HIT LIST

---

PLAG RTS no.10

Ach jaj. Vitajte, čitatelia moji náhodní. Vitajte v tomto naveky prekliatom, brakovom a výnimočne obľúbenom nekonečnom seriáli o plagiátoch, plagiátikoch, ale aj o úplne obyčajných nepodarených napodobneninách toho najhoršieho klišé v histórii najdokonalejšieho tvorstva vo vesmíre. Tak veru. Pohodlne sa usaďte, ponožky si dajte z taktických dôvodov na lampu, nohy si vyložte na monitor, kábel od klávesnice si omotajte okolo krku a okoloidúce nožnice si vbodnite do očí - Je tu Plag RTS no.10, jubilejná desiata (a zrejme zďaleka nie posledná) časť o real-timeových stratégiách.

Zvrátenosť. Všetko je to zvrátenosť. Nechutná, frustrujúca, odpudivá a - čo je najhoršie - nehorázne nudná zvrátenosť. Dokolečka dokola sa opakujúci rituál; horší ako pohanské orgie v Hornej Dolnej, horší ako Stalinove multimiliónové čistky v tridsiatych rokoch. Predstavte si - tak ma opantal, až som zabudol, ktorá že je toto vlastne časť. Všetky plag ertéesky mi splynuli do jednej, a keby situáciu opäť nezachraňoval Mirsoft, asi by som sa na všecko toto tuto okolo vyoné, napísal by som nejakú úchylnú úvahu a poslal by som vás plagmaniakov aj s prípadnými Tiberian Sunmi a podobnými komerčnými superhovadinami dopreč.
Nuž, opäť sa nepodarilo. Postačila hláška, reku na Mageu sa strhla debata o tom, ako vypotiť NOVÚ, INÚ a ČITATEĽNÚ recenziu na miliónty ROVNAKÝ, NEORIGINÁLNY a maximálne NEHRATEĽNÝ plagiát, k tomu zopár výrokov typu "toť vážny problém pre priemerného až podpriemerného recenzenta" i do duše mojej úbohej sa vkradla motivácia: BUDEM s týmto seriálom pokračovať, BUDEM vám kázať svoje náboženstvo, BUDEM haniť, BUDEM nadávať, BUDEM kritizovať, BUDEM, BUDEM, BUDEM - donekonečna, kým z toho buď ja abo zvyšok sveta nezošalie. Ako dôkaz svojej obety vám presne rok po odovzdaní môjho prvého článku do Tomových rúk prinášam skutočnú ľahôdku. Výnimočne hnusnú rts z dielne brnenskej legendy - našincovi dôverne známeho týmu PTERODON - zvúcu sa... Vážení, prosím ticho, prichádza čas pre interdimenzionálny iracionálny prekryv niekoľkých neintereferovateľných vĺn originality... Zvúcu sa HESPERIAN WARS.

NOC NA BOJOVOM POLI - MOJA POSLEDNÁ V PRVEJ EPIZÓDE

Kde bolo, tam bolo, existovalo raz jedno veľké, bohaté a všedobré kráľovstvo. Chlastu v ňom bolo dosť, i spať bolo kde, i žrať bolo čo. A koho. Všetci jeho obyvatelia boli šťastní. Prípadne ožraní. Alebo šťastní a ožraní. Jedného dňa sa však stalo čosi strašné. Imperátor Belruth XVI nečakane zdochol. A nastala kríza. Na svete nebol nikto hodný kráľovského trónu... Tož imperátorovi poradcovia neprávom prevzali moc do svojich rúk. Čím proti sebe úspešne poštvali tuzemskú aristokraciu. I pokúsili sa mudrci o kompromis a vytvorili politicky korektný feudálno-buržoázne demokratický systém. Toľko náročnej roboty vykonanej za jeden jediný deň samozrejme nemohlo ostať bez veľkolepého záveru, a tak ešte ten večer započali veľké veselice. Slávilo sa, jasalo sa, pilo sa a blablabla. Šeckým bolo zas dobre jak dycky doftedy... Kým nenastalo ráno. Prítomní aristokrati boli v stave pokapanom, mudrci v stave nepríjemnom - v odborných kruhoch známom i ako bolihlavovom - a ľud prostoduchý (veľkopánmi milostivo prehliadaný) v stave nasrdenom. I nastal hnev preveliký, bo čistky proletariátom milovanej aristokracie boli v kruhoch obecných neprístupné - a navyše i slopanica sa minula, žrať čo nebolo a v každej krčme sťaby naschvál sa strecha zrútila - tož ani spať sa nikde nedalo. I započala preto občianska vojna. Zvyšky grófstva poníženého (z hľadiska matematického približne tak o hlavu) sa postavili proti nepremožiteľnej ríšskej armáde a v nečestnom boji obetavo padli rukou zradcovou. Preživší utečenci sa utiahli do lesov v provincii Deborea, kde vytvorili svoju provizórnu základňu a spoločne s pygmejmi z provincie Jatar na juhu impéria a s obrami z Firlandu na severe sa rozhodli poraziť impérium múdrou partizánskou taktikou. Huh. Strašne dojímavý príbeh, fňuk.

VLAJOČKY SÚ MOJE VÍŤAZSTVÁ, MEČE MOJE BUDÚCE BITKY

Keď som Hesperian Wars uzrel prvýkrát, veru mi do smiechu veľmi nebolo. U rts sa už dávno stalo nedobrým zvykom, že sa od seba líšia len malými grafickými úpravami; v tých lepších prípadoch intelom kódu (MAX 2) a pokusmi o spestrenie atmosféry lineárnym príbehom (StarCraft). Česť Svätým (Rage of Mages). HW zďaleka nie je výnimkou. Jeho najsilnejšia stránka by mala spočívať v príbehu, no, hehe, ako ste si možno všimli, o niekoľko riadkov vyžšie ho máte skoro celý prepísaný. I keď som ho mal tú česť máličko prekrútiť a orezať o zvyšný odstavec popisujúci "to, čo sa dialo za Hráčovej Tyranie" ;-)
O zvyšku hry sa ani nemá význam nejako obšírnejšie baviť (ak si chceme zachovať kľud a rozvahu). Štyria nepriatelia, jeden svet, päť obtiažností, milión rovnakých a strašne nudných misií a všetko to zgučené v desať rokov starej poloručne kreslenej grafike. Každá strana disponuje množstvom prťavých ťažko rozlíšiteľných pandrlákov; niektorí sa zovú slovíčkom "hrdinova" a majú oproti ostatným zopár schopností (kúziel) naviac. Čerství, bojom nedokaličení týpkovia sa verbujú v akýchsi zvláštnych kockách z diaľky pripomínajúcich domy. Hráč je samozrejme obmedzený svojimi financiami, ktoréžto môže zarábať (minimálne) tromi spôsobmi: Odprevadí okoloidúceho z bodu A do bodu B; pobijete priľahlú grupu nepriateľov a pozbiera batôžky, ktoré po nich ostali; nájde mapu, lopatu a počne hľadať kdesi zakopaný poklad. Ak mu na to ostane dosť trpezlivosti. Alebo ak medzičasom nevyhrá celú misiu - čo jesti viac než pravdepodobné. Po chvíli hrania totižto prestane vnímať čas, bude bezducho čumieť do monitoru, sem tam monotónne klikne na myšítko a akonáhle sa zobudí, zistí, že prešliel celú epizódu.
Z (ne)príjemného ničnerobenia ho MOŽNO vytrhne omáčka medzi misiami. Nejedná sa o nič ohurujúce, ale - predstavte si ten zázrak - HW je treťou rts nepochádzajúcou z dielne Westwoodu, v ktorej si môžete SLOBODNE vybrať následujúcu misiu! Jak veľkorisé! Jak hrateľné! Škoda, že to nijak neovplyvňuje atmosféru: Rovnako tak by si hráč mohol k počítaču zobrať hranolky a sem tam sa nad nimi pri spustenom screeensavery zamyslieť: "Zjem najprv tú vľavo - alebo tú vpravo?" Nie že by na tom nejako záležalo, nakoniec ich aj tak zožerie všetky...

Nuž, ani neviem, čo povedať na záver (ako vždy). Prečo som dal Hesperian Warsom tri body a nie jeden, ako som od seba sám očakával (...ermpf ;-)? Netuším. Možno to je predčasnou demenciou, možno úctou k Pterodonu a k tomu, čo v našich krajoch dokázal. A možno majú HWars skutočne niečo doseba, možno podvedome VIEM, že si menej nezaslúžia... Jozef vie, Jozef nepovie. Nech je však ako chce, tomuto dielu sa pre svoje vlatné dobro zďaleka vyhnite.

3/10