HIT LIST

Takže. Vianoce máme našťastie konečne za sebou a ja sa s novou vervou púšťam do recenzovania toho, čo sa mi za posledné obdobie akosi nakopilo. Pýtate sa, že čo mi dal taký Rýpal Obecný, Ondrew Ondrewovský alebo Rejvn McHavran pod stromček? Ha, to by ste chceli vedieť, čóó? Nuž, nie je veľmi o čom debatovať. Rýpal mi daroval ako vždy rýpadlo na záhony (čo iné som mohol čakať od rýpala...) a Ondrew Ondrewovský prototyp 4Dfxu. Zasa. Aj minulé Vianoce dotiahol s prvým výrobným kusom Pentija šestovky. Rejvn McHavran poslal astrálnou poštou iba pozdrav. Asi bol veľmi zaneprázdnený. Teraz už však všetci traja naplno plnia svoje funkcie a ja ich idem Bomba! nasledovať. Preto pozor, konečne sa dostávam k veci.
Apocalyptica. Prvý raz som sa s touto kapelou stretol pri Mystere a už tam ma nesmierne nadchla ich cover verzia pesničky Nothing Else Matter od Metaliky. Nenapadlo ma, že Apocalyptica sa v postate zaoberá IBA cover verziami metalových pesničiek do violončelových podôb. A túto umeleckú robotu odvádzajú naozaj squelo.
Ktovie ako vlastne prišli na niečo tak úžasné, ako je stvárnenie kompletne elektricko a akusticko gitarových (a samozrejme bicích, lenže tie Apokalypťáci vo svojej tvorbe úplne "vyhodili") skladieb pomocou čela. Pravdepodobne ich napadlo, že gitary, podobne ako čelá majú struny, preto aj zvuk môže znieť v podstate podobne. Nemýlili sa. Finálny produkt v podobe hotovej skladby je dokonalý. Nádherné pasáže znejúce sťaby z nejakého diela klasických umelcov ako Mozart alebo Beethoven, striedajú absolútne rýchle, až prebustrovane znejúce sóla takmer nerozoznateľné od skutočných gitár. Pri pokuse o zvýšenie hlasitosti som dokonca zistil, že skladby v podaní apokalyptických hudobníkov si môžu hravo konkurovať so songami, ktorých cover verziu vytvárajú. Možno ich aj predčia, pretože medzi hrou na elektrickej gitare a violončelom je riadny rozdiel, pričom hra na čelo je určite namáhavejšia.
Ak vás zaujíma, aké skladby si vlastne Apocalyptica zobrala na mušku, vedzte, že na albume Inquisition Symphony nájdete napríklad One, Nothing Else Matters (Metallica); From Out To Nowhere (Faith No More) alebo Refuse - Resist (Sepultura). Najmä prítomnosť posledného menovaného subjektu ma nesmierne potešila. A keď som si ho vypočul... pche, poviem vám, je to sila s veľkým ES. Inak povedané, je to TOTÁLNY nářez. Zvuk nástrojov mi pripomínal záchrobný chrapot príšer a práve táto skladba ma prinútila siahnuť do police po album Sepultury a po dlhšom čase si vypočuť pravý brutálny metal.

Napriek tomu, že Apocalyptica prichádza medzi nás so starým materiálom, predvádza ho v úplne novom kabáte. Tento album podľa mňa môže nadchnúť kohokoľvek, ale predovšetkým poteší metalových fanúšikov ochotných vypočuť si ich obľúbené pesničky v netradičnom poňatí. Možno sa im dokonca budú páčiť viac ako originály...

Názvy skladieb:

1.) Harmaggedon
2.) From Out To Nowhere
3.) For Whom The Bells Tolls
4.) Nothing Else Matters
5.) Refuse - Resist
6.) M.B.
7.) Inquisition Symphony
8.) Fade To Black
9.) Dominator
10.) Toreador
11.) One

NÁZOV SKUPINY/INTERPRETA	APOCALYPTICA
ALBUM	INQUISITION SYMPHONY
POČET SKLADIEB	11
MINUTÁŽ	44:30
ZHRNUTIE	Už dávno tvrdím, že s klasickými nástrojmi sa dajú robiť zázraky. Apocalyptica to konečne predviedla v plnej miere.

9/10

MIRSOFT:

Počas celého tohto počúvania albumu som mal takého zlého tušenia, že mi táto hudba niečo pripomína, že som to už niekde počul.... Až keď prišli na rad tzv. rýchle skladby, pochopil som, čo za zázrak som to vlastne počul. Ako majiteľovi MIDI karty Yamaha DB50XG sa mi totiž veľmi často stane, že nejaká hra si do pamäti nesprávne nahrá MIDI nástroje. Výsledok je ten, že tie nástroje sú pekne poprehadzované. Gitary hrajú napríklad ako violončelo a pod. Aké bolo moje prekvapenie, že pri počúvaní albumu Apocalyptica je efekt presne taký istý ako pri počúvaní takto "poprehadzovanej" hudby. Hlavne pri rýchlych skladbách je takáto hudba mierne povedané na vypustenie nedávno zjedenej potravy zo žalúdka... A taký je aj môj názor na tento album. Skladby kolíšu od niektorých celkom počúvateľných (napr. spomínaný Nothing else Matters), až po úplne ušitrhajúce šialenosti, ktoré majú už podľa mňa s hudbou pramálo spoločné. Ale berte to iba ako môj skromný názor...

5/10

ORZYN: Rozhodne s Mirsoftm nesúhlasím. Jednak je od neho odvážne porovnávať syntetický maglajz so živým umením (spočítajte mi ľudí, ktorí dokážu Apocalypticu napodobniť) a jednak asi nepochopil, ako sa majú inštrumentálky správne počúvať. Ak si ich nejaké dencfloorom (nedajbože bläck metalom) otupené ucho pustí na celý barák, samozrejme mu to doslova roztrhá mozog - Veď nie nadarmo patria niektoré skladby medzi to najtvrdšie z najtvrdšieho. Ak si ich však naopak tíško pustí do slúchatiek, lahne si (prípadne sa chopí fajnovej knižky, nakopne Half Life, prinajhoršom Blood2), hneďky sa mu rytmus vryje do mozgu, telo mu zaplaví adrenalín a zničoho nič sa zjaví neodbytná chuť písať recenzie... Pravda, niektoré skladby sú fakt trochu, ehm, silné na necvičený žalúdok, taký Refuse-Resist asi prežije len Niekto odchovaný na nekonečne dlhom piskote Selin Dijonových, Fitny Justnových a podobných svetových -censored-, no akonáhle sa Milovník Inštrumentáliek ponorí do Apocalyptici trochu hlbšie, nesúvislý škripot sa okamžite zmení na rajskú (abo pekelnú, vyberajte podľa vkusu) hudbu, myšlienky na vadne prehrávané midi vystriedajú predstavy, sny, emócie a človek sa voľky nevoľky nadlho stratí vo svojej fantázii. V niektorých (resp. v mojom) prípadoch to úbožiaka dokonca TAK zmohne, až zanevrie na originály, Metaliku prehlási za živú mŕtvolu (neprekonanej Sepulture samozrejme vystavia nový chrám; klasika ako Inquisition Symphony sa len tak "niekomu" pokoriť nepodarí...) a započne od maníkov z Apocalyptici žobrať konverzie ostatných legiend - Call of Kthulu, Oriona, To Live or to Die... Bože, to by bola krása...
PS: Za zmienku stojí aj celková stavba albumu - Ako celku. Človeku vskutku vyhŕkne slza z oka, keď sa na ňom po jemnučkom sladučkom Blabla Else Mathers vyzúri brutálny Refuse :)

9/10

MAYDAY
Úplne nesúhlasím s Mirsoftom. Ide o to, že zahrať samotné tie skladby je už dosť veľké umenie aj na gitarách. Muoj brat je jedným z tých, čo vedia hrať na violončele a ja mám zase to šťastie, že mám doma partitúry polky piesní použitých na tomto albume. A viem, ako to vyzerá. Po ukázaní týchto nôt môjmu "vrelemilovanému" bratschekovi tento iba spravil čudný pohyb očami a vysvetlil mi, že to sa hrá už v piatej polohe čo je dost mierne tažké (je to už na konci hmatníka a tam má tón najmenšiu stabilitu v dôsledku dosť veľkého odstupu strún od hmatníka.) Takze a ak to niekto stíha na cele "celé oné", tak klobúk dole. Btw., už sa teším, keď si vypočujem Apocaliptica plays Metallica by four cellos