Všetci nesmrteľní superhrdinovia mi dajú iste za pravdu, keď poviem, že ich život má jednu veľmi veľkú
nevýhodu (ktorá je samozrejme kompenzovaná množstvom, pre bežného muža takmer nedosiahnuteľných
výhod napr.: nádherné ženy, kryštalicky čistý charakter, ...). A čo že je to teda tou nevýhodou?
Antonio Banderas ako Zorro
Paradoxne ich nesmrteľnosť a s tým súvisiaci fakt, že kedykoľvek sa tí "najmocnejší bossovia" z Hollywoodu
rozhodnú zarobiť ďaľších pár miliónikov navyše (ktoré narozdiel od filmového hrdinu neberú od bohatých,
ale práve väčšinou od tých chudobnejších - formou vstupného do kina), tak jedným z najistejších spôsobov
ako to urobiť, je privolať do plnej poľnej niektorého zo superhrdinov, ktorých majú vo svojom
arzenáli viac ako dosť. Tentoraz padla voľba na Zorra - muža s maskou. A tak sa hneď na začiatku filmu
ocitáme v starej dobrej Kalifornii, kde práve tunajším španielským Donom pomaly odzváňajú posledné
dni ich vládnutia. Je teda vcelku pochopiteľné, že predtým než budú musieť narýchlo zdupkať späť do rodného
Španielska, budú sa snažiť zobrať zo sebou všetko, čo sa len dá a čo je pre nich aspoň trochu cenné.
Treba povedať, že rozhodne by sa im to podarilo, keby...? Správne, uhádli ste. Tým keby je náš hrdina
Zorro (Anthony Hopkins), ktorého úspešnosť strpčovať život nafúkaným Donom je priamo úmerná
jeho sláve u pospolitého kalifornského ľudu. A tak sa tunajší big boss - bad guy No.1 guvernér
Rafael Montero (Stuart Wilson) rozhodol, že skôr ako z Kalifornie odíde, bude Zorra vidieť mŕtveho.
Don Diego de la Vega (Anthony Hopkins)
Lenže nastražená pasca naňho sa samozrejme minula účinku a Zorro (v skutočnom živote za pravdu bojujúci
Don Diego de la Vega) aj tentokrát bez problémov stihol zachrániť trpiacich, zosmiešniť úhlavného nepriateľa Montera a
ešte samozrejme stihol ujsť. Lenže Montero už tušil, kto sa za Zorrovou maskou v skutočnosti skrýva,
a tak hneď po nevydarenej akcii sa vydal na haciendu de la Vegu, kde si jej majiteľ ledva stihol odložiť Zorrov oblek
a sľúbiť svojej žene Esperanze a malej dcérke Elene, že dnes to bolo naposledy. V citovom rozjímaní
ich vyrušil Montero, ktorý v návale zlosti spravil hneď nie jednu, ale až tri osudové chyby:
1) Síce, aj keď nešťastnou náhodou, ale predsa, dovolil brutálne zavraždiť Esperanzu (ktorú tajne miloval)
2) prisvojil si Zorrovu dcéru Elenu, ktorá vyrastala v domienke, že jej skutočným otcom je Montero a jej matka zomrela pri jej narodení
3) namiesto toho, aby Zorra-de la Vegu zavraždil, nechal ho zavrieť do väzenia v domienke, že tam
Zorro bude ešte viacej trpieť pri myšlienkách na to, čo všetko mu Montero vyparatil.
Antonio Banderas ako Alejandro Murietta.
Tu sa ale sakramentsky pomýlil. Určite nepozeral moderné rozprávky o superhrdinoch, ináč by bol poznal
základnú poučku prežitia, ktorá znie: Čím viac s tebou darebáci zametajú a ničia ťa, tým viac sily v tebe
pestujú na prežitie a neskoršiu veľmi sladkú pomstu. Zorro je v tomto prípade viac ako unikátnym príkladom.
A tak, keď sa Rafael Montero po dvadsiatich rokoch vrátil naspäť do Kalifornie (čím spravil už vlastne štvrtú fatálnu
chybu, lebo si myslel, že Zorrova telesná schránka už dávno obohatila matičku Zem o vyživujúce a pôdu kypriace látky...) s úmyslom,
znova ju dobyť a seba samého pasovať do pozície vládcu krajiny, Zorro- de la Vega neváhal a využil prvú príležitosť k úteku z väzenia.
A kedže zistil, že Montero si so sebou priviedol pomocníka - agresívneho devianta Harrisona Lovea, tak de la Vega
si pribral ako pomocníka učenlivého mladého zlodejíčka Alejandra Murrietu (Antonio Banderas), z ktorého sa práve snaží
vychovať druhého, rovnako dobrého (ale hlavne mladšieho a pre dnešného náročného diváka modernejšieho) Zorra.
Elena de la Vega (Catherine Zeta-Jones)
Je viac ako isté, že nad Kaliforniou v krátkom čase zahrmí, darebáci a správni chlapi znova
(a možno naposledy) skrížia svoje kordy, zapraskajú svojími bičmi a mladé, pekné dievčatá sa budú
zase raz mať do koho zamilovať...
Musím priznať, že na Zorrovu masku som sa vydal plný pochybností, že to zase bude nejaký brak, ktorý
už po neviemkoľkýkrát nám bude omieľať a servírovať stále dokola to isté. O to väčšie (a radostnejšie) bolo
moje prekvapenie a potešenie, keď som film zhliadol. Len tak pre porovnanie - v máji u nás
uvádzaný film Muž so železnou maskou (to je tá historicko- dobrodružná grcanica s DiCapriom
v hlavnej dvojúlohe) má pri najlepších poveternostných podmienkách čo do kvality, akčnosti, vtipnosti a celkového efektu na
diváka asi tak ďaleko, ako má politik od prívlastku, že je pravdovravný. Zorrova maska priam srší dôvtipnosťou, humorom a
dobrou zábavou. Veľmi choreograficky dobre sú zvládnuté bojové scény, v ktorých sú častkokrát použité také finty a
techniky, ktoré sme zatiaľ ešte nemali možnosť vidieť (úplnou lahôdkou pre oči je potom iskriaca bojová scéna medzi mladým
Zorrom a de la Vegovou dcérou Elenou...). Skvelým ťahom bolo aj obsadenie Banderasa a Hopkinsa do
titulnej dvojky, ktorí svoje úlohy zvládli dobre nielen na individuálnej úrovni, ale aj ich vzájomný herecký part je veľmi dobre odohratý
(naposledy som tak skvele zohrané duo starec - mladík videl vo filme Skala). Čo sa týka Catherine Zet Jonesovej ( ktorú do filmu našiel a obsadil výkonný producent Steven Spielberg)
A ešte raz Antonio Banderas, tentoraz ako Zorro
v úlohe de la Vegovej dcéry Eleny, môžem si iba rýchlo zohnať podbradník a potom už iba slintať a slintať.
No a úplne na záver treba ešte
pochváliť veľmi dobrú španielsku muziku a hudbu k filmu (znova sa blysol Oscarový víťaz za hudbu k Titanicu - James Horner) a
s tým súvisiace skvelé zahrané tanečné scény.
P.S.: Zorrova maska je proste film, na ktorom rozhodne nemusíte rozmýšľať, ale iba sa jednoducho baviť. Je len na chválu tvorcom filmu,
že takýmto spôsobom k jeho realizácii pristupovali. Výsledkom je film, ktorý, aj je keď miestami po dejovej stránke dosť pritiahnutý za vlasy (preto aj celkové hodnotenie je také, aké je), v celkovom efekte
je veľmi príjemnou, vyše dvojhodinovou oddychovkou. A nebojte sa. Rozhodne to nemusí byť naposledy. Veď, ako som už na začiatku uviedol,
Zorro patrí do vyvolenej galérie nesmrteľných, ktorý, vždy keď bude treba, sa v pravom čase a na pravom mieste znova ukáže. GOOD LUCK ZORRO!
|
ORIGINÁLNY NÁZOV: |
THE MASK OF ZORRO |
|
krajina, rok výroby, dľžka: |
USA, 1998, 136 min. |
|
Odporúčaná prístupnosť: |
prístupný |
|
Réžia: |
Martin Campbell |
|
Kamera: |
Phil Meheux |
|
Hrajú: |
Anthony Hopkins, Antonio Banderas, Catherine Zet Jones, Stuart Wilson, Matt Letscher |
|
Premiéra: |
22. októbra 1998 |
|
Distribučná spoločnosť: |
ITA Slovakia
|
7/10
Tentoraz sa Joda úplne trafil do môjho osobného hodnotenia tohto filmu. Ak tento film považujeme za rozprávku, a teda opomenieme jeho občasnú otrepanosť a nebudeme sa do hĺbky zamýšľať ani nad jeho logikou, šťastím kladných hrdinov a nešťastím záporných, zistíme, že film sa nám dobre pozerá, že je to taká príjemná oddychovka, kde netreba príliš rozmýšľať, len pozerať a kochať sa príbehom a hudbou. Rozhodne sa však pri Zorrovi nebudete nudiť a o to predsa ide.
7/10
