HIT LIST

---

Recenzenti hier to vo svete veru nemajú dvakrát najľahšie. Nie, že by bola naša "práca" nejako výnimočne frustrujúca, nezáživná, ponižujúca a blablabla... To vonkoncom nie - určite sa jedná o druhú najzávideniahodnejšiu činnosť, aká sa okoloidúcemu hráčovi môže pritrafiť. Problém tkvie niekde inde. Kritici nie vždy zdieľajú nadšenosť vývojárov pracujúcich na rôznych pokračovaniach.

MŔTVY JELEŇ

Priznám sa vám - Mám rád originalitu, mám rád zmenu, mám rád nápaditosť. Hry hrávam, pretože disponujú obitromi týmito vymoženosťami. Narozdiel od filmu alebo literatúry stačí načrieť do nekonečnej studnice ľudových múdrostí a ak máte dosť dlhú ruku, okamžite z nej môžete vytiahnuť niečo nové, dosiaľ nezažité. Tou rukou je samozrejme autorova fantázia. Presne to čudo, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch akosik vytratilo z plátien kín. A nebojím sa povedať, že aj zo strán kníh - občas mám dokonca pocit, akoby sa hrozba z Nekonečného Príbehu stala skutočnosťou.

MAPA SPOJENÝCH ŠTÁTOV ZÁMORSKÝCH

Kedysi dávno, keď sa ma Tom rozhodol oblažiť prvou hrou na zrecenzovanie, som ešte netušil, akým skúškam bude moja viera v "umenie v hrách" vystavená. Vtedy - pred rokom, keď som bol ešte mladý a neskúsený, som každú gamesu bral s vedomím, že o nej dokážem bez problémov napísať obkecávačky minimálne na dve strany. Veď toľko novostí a nevyslovených myšlienok som v nich nachádzal! Toľko radostí z nepoznaného, z neodskúšaného! Dnes sa to môže zdať nemožné, ale duch môj neukojiteľný sa dokázal vytešiť ešte aj z takej úbohosti, ako bol Deer Hunter. Abo z prvého rts plagiátu.

PRÍSTROJ

Tož, ako som povedal, bolo to niečo nové. Zo začiatku. Keď však počali prichádzať hry stále rovnaké, s rovnakou myšlienkou, s rovnakým ovládaním, s rovnakým príbehom, líšiace sa len nepatrnými odchylkami v spracovaní, moje malé zrnko nadšenia ma okamžite opustilo. Ostal len stereotyp, nuda, snaha o vypotenie rôznych recenzií na rovnaké "produkty". Situácia, v ktorej niet miesta pre radosť, lež LEN pre hnev, pobúrenie, pre blížiaci sa ayd. Situácia, v ktorej každé pokračovanie je ďalšou kvapkou do kaluže nenávisti rýchlo vytláčajúcej posledné zvyšky zdravého rozumu. Situácia, ktorá vyvrcholila príchodom Deer Huntera 2. Gamesy, ktorú by som podľa všetkého mal v tomto článku recenzovať, ale NEUROBÍM TAK. Existuje hranica, za ktorú sa už jednoducho ísť nedá. Aj keby som strašne chcel, o Deer Hunterovi naozaj nemám čo napísať. Je to dielo ešte prázdnejšie ako nedávno spomínaný simulátor koliek. Frustrujúce pokračovanie masovoúspešnej hypernudnej superhovadiny - lov jeleňov v endžine pripomínajúcom kombináciu najrealistickejšieho "simulátora chôdze lesom" a kockatého čuda z jednej stotiny využívajúceho 3D akcelerátory. Pokračovanie vskutku nehodné existencie.

NICE SHOT

Tak veru. Nebudem zbytočne mrhať váš čas. Účelom tohoto článku nie je dokolečka dokola ospevovať kritický stav rozumu v zámorských končinách. Rovnako tak vás nebudem vyzývať, čo máte kupovať, na čo máte nadávať a tak ďalej. Nie som tu na to, aby som za vás rozmýšľal, ale aby som vám povedal svoj názor: Deer Hunter 2 je humus prvej akosti; hra, ktorá stratila aj to prťavé kúzlo originality škeriace sa z odporného xichtu jeho predchodcu. To ostatné je už len a len na vás.

1/10