Najväčší problém je, keď príde niečoho veľa. Predstavte si, že vám do súťaže príde 40 hudieb a vám je jasné, že ak by ste mali každú predviesť, museli by ste (pri predpoklade, že každá hudba splní maximálnu dĺžku 5 minút) stráviť pri ich počúvaní 200 minút, čo je takmer triapol hodiny. To je samozrejme nereálne. Preto sa robí "predvýber" hudieb, ktorý nemá žiadne presné pravidlá a všade sa robí ináč. V princípe ide o to, že sa zídu vybraní "hudobní odborníci", ktorí si každú hudbu vypočujú a vytriedia z nich najlepšie. Je jasné, že takýto systém nikdy nebude spravodlivý, nech sa robí akokoľvek. Napríklad na Sceneste sa títo "hudobní odborníci" na poldňa zavreli do miestnoti a počúvali za sebou 86 hudieb, aby vybrali 15, ktoré zaradia do súťaže. Ak si to viete predstaviť, tak uvažujte, aký spravodlivý môže byť výber, keď počúvate vyše 5 hodín jednu hudbu za druhou. Na DemoBite to bolo vyriešené úplne ináč. Každý z týchto "hudobných odborníkov" dostal všetky hudby. Každý si vypočul prvých pár patternov, alebo niekoľko sekúnd z hudby a podľa nich hudbu ohodnotil. Ešte treba dodať, že členovia komisie boli často aj samotní súťažiaci. Čiže, nič nie je ideálne. Ak ste mali dobrú hudbu, avšak bohužiaľ jej začiatok bol príliš jednoduchý a hudba sa "rozbehla" až časom, vaša šanca na vybratie sa radikálne znížila. Najväčší problém tohto Demobitu bol však v tom, že tento "predvýber" hudieb nebol anonymný a každý si mohol pozrieť jej tvorcu. Tomuto sa napríklad na Sceneste zamedzilo. Nech sa totiž hodnotiaci človek snaží byť akokoľvek nezaujatý, k človeku všeobecne známemu sa tvári vždy ináč ako k niekomu úplne neznámemu. A vidieť to bolo aj na samotnom výbere, keď bolo vybratých 20 kúskov (stále pomerne veľa), a snáď s výnimkou Cheefka sa do výberu dostali všetci známejší. A potvrdzujú to aj konečné výsledky Demobitu, kde prišlo k mnohým prekvapeniam na úkor známych ľudí, ktorí sa vôbec neumiestnili. Asi to bolo hlavne tým, že samotná súťaž už prebiehala anonymne...