Žila, pila raz jedna Connanica. Či skôr Connanička.
Bolo to malé, slušné dievčatko, ktoré sa nerado umývalo, každú posteľ vo
svojom blízkom okolí komentovalo slovami: "Nie, terazky nejdem do hajan!" a
neustále si s obľubou obzeralo lustre.
Úplne obyčajné dievčatko.
Nikto na celom svete nebol viac obyčajný.
Jedného dňa sa jej však stalo čosi nekalé... Uniesli ju zlí ujovia.
Vývoj počítačových hier na Slovensku zatiaľ nemá veľmi bohatú tradíciu. Do roku '94 ho terorizoval UltraSoft, po deväťdesiatomštvrtom na jeho miesto nastúpil ešte brutálnejší Riki (Interactive Enterteinment) Multimedia Games. Zatiaľčo všade navôkol - v Čechách, v Poľsku, v Rusku a dokonca aj u Maďarov - sa na herný trh neustále vrhali ďaľšie a ďaľšie spoločnosti, ľudia, ktorí to s hrami mysleli a stále myslia SMRTEĽNE vážne, u nás... Nuž, u nás bolo, je a asi aj bude počuť len fňukot, sťažnosti na nedostatok financií, na malý domáci trh, nedajbože na PIRÁTSTVO. A dosť.
No schválne.
Skúste si spočítať, koľko hier sa v našich končinách stvorilo.
Že netušíte? Tož, sú tri. Tri, ktoré stoja za zmienku. Z nich jedna
vyšla v češtine.
O pripravovaných tituloch radšej taktne pomlčím.
Asi nemá význam sa pýtať: "Kde je chyba?" Samozrejme by sa okamžite
odniekiaľ vynoril múdry ftipálek s ešte múdrejšou odpoveďou: "To všetko
Mečiar a HZDS!" Veď čo môže byť ľahšie, ako hodiť svoju neschopnosť na
niekoho všeobecne neobľúbeného.
Nie, nie vážení. Chyba je v nás všetkých. Veselo ma o tom presvedčil aj
posledný slovenský výtvor zvaný Útek. Mirsoft mi ho dával so slovami:
"Tož, bude sranda!" a veruže mal skoro pravdu. Dodnes som NIKDY neuzrel
hru, ktorú by autori vytvárali s vedomím, že sa bude jednať o totálny
humus.
Nuže, stalo sa.
Pred štyrmi rokmi sa v Prievidzi stretli štyria gymnazisti (+/-), namotali
sa na Rikiho úprimnosť (hodnovernú ako reči starého piráta :-) a stvorili to,
čo stvorili. Plne renderovanú adventúru videnú očami hlavnej hrdinky. Bez
príbehu. V hnusnej grafike. Naprogramovanú v Turbo Pascale (pravdepodobne).
Priemerný hráč, ktorý v živote dorazil dve adventúry (môj prípad), ju prejde
za štyri hodiny. S návodom za dvadsať minút (ak sa v hraní vyžíva - zasa
môj prípad :-)
Zdravý človek môže len dúfať, aby sa toto veldielo počalo medzi ľudom
prostoduchým považovať za absolútne nezaujímavý freeware. NIČ hodnotnejšie.
Hra, ktorá by odo mňa pred desiatimi rokmi dostala tri bodíky z desiatich.
Hra nehodná existencie.
Čo k tomu dodať, priatelia? Začínam si pripadať ako Bohuš z Pavrstejšnu. Ako je preboha možné, že za CELÝ ROK 1998 SA NA SLOVENSKU VYTVORILA JEDINÁ HRA - aj to štyri roky starý projekt nejakých školáckych nadšencov? Je u nás málo grafikov? Málo programátorov? Málo hudobníkov? Blbosť, blbosť, BLBOSŤ!!! Je to naša vlastná tuposť, sebapodceňovanie, neochota si priznať, že máme na VIAC.
To si však budete musieť uvedomiť hlavne VY, milí potenciálni vývojári. Mne je už pravdupovediac všetko jedno. Znova sa vrátim ku svojim starým nedokončeným textovkám (jediný pozostatok minulosti, ktorý mi vskutku veľmo-veľmo chýba), počkám si na nádejný (lež nemenovaný) projekt od nádejných (lež nemenovaných) Košičanov a ak ma sklame, naveky zanevriem na celú slovenskú hernú scénu...
...a pripojím sa k ostatným doritinakopaniahodným kreténom, pre ktorých je všetko slovenské zároveň aj zlé.
NÁZOV |
ÚTEK |
TYP |
ADVENTÚRA |
VÝVOJÁR |
NONAME SOFT |
DISTRIBÚTOR |
Opýtajte sa autorov |
3D KARTA |
NIE |
ZHRNUTIE |
Hrať sa to dá, ale kto by sa NAMÁHAL? |