 |
 |
 |
 |
 |
|
|
|
|
|
Ja, Kasou najväčší...
Ako už je v Ravene zvykom, každý, komu sa chce, napíše niečo o sebe, aby čitatelia získali určitú predstavu o osobe, ktorá sa skrýva za tým-ktorým menom, či skôr prezývkou. Ja som si konečne tiež našiel čas, aby som o sebe niečo napísal. Rozmýšľam, ako by bolo najvhodnejšie túto spoveď usporiadať, aby bola zaujímavá, tak začnem holými faktami, lebo tie asi každý hľadá ako prvé.
Meno: Rastislav
Priezvisko: Kaššák
Prezývka: Kašo (a podobné mutácie, ale len medzi známymi), Kasou (na verejnosti)
Bydlisko: Narcisová 16, 821 01 BA (som občan mestskej časti Ružinov, samosebou, že hrdý na najzelenšiu štvrť mesta)
@-mail: kasou@pobox.sk
Dátum narodenia: 23.5.1979
Vek: 19 (keď som to písal)
Miery: 190cm/86kg
Stav: slobodný, zatiaľ ešte stále neodvedený
Vzdelanie: ukončený 1. ročník MatFyzu, odbor informatika (prozatím)
Charakter: flegmatická egoistická lenivá sviňa
Najoblúbenejšia činnosť: spanie až do obeda
Najneoblúbenejšia činnosť: vyspávanie opice
Foto: mám len nejaké staré, aj to som ešte nemal čas ich zdigitalizovať, takže snáď nabudúce, ale snáď bude stačiť popis: dlhé hnedé vlasy zachvostované, hnedé oči v krátkozrakých okuliaroch,... stačí?
To by stačilo holých faktov, teraz obráťme pozornosť k mojím záľubám. Je to jednoznačne hudba, a nie hocijaká. Ale samozrejme človek sa vyvíja, a tak sa vyvíja aj hudba, ktorú počúva. Kedysi dávno za socíku, ešte na základnej škole, sa všetko rozdeľovalo na tri skupiny: metal, depeš a fanky. Do prvej skupiny sa zaraďovalo všetko, čo malo gitary. Do druhej Depeche Mode a im podobní, a do poslednej sa hádzalo všetko ostatné. Keď som ako štvrták nastúpil do novej školy, prvé, s čím na mňa mojí noví spolužiaci vyrukovali, bolo, ku ktorej skupine sa zaraďujem. Keďže som sa dovtedy o hudbu vôbec nezaujímal, rozhodol som sa po krátkej úvahe pridať k metalistom, lebo ich bola väčšina. A ono to v podstate bol aj správny ťah, lebo onedlho sa mi začali páčiť skupiny ako Bon Jovi, Europe, ale i Roxette (takto sa to píše?) (áno, pozn. Homo Gramatikus) Dokonca som si na narodeniny raz vypýtal album Bona Joviho, už neviem ktorý, ale aj tak som ho v našej socialistickej Blave nezohnal, veď kto by tu predával nejakých dlhovlasých imperialistických chuligánov, keď tu máme umelcov ako Karel Gott, či Darinka Rolincová. A tak som nakoniec kúpil Tublatanku, lebo to bola jediná prijateľná alternatíva (Petra Naďa som už mal doma). Ono to síce nie je metal, ale gitary to má.
Ale to sa už blíži gympel, a s ním aj prvá radikálna zmena. To bol rok '93/'94, keď začalo ťaženie dánsflóru, a ja som mu podľahol. U nás na GJH bol vždy silný gitarový vplyv, takže väčšina mojich spolužiakov bola nadržaná z Nirvány, ale ja som vždy vybočoval z radu vo svojom okolí, takže som sa nedal, a obhajoval záujmy dánsflóru, aj v krutých časoch grandžovej mánie. O rok neskôr som sa na densflór v podstate už takmer úplne vykašľal, ale zato som prešiel na ešte pokrokovejší hudobný štýl - happy rave! To bola kapitola sama o sebe, lebo to už som sa snažil tvoriť aj vlastné rajvíky, ale skončilo to neslávne, asi ako Ninjov MusicPut na RikiCD. Nemôžem počuť ani jedno, ani druhé, je mi z toho zle, a mám strach, že sa mi pokrivia repráky, lebo s ušami je to už na hrane. Happy rave mi po hudobnej stránke priniesol všetko, čo som potreboval, s radosťou som počítal použité kanále a nástroje (teda, ehm v tom čase ešte len sample). Horšie to bolo s textovou stránkou, čo mi aj všetci vyčítali. Keď si tak teraz vypočujem staré kazety, som zhrozený nad tým, čo sa tam drísta. Ono sa to aj tak v podstate vyliečilo samo, lebo som začal počúvať ďalšiu nočnú moru - Prodigy a spol. Tam už nepríjemné texty neboli, a začali ma tolerovať už aj ostatní, lebo aj im sa to začalo páčiť. Ale to mi vydržalo len jeden rok. Potom nastal ďalší pokrok. začal som počúvať RagTime. Bol som z nich úplne nadržaný, lebo hocikedy som RR zapol, vždy sa tam dalo niečo počúvať, dokonca som si to nahral na kazety, a tie aj po vyše roku som schopný počúvať, čo je nepopierateľná známka kvality. Ale to je už tiež preč, a RR mi začalo liezť na nervy, lebo tam tlačia príliš veľa elektroniky a anglickú produkciu. A ja som sa za posledný polrok otočil o 180 stupňov. Až teraz po neviem koľkých rokoch som sa vrátil ku koreňom svojho hudobného vyznania. Nie, neuhádli ste, nie je to Zlatá brána a spol., ale
Gitary, gitary, a ešte raz tvrdé aj mäkké gitary. Ale aj kdečo iné. Teraz mi tu práve šlape Alkehol, minulý týždeň som si tlačil do palice Čertúv Punk, a najdôležitejšia udalosť tohto roka bol koncert Visáču v marci. Už sa úžasne teším na GarážFest budúcu sobotu (11.7.), kde bude vystupovať moja najobľúbenejšia amatérska skupina Slina. (Ono to bude asi tým, že členovia sú moji bývalí spolužiaci z gymplu.) Teda, len ak sa gitarista Fisky dovtedy zotaví z pádu do tej hlbokej diery na Pajštúne, čo ju nie je v noci vidieť :). Ak nepoznáte nič zo spomínaných kapiel, tak sú to prevážne punkové a metalové kapely. Slovenská a česká tvorba sa mi páči všetka. (teda tá, čo sem patrí) Ale aby sa nepovedalo, že som zaspal dobu, tak uvádzam aj nejaké zahraničné imperialistické skupiny, ktoré reprezentujú určitý štýl, ktoré sa mi buď dlhodobo páčia, alebo z momentálneho ošialu sa ich neviem nabažiť. Nie sú nijak zoradené, iba tak, ako mi prišli na mozog: Rammstein, Guano Apes, Texas, Garbage, Bad Religion, Toten Hóze n, Texas, Head Crash, Die Ärtzte, Metallica, Exploited, Therapy?, Manic street preachers, Dog eat dog, H-blockxx, Beastie boys, Republica, Foo Fighters, Radio Head, K's choice, Watchmen, Faith no more, Pearl jam, Offspring, Smashing Pumpkins, Presidents of USA, a nejaké to ska ako trebás Smash Mount,... Z negitarových nemôžem nespomenúť Nika Kejva(hlavne ten starší), Vangelisa, Jarreho, Enigmu, Krueger und Dorfmeister, Leftfield,... Tie tri bodky som tam dal preto, lebo si na viac momentálne nespomínam. Ale to najlepšie som si nechal nakoniec. Vyhlasovanie mojích súkromných cien Grammy, či Oskarov, alebo výročné ceny Kasou-vízie, to je ono!!! Takže cenu Kasou-vízie za najlepšiu skupinu dostáva:
!!!!!!Martin Madej!!!!!!!!!!
Oh, to bude asi nejaká sabotáž, veď také tu nemá čo robiť! Ehm, dámy a páni, prepáčte túto neospravedľniteľnú (sakra, to slovo je ašpirant na jazykolam roka) chybu, tak ešte raz: Za najlepšiu skupinu tohto storočia je vyhlásená írska U2! Za najlepší album tohto storočia vyhlasujem 'Joshua Tree' z roku 1987 od U2! A za najlepšiu skladbu udeľujem ceny hneď tri! Skladbe 'Return to Innocence' od Enigmy, a dvom skladbám 'Where the streets have no names' a 'With or without you' z albumu Joshua Tree od U2!!! Táto hegemónia U2 je zaslúžená, len škoda, že som sa nedostal na koncert U2 do Prahy. (Bolo tam niekoľko problémov, na prvé miesto by som dal asi financovanie.) Ono trebás taká Enigma je tiež vynikajúca, a punk je na nezaplatenie, ale U2 ma najviac inšpiruje. Na záver by sa zišlo spomenúť nejaké skupiny, s ktorými sa ešte len oboznamujem, a preto ich sem nemôžem zaradiť. Patrí sem Sepultura a zvyšok hardcoru, a trebás taký deathmetal, či blackmetal. Napríklad som zistil, že do auta je Slayer ako stvorený, ale počúvať doma si ho zatiaľ neviem predstaviť. O hudbe by to hádam aj stačilo, iste ste vytušili napríklad aký mám názor na boygrupy, či rap a hiphop. Ale zato som úplne zabudol na jednu dôležitú vec - čo dokážem ja. Moc toho nie je, hrať viem akurát tak trochu na klaviatúre, ale chcel by som vedieť najmä na gitare, a na mojom najobľúbenejšom nástroji - elektrickej basgitare. To je tak geniálny nástroj a tak dôležitá súčasť celej skladby, že si basovú linku s ničím iným predstaviť neviem. (teda viem, ale nechcite to vedieť). Takisto mám rád akustické bicie, a tie elektronické mi začinajú strašne liezť na nervy, ale najmä tie moderné rytmy ako má Aaron. Ale už dosť, lebo by som tu bol donekonečna. A predsa nie. Ešte niečo. Ja sa tiež aktívne venujem tvorbe hudby, teda teraz už nie, ale pre rokom hej. Teraz už len občas experimentujem s novým softom, ale vážne sa tomu začnem venovať, až keď sa lepšie dovybavím. V prvom rade klávesy, potom nejakú tú gitaru+booster, att...
Ale nie len hudbou je človek živý, a občas treba aj niečo iné robiť. Napríklad športovať. Na to sa moc nechytám, jedine bike, a aj to až keď si ho trochu zrepairujem. Ešte občas voleybal a tenis, ale len keď niekto poskytne materiál. (ešte stále som si nekúpil raketu, a lopta, či sieťka mi tiež chýba)
Moja najobľúbenejšia letná činnosť je sencovanie. To je od slova Senec. Ono totiž každý rok tam ideme, a jediné, čo tam robíme je zlievanie beeru prekladané koňakom alebo čečinou. (ja bororó nahradzujem rumom) Tento rok sa konečne chystám aj do Brodského na psí guláš. (pozdrav potom moju starú mamu :-|, pozn. Mirsoft) To zas bude sranda... (minulý rok tam bola povodeň :-)
Keďže študujem na programátora, predpokladá sa, že ma to asi aj bude baviť. Teda programovať ma baví, ale učiť sa ma nebaví, najmä tá matika. Aké to bude v ďaľších ročníkoch ešte povedať neviem, ale asi to bude tiež celkom slušná otrava. Čo už s tým narobím, chodiť tam musím...
Občas ma baví sa aj hrať, ale to tak dvakrát do roka - na vianoce a cez prázdniny. Ináč sa zvyčajne vôbec nehrám, lebo sa mi nechce. A keď sa cez tie vianoce idem niečo zahrať, nepokúšam sa o nič nové, ale nejaké staré klasiky, nové hry ma už vôbec nebavia. Treba sa ich učiť ovládať, ale ja sa chcem zabaviť, a nie vraždiť čas ďalším učením sa. Preto vždy hrajem dokola to isté: Civilizáciu I (II ma moc nebaví, a navyše už mi ani nechce šlapať), CaveWars, Heroes of Might and Magic II, WarCraft II, Transpo rt Tycoon DeLuxe, občas ešte Descent I. Mal by som sa konečne pozreť na Forsaken, ale asi až keď sa kúpi nová grafika.
To, že píšem články o hardwari a aj určitom softe, vyplýva jednoznačne z toho, že ma to baví viac, ako ostatné oblasti okolo počítačov. Nechápem, ako môže niekoho zaujímať aktuálne dianie v oblasti ekonomického softu, ak ho nevyvíja, alebo kancelárskeho, keď je to stále to isté. Veď ja v tom Worde poznám tak 10% funkcí, a keď budem potrebovať niečo nové, tak sa pozriem do helpu, a nebudem si predsa kvôli tomu kupovať knihu! Ale takýto postoj je asi len moja výsada, lebo všetci ostatní sa tešili na Win98, len ja som si povedal, že ich nainštalujem, až keď budú počeštené (to kvôli fotrovcom), a bez múch. WinDóze sú podľa mňa len prežratá zbierka nepodarených knižníc s kopou záplat zaodetá do rúška neznášanlivého operačného systému. Ale mal by som byť ticho , lebo Linux sa chystám nainštalovať už pol roka, a ešte stále som si ani nezohnal inštalačky. A navyše už zase nemám miesto na disku.
Dobre, stačilo, už ma to prestalo baviť, možno keď ma ešte niečo napadne, dopíšem to do budúceho čísla.