|
|
|
|
|
|
Krásny nadpis, že?
A ešte krajší obsah. Takmer plný obsah CDčka, až po okraj
tej nakvalitnejšej špičkovej metalovej hudby. Black-metalovej,
temnej, krvilačnej, morbídnej, alebo proste len úchylnej. Aj
také sú názory na takéto "prasačinky". Ja si to
však rozhodne nemyslím. Niekto môže namietať, že čo sa už
len dá očakávať od niekoho, kto sa oblieka do kože, je 
opásaný reťazami, a prípadne aj postriekaný
krvou. Ja na to môžem povedať le toto: A keď ma niekto na
hlave dve maličké zelené číra (komu to ešte nedošlo,
myslím Keitha z Prodigy), alebo okrem vrchu vyholenú lebku ako
blbý americký vojak, je to snáď akceptovateľnejšie? Zdá
sa, že masovou verejnosťou áno. Nie, ja si myslím, že ak to
nikomu neubližuje, nech si vyzerá ako chce, keď tak vyjadruje
svoju odlišnosť od masy. Od takýchto prízemných problémov
sa treba odviazať a venovať sa hudbe bez iných vonkajších
prejavov. Potom si človek hneď uvedomí tu príšernú
úbohosť drvivej väčšiny dnes produkovaných vecí. A
samozrejme nostalgicky zaspomína na časy dávno minulé, keď
majstri ako Mozart, Verdi, či Brahms vštepovali originalitu a
dokonalosť každému svojmu dielu. Veď započúvajte sa niekedy
do nejakej opery od Mozarta, a skúste nájsť nejakú pasáž,
ktorá by sa dokola opakovala. Nemožné napriek Toyote. Nosné
motívy sa neustále obmieňajú, nástroje sa preskupujú, až
to je tak náročné, že je prakticky nemožné si to celé
zapamätať. Tak to teda celé trochu zjednodušíme, mamiesto
klasických inštrumentov starých majstrov použijeme
boostrované gitary, basu, nejaké tie stringové (tým myslím,
že to nie sú žiadne techno zvuky) synťáky, či sláčiky,
namiesto operných spevákov "havraní hlas" (môj
obľúbený :-) ), a samozrejme nesmiem zabudnúť na excelentné
bicie, teda tu máme čo?
Kontrolní votázku:
Odpoveď poznám - Pokračujem o päť riadkov nižšie.
Odpoveď neznáju - !!!Tak okamžite stlač pravé myšítko, a
nech ťa tu už nevidím!!!
No jasné, ja som vedel, že to dobre
dopadne, presne tak, je to nový (už asi rok, ale aj ja píšem
túto recenziu už pol roka:) album britskej blackmetalovej
kapely Cradle Of Filth nazvaný Cruelty And The Beast. Je celý
venovaný potomkovi nášho národa, na čo môžeme byť
patrične hrdí, Alžbete Bátoryčke. Áno je to presne tá, čo
sa kúpala v krvi, aby si zachovala mladistý vzhľad (aspoň
myslím?). Zaujímavé, že to doteraz nevyžila žiadna
kozmetická firma, veď sa tu netýrajú žiadne zvieratá, ani
nepoškodzuje príroda... To bola jedna vec spájajúca túto
kapelu zo Slovenskom. Tá druhá, vlastne už neexistujúca, je
ich koncert na počesť of Elizabeth Bathory, ktorý sa mal
uskutočniť niekedy na prelome augusta a septembra 1998.
Hovorím mal, lebo sa to celé zrušilo skôr ako sa stihol
určiť presný termín. Dôvod? Dlhodobo nedostatočný záujem
o metalové koncerty, a tým pádom aj predpokladaná
nerentabilnosť celej akcie. A ja som sa tak tešil... Ale čo,
hlávne že je Jooky. Nó, teraz by som mohol spomenúť niečo o
celkovom dojme, ale s konkrétnými pripomienkami.
Je to skutočne vynikajúce dielo. Ten úvod snáď už niečo
naznačil. Je to skutočne tak, že v dnešnej dobe sa hudba
produkuje na bežiacom páse a veci ako tvorí Norman Cook (aka
Fat Boy Slim), sa začínajú podobať na tie naše PCdlá -
škladačka nezávislých komponentov, ktoré dá dohromady
každý ak sa naučí, čo kam pichnúť. Toto sa rozhodne o CoF
povedať nedá. V každej skladbe je určitý stupeň
improvizácie, ale aj určitá logika, ktorú tam človek po čase
počúvania nájde. Toto CDčko som mal požičané od kamoša,
ktorý sa rozhodol, že ma ide vzdelávať aj v tejto oblasti
hudby. Som mu dnes za to veľmi vďačný, lebo mi otvoril nové
dimenzie, o ktoré by som sa normálne ani neobtrel. Ono totiž
nie je ľahké sa necielene dostať k takejto hudbe. V rádiách
sa nepúšťa (česť výnimkám), a aj
keby, toto je druh hudby, na ktorý si treba zvyknúť.
Žiadne podmanivé melódie drásajúce sluch, hit na prvé
počutie. Ja som si na tento album zvykal týždeň, kým sa mi
začal páčiť, a stále aj po pol roku sa mi páči rovnako,
možno ešte viac. Iné blackmetalové a speedmetalové veci, čo
som nahrával z Fasaparády (na Nitre, Streda 20-22h) sa mi už
toľko po mesiaci počúvania vo walkmane systémom exteriér -
sluchátka nahodiť, interiér - zhodiť, nepáčia, ale CoF
neustále. Veď to aj vidieť vo Fasaparáde, kde sa už zopár
týždňov držia v hornej desiatke (prisámbohu, tuším odkedy
to počúvam). To tam ale platí pre mnoho interpretov, proste je
to iný svet, kde sa nepoužívajú skladačky, ale sa každá
skladba prepracováva do dokonalosti (viac nosných melodií,
lámanie rytmov).
Niečo ale treba na tomto albume obzvlášť vyzdvihnúť. Nie
sú to ani texty, na tie mám slabú anglinu (no čo by asi
pochopil arab učiaci sa po slovensky z Hviezdoslava: Mňa kedys'
zvádzal svet mi hovoriac?), ani krásne ženské vokály, ani
kryštáľovo čistý dokonalý mastering (čo sa až na Davovú
psychózu nedá povedať asi ani o jednom slovenskom produkte),
ale excelentné umenie bubeníka. Vynikajúca práca nôh, ešte
lepšie majstrovstvo rúk, ten správny pomer medzi pravidelným
rytmusom a improvizáciou,... Veď nie nadarmo sa hovorí, že
najlepší bubeníci sú jazzoví, a hneď po nich metaloví.
Rozhodne najväčšou mierou prispieva k pestrosti bicích
striedanie dvojtaktu a trojtaktu. Práve pri mojom obľúbenom
trojtakte sa dá lepšie improvizovať, a zase v dvojtakte sa
lepšie drží rytmus. A aj také treba, aby sa z toho nebodaj
nestal jazz.
Ináč treba pochváliť vlastne všetkých, čo sa tomto
projekte podielali, lebo je to špičkové dielo v tejto oblasti,
nech si propaguje kto chce koho chce.
Pre ortodoxných
blackmetalistov, prípadne inýchmetalistov, pre ktorých je CoF
komerčný šit:
Píšem tu svoj osobný názor človeka otvoreného a
kompromisného. CoF je pre mňa hudba na počúvanie, nie na
metanie hlavou. Na vybláznenie sú predsa punkové koncerty. A
na relaxáciu musím počúvať niečo melodické, trebás aj
Vangelisa, alebo už spomínaného Brahmsa, či Straussa. A CoF
spĺňa všetky kritéria kvalitnej hudby, veď aj Take No
Prisoners sa s týmto CDčkom hralo lepšie (pokým som ho mal
doma).
