 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
|
|
|
|
|
Je po voľbách. Zvláštne. Asi by som sa mal cítiť nejako lepšie, no...
Napriek veseliu prevládajúcemu všade navôkol (bože jak sa vy ľudia
môžete vyžívať v tých tupých priebežných štatistikách) je moja
nálada s každou minútou horšia a horšia.
Necelé tri hodiny po odbití si svojej občianskej povinnosti som sa
pustil do upgradeovania mašiny. Vlastne obidvoch. Výsledok? Hlbší a
zatvrdenejší odpor k peciam; nenávisť k hardwarovým výrobcom, akú
by mi mohol závidieť aj samotný Sauron. Posledný klinec zatlčený
do mozgovice starého pécečkára, ktorý kedysi dávno sťaby zmyslov
zbavený bojoval proti Amigám a eSTéčkam - "Za vlasť, za hárdisky!"
Znechutený, podráždený, agresívny (skoro ako svetoznámy obézny ujo z inetového filmečku "Good day") som sa chopil pera a pustil som sa do tej najnemožnejšej úlohy v mojej ročnej raveňáckej kariére. Do recenzovania maďarských herných časákov.
Predo mnou ležia tri výtlačky. PC GURU 6/98, PC GURU 7/98 a PC-X 9/98. Všetky vypasené jak tlstá sviňa, PC-X žiaľbohu už po zabíjačke. Akousi nepriaznivou zhodou okolností sa mi dostal do rúk v značne deformovanom stave.
Z dôvodov, ktoré neskôr isto pochopíte bez prebytočných obkecávačiek, by
som GURUho a PC-iksa počal porovnávať trochu netradične - Začnem ich
"technickými" vymoženosťami. Väzbou, kvalitou papieru, počtom strán.
Z tohoto chabého súboja vychádza ako víťaz jednoznačne PC GURU. Stačí
letmý pohľad a okamžite mi dáte za pravdu: Brožované "viazanie", tvrdá
obálka, strany mastné skoro ako v SCORE... Ich počet jesti presne 116,
väčšina z nich je dokonca farebná (v čísle 7/98 ich bolo čiernobielych
približne štvrtina).
Naproti tomu PC-X je dosti iná káva (či skôr dosti iný čaj). Obálka a
väzba by sa ešte dala prekúsnuť - i keď bolo testované číslo tak
trošíčku rozpadnuté. Skutočný šok zažijete, až keď sa dotknete jeho
papiera: Tvrdého, suchého, nechutne novinového. Skoro takého, ako
mal neborák Bit, keď zdochýňal. Pravda, nič
nemôže klesnúť až TAK hlboko a nedarí sa to ani PC-iksu. So svojimi
osemdesiatimištyrmi pestrofarebnými stranami môže smelo konkurovať
hoci aj... Hoci aj Rikimu.
Layout. S vytváraním papierového časopisu (zatiaľ) nemám veľmo veľa
skúseností, ale jedno viem: Grafický výzor u detičiek vyhráva. Napriek
tichým výkrikom zdravého rozumu, napriek márnej snahe redaktorov
vytvoriť ten najpestrejší obsah a najlepšie články.
Kým mi Mirsoft nestrčil do ruky tu navôkol recenzované plátky, niekde
hlboko v duši som si tento fakt odmietal pripustiť. Takého Rikiho som
skutočne uznával (a naďalej uznávam) - kvôli poniektorým ojedinelým
redaktorom disponujúcim aspoň štipkou talentu (v slovenských herných
časákoch vskutku nevídaného).
Pri obdivovaní Guruho a PC-X som však voľky-nevoľky po prvýkrát vo
svojom mizernom živote zmeniť pohľad na vec. Vžil som sa do role
desaťročného parchanta, ktorý ledva dokáže prečítať krátku poviedku,
a povedal som si: "Nech zvíťazí krajší!"
Nenávidím takýto prístup k testovaniu, ale ako som tak listoval stranami,
nenachádzal som iné východisko. Po maďarsky neviem ani pol slova
(pravdupovediac je to podľa mňa ten najodpornejší
jazyk, s akým som sa kedy stretol). Mohol som akurát tak obdivovať
krpaté obrázky, povrchnú úpravu, výzor... Nuž, sem-tam som sa vytešil z
môjho obľúbeného "uuuj"... No to bolo z mojej strany všetko. Kritika
schopností maďarských redaktorov nehrozí, vyjadrenie ku kvalite článkov
už vôbec nie. Márne som sa snažil prekonať odpor k tým odpudzujúcim
zgrupeniam znakov, márne som hľadal oporu vo svojom nestabilnom duševne.
Maďarčina mi je a snáď aj navždy bude cudzia.
No ukončime naše malé národnostné okienko a vráťme sa späť k layoutu.
Drísnuť, že niektorý z časákov je krajší, sa jednoducho nedá. Kvalita
papieru (a podobných hmotných čudies) je jedna vec, výzor je vecou
druhou. Do značnej miery závisí od vkusu. Vezmite si napríklad taký
PC-X. Po technickej stránke je o dve triedy pred Bitom. Určite si
dokážete živo predstaviť, o akom humuse sa to bavíme.
Na druhej strane - Hýri farbami, pestrosťou. Cítiť z neho snahu, čo sa
o PC GURU zďaleka nedá povedať. Ten mi naopak pripadá ako stereotypný
katalóg splácaný nejakým profesionálnym amatérom bez štipky fantázie.
Každá strana je biela, bez podkladu, lemovaná červeným rámčekom. Obrázky
vyzerajú, akoby ich Niekto narýchlo pretiahol Photošopou... A potom
ich zarámoval do červeného rámčeka. Hodnotiace tabuľky... Samozrejme
roztiahnuté na tretinu strany a... V červenom rámčeku. Tfuj. Zdá sa
vám už červený rámček trápny? Och... A to som sa ešte nedostal k obálke,
nespomenul som zvýraznený text, ne... No, zas aby sme nepreháňali,
priebežne nás z červenorámčekovania vytrhne okulahodiaca reklama, či
spásuprinášajúce čiernobiele strany. Tie sú prezmenu vďaka Veľkej Súhre
Nepredvídateľných Náhod v rámčekoch šedých.
Toť, dostávame sa k nášmu (vášmu) najzávažnejšiemu problému. Ktorý z
týchto časákov sa mi páčil viac? Ťažko povedať. Ako som už "naznačil",
po maďarsky neviem ani pol slova; všeobecne tento jazyk nemám vo
veľkej láske (v mojom malom rebríčku nezrozumiteľných rečí je niekde
hlboko prehlboko dole; na takú švédštinu, ruštinu, francúzštinu alebo
hociktorú z čínštin sa rozhodne nechytá...) Vonkajším vzhľadom, obsahom
(a atmosférou vôbec) na mňa lepšie zapôsobil PC-X. Našiel som v ňom
dokonca aj stránku venovanú demoscéne, čo bolo pre mňa po niekoľkých
rokoch demoabsťáku dosti príjemné - a pravdupovediac aj rozhodujúce -
prekvapenie.
Žiaľ, ani to ma neprinútilo, aby som sa vyjadril k celkovému hodnoteniu.
Samozrejme sú aj GURU aj PC-X ďaleko preďaleko pred našimi slovenskými
plátkami - minimálne, čo do serióznosti a prístupu k čitateľom. Čo sa
ich kvalít týka... Nuž, v porovnaní s českými kolegami sú stratené hlboko
pod čiarou.
PC GURU