod ma očaril ronako ako samotný film. Geniálne dotvoril už aj tak bezchybnú atmosféru a niet sa čo čudovať, že čoskoro dorazí do obchodov v podobe soundtracku, ktorý bude zaručená tutovka pre fajnšmekrov. V skladbách znejú rôzne tibetské nástroje ako bubny, obrovské trúby nazývané ragdungy alebo zvonce. Často sa k tomu všetkému ešte pridajú hlboké spevy budhistických mníchov a vznikne z toho atmosféra ako hrom. Čo hrom... desať hromov!

Teší ma, že veľa zvykov, lokácií a názvov, ktoré Kundun ukazuje, mi neboli neznáme, nakoľko som o nich čítal v rôznych knihách. Na druhej strane sa človek dozvie aj rôzne podrobnosti, ktoré prehlbujú doterajšie vedomosti.

Najsmutnejší na osude Tibetu je fakt, že nezávislá, mierumilovná krajina, ktorá sa starala len o vlastné veci, sa dostala pod nadvládu niekoho, kto nemal ani najmenšie právo ukradnúť tibetské územie. Akým právom komunistická Čína vpadla roku 1959 do Tibetu s kecami o oslobodení od feudálnych zvykov a náboženstva a jednoducho si Tibet označila za svoje územie? Je to hrozné. Najhoršie je však to, že Čína sa nemieni vzdať svojej drzo a bezohľadne ukradnutej krajiny. Možno keby vtedy, pred štyridsiatimi rokmi prišli Tibetu na pomoc niektoré z veľkých krajín sveta, ktoré Tibeťania žiadali o asistenciu, dopadlo by všetko inak. Ktovie.
Ak vás trápi problém porušovania ľudských práv, ktoré musia Tibeťania pod Čínskou vládou trpko znášať, nezaškodí, ak si na Inete vyťukáte adresu hnutia Amnesty International, starajúce sa o dodržiavanie práv každého človeka. Bližšie informácie získate práve tam, na adrese http://www.internet.sk/amnesty.

Obávam sa iba jednej veci, a to, koľko ľudí bude ochotných ísť na Kunduna do kina. Ako to poznám, väčšinu divákov skôr baví čumieť na bezduché akčné splátaniny, než poučné historicko - životopisné filmy. Pritom je to niečo tak neuveriteľne nádherné, že ma až zaráža, ako mohlo niečo takéto vzniknúť v Amerike. Ak mám povedať svoj osobný názor, tak Kundun je podľa mňa najhodnotnejší film od čias Siedmych rokov v Tibete (a Atlantisu). Vyjadruje hlboké myšlienky a núti človeka vžiť sa do pocitov Tibeťanov, ktorým cudzia zem zabrala rodnú pôdu. A je to jeden z mála filmov, pri ktorom sa mi občas tisli slzy do očí (tak to je už čo povedať... - pozn Rýpal Obecný).
Oukej. Viete toho dosť, teraz je len na vás, či dáte prednosť nejakej stupidite pred filmom, ktorý núti človeka premýšľať. Vyberte si...

10/10