---

Po dlhom čase som opäť odchádzal z kina potešený skutočne dobrým filmom. Možno to zase prehĺbilo moju averziu voči filmom pochádzajúcim z USA a sympatiu k "našineckej" produkcii, ale jednoducho si nepomôžem - film Knoflikáři, hoci jeho stavbou trochu pripomína film "Pulp Fiction" (jeden z mála skutočne dobrých amerických filmov), je tak jednoduchý, tak zaujímavý a tak dobrý, že som sa sám tomu čudoval, ako dokáže strčiť do vrecka všetky povodne, zemetrasenia, armageddony, godzilly aj s aktami X.

"Knoflíkáři" sú čierna komédia o malých ľuďoch všedného dňa, ktorí na konci tohto, tak bizarného, 20.storočia dôverčivo vyjednávajú s osudom. Je to film o pľuvaní na vlak, o zlom počasí, o atómovej bombe, o vystreľovaní sušeného spermatu do súhvezdia Andromedy, ale aj o nevere a ľuďoch, ktorí náhodou zabili iných ľudí. Kaleidoskop excentrických postáv vytvára obraz zvláštne krutého sveta, v ktorom sa všetko spája so všetkým ostatným, história sa opakuje v čase a všade je prítomný čierny humor.

Film tvorí šesť krátkych príbehov v rozmedzí od dvanástich do dvadsiatich minút (tieto príbehy boli pôvodne úplne samostatnými a režisér ich dokonca chcel vysielať v televízii ako blok poviedok). Odohrávajú sa v noci, 6.augusta 1995, teda päťdesiat rokov po zhodení atómovej bomby na Hirošimu. Jednotlivé poviedky majú svoju vlastnú stavbu, atmosféru a spôsob spracovania, ale napriek tomu jedna druhej odovzdávajú motívy, vzájomne spolu komunikujú a pozerajú na rovnaké veci z rôznych uhlov. Poviedka končí, máte dojem, že viete, ako to dopadlo a náhle v úplne inom príbehu zistíte, že to celé je trošku inak... Vznikol akýsi kaleidoskopický obraz o malých ľuďoch dôverčivo vyjednávajúcich s osudom na konci hektického 20.storočia.
Film otvára krátky dialóg moderátora Radia 1 a jeho hosťa. Hovorí o tom, čím je toto storočie výnimočné. Haubert spomenie, že presne pred päťdesiatimi rokmi sa stala taká prevratná vec...

Vo filme hrá asi 35 ľudí, z nich menšinu tvoria profesionálni herci (Zuzana Bydžovská, Jiří Kodet a ďalší) a ďalšie role boli obsadené nehercami. Ide väčšinou o ľudí z umeleckého prostredia (hodobníci, výtvarníci, režiséri a pod.), ale nemusíte sa vo filme obávať nejakých hereckých trapasov - keby som vám to nepovedal, ani by ste si to nevšimli :-). Je veľmi sympatické, že film sa cíti byť nezávislým a je to na ňom aj vidieť. Nepotreboval veľký rozpočet a režisér sa nemusel trápiť nad tlakom producentovho komerčného hľadiska. Vidno, že bol robený viac z nadšenia ako z honby za ziskom, a možno aj preto je tak dobrý a zaujímavý (my v Ravene vieme, ako sa na výtvore dokáže podpísať nadšenie, preto mi verte, že keby bol tento film robený komerčne, vyzeral by úplne ináč).

Suma somárum? Ak ste náročnejší divák, ktorý sa neuspokojí s lineárnym dejom, zápletkou, otrepanou love-story a happy-endom, ale čakáte od filmu viac a chcete vidieť film, ktorý vás núti rozmýšľať aj po jeho konci, film zvláštny a okorenený čiernym humorom, Knoflíkářov rozhodne odporúčam zhliadnuť. Je to ďalší z vynikajúcich českých filmov a dúfam, že tvorcom toto nadšenie dlho vydrží!

MIRSOFT

9/10