---

Nebolo tomu tak dávno, čo naše akciou rozmaz(n)ané monitory boli oblažené poslednou schopnou mozgodrtičskou stratégiou. KOLOVOU stratégiou, aby sme boli presní.

Ak dobre počítam, tak to bolo zhruba pred... Hm... Pred rokom. To je vskutku nedávno. Chvíľu som dokonca uvažoval, že kvôli turn-bejzovkám započnem nový seriál. S výstižným názvom Hist TBS no.X. Žiaľ, po dôkladnej sebaanalýze som musel nie len tento plán odložiť na neurčito - Písanie do Ravena ma akosi prestáva baviť (*POZN.DOLE*), a tak mi zasa neostáva nič iné, ako zosmoliť ďalšiu priemernú a po všetkých stránkach nudnú recenziu.

Medieval, o ktoromžto vám mám tú česť rozprávať, by som najradšej zaškatuľkoval výrazom "taktická netaktnosť s historickým podtónom". Jedná sa o šesťuholníkový simulátor stredovekých bitiek, stvorený sťaby podľa niektorého z iMadžikáckych Great Battles. Na málofarebnej dvojrozmernej ploche sa proti sebe postavia dve armády a... A to je všetko. Celá hra pozostáva LEN z týchto dvoch armád. Z NIČOHO iného.
Hráčova jediná úloha spočíva v presúvaní prťavých šesťuholníkových jednotiek. Sem-tam bude mustieť vydať rozkaz k útoku. Podľa všetkého by sa z času na čas mal dokonca zamyslieť, no, ehm, v stredoveku sa toho na bojovom poli veľa nenataktizovalo a neinak je tomu aj v tejto hre.
Ak nechápete, na čo presne narážam, spomeňte si na úvod kresleného filmu "Asterix u Britov" - scénu, v ktorej Rimania dobýjali Anglicko. Asterixa neznalí hriešnici si môžu predstaviť dve znepriatelené armády postavené čelom k sebe a roztiahnuté do línie siahajúcej od nevidím do nevidím. Za obidvomi líniami sú lukostrelci. A niekde všelikde - stratení v dave - sa nachádza vytrubovač a práporonosič.
Nuž a idea hry je za nami...

Samozrejmosťou Mediavalu sú pravidlá zostavené na tej najprimitívnejšej úrovni, či grafika, za ktorú by sa hanbila aj priemerná stolná hra. Keď poviem: "Človeče nehnevaj sa" je desaťkrát prepracovanejší, určite nebudem ďaleko od pravdy. Mediaval vyzerá, akoby ho stvoril maník zodpovedný za diskmagy EON a Millenium (bez urážky :-) ). Tam picol klasickú Windowsácku tabuľku, hentam prťavé okienko obsahujúce komentár k tej-ktorej bitke.
Samotný boj pozostáva zo skoroprázdneho menu, niekoľkých ničnehovoriacich ikoniek a klasických parametrov prislúchajúcich ku každej jednotke (počet vojakov, morálka...). Realita je obmedzená na minimum; atmosféra sa nedostavila vôbec.
Pozorní hráči môžu s trochou snahy naraziť na veliteľov - nutnú súčasť každej takejto hry. Ich úloha spočíva v... Eh... Zrejme mi to vypadlo... Okolitým jednotkám pridávajú zopár bodíkov do štatistík, ale inak sú asi úplne zbytoční. Zo zásady sa už NA ZAČIATKU SCENÁRIA skrývajú za svojimi vojakmi. Priamemu boju telo-na-telo sa samozrejme vždy vyhýbajú. Keď na nich predsa len niekto zaútočí, okamžite o niekoľko políčok ustupujú.
Neviem, či autor Mediavalu svoje nápady čerpal z nejakých múdrych knižiek, encyklopédií a polorozpadnutých kroník (klamem, ak chcete, môžem vám citovať použitú literatúru :-) ), no jeho výtvor rozhodne nezodpovedá mojim predstavám o hre z prostredia prvej polovice druhého tisícročia. Podľa rôznych rozprávok z hodín dejepisu, legiend o Excalibure, či podľa Highlanderých memoárov by som povedal, že práve velitelia sa na nepriateľa vrhali ako prví - a nie naopak. Snažili sa svojim ľuďom ukázať, že bojujú za správnu vec, išli im príkladom. Kašľali na nejaké presuny po krídlach, s celou armádou sa jednoducho nahrnuli do nejakého údolia, a tam sa vo veľkom chumli navzájom posekali. Toť vsjo. Taktizovanie tam nemalo čo hľadať, všetko bolo otázkou sily, cti a morálky.
Možno sa však mýlim... Možno tí všelijakí krvilační Draculovia a vladári s Chrabrým Srdcom stáli pri každom boji obďaleč, zamyslene študovali nepriateľov frontálny útok a zaháňali svojich demoralizovaných vojakov späť na bojisko... :-) A - čo vy viete - možno sa pritom hrali na svojom laptope novú hyperinteligentnú real-timeovku.

No vážne. Nič sprostejšieho ako stredoveká taktická stratégia snáď ani neexistuje. Môžete my oponovať - ja však viem svoje. Mediaval je zhmotnením (zdigitalizovaním) predstáv dementného kreténa bez štipky fantázie, ktorý CHCEL urobiť turn-bejzovku, ale nemal najmenšej šajny, ako na to. Výsledok jeho snahy je viac než prázdny - grafikou, zvukmi počnúc, pestrosťou, pravidlami a hrateľnosťou finišujúc.

(*POZN.*) Chvíľková nevoľnosť; to sa MOŽNO časom vyrieši samo. Uvidíme.

1/10