---

Kronika Orzyna Všeznalého, kolo nulté

Po porážke môjho pána lorda Banea hnusnými silami dobra nastal vo svete nadlho kľud. Krajina sa rozžiarila odpudivo pestrými farbami, stromy po x-rokoch znova rozkvitli, šťastné deti vybehli do láskou vytopených ulíc.
Zloba a nenávisť bola z vesmíru pomaly ale isto vytláčaná. Zo všetkých bičom týraných a močom páchnucích civilizácií prežila nepoškvrnená len jedna. Tá moja. Žiadny iný kút neostal nepoznačený rukou dobrotivosti, spravodlivosti a podobných hriešnych úchyliek. Jedine my - Dark Dwarves - najtemnejší zo všetkých temných trpaslíkov - sme ostali. My, najvýnimočnejší bojovníci, najlepší z najlepších, ktorí vskutku málokedy stratia v bitke čo i len jediného muža.
Žiaľ, ani naše geniálne bezhlavé úteky pred strašnými hordami lorda Nemenovaného (budiž jeho duša všetkými mukami trýznená!) nás nezachránili pred potupnou zmenou taktiky. Zostala nám jediná chabo chránená pevnosť skrytá hlboko v nepriechodných horách. Už nemáme kam utiecť, nemáme sa kde skryť. Môžeme len sedieť a čakať - kým sa nezjaví ZNAMENIE. Kým nenastane DEŇ... Deň návratu lorda Banea; deň, v ktorý sa pán ku mne vráti a so slovami "Kto mi vypol svetlo?" konečne započne čas POMSTY.

Ubehol rok. Ani nevieme ako, skrátka a jasne ubehol, stratil sa v minulosti. Poniektorí sa ešte ani nevzpamätali z konca minulých letných prázdnin a toť nám práve zakapali ďaľšie. Iní, trochu úchylnejší úchylovia, pred jedenástimi mesiacmi dostali nápad, založili časopis, zgrupili provizórnu redakciu a hen - trikrát mrkli okom, redakcia sa skoro celá vymenila, z dvoch prezidentov ostal hyperaktívny jeden a do listárne nám už došli až DVA LISTY (plus mínus reakcia na fórume). Alebo jeden? Hm. Ťažké to počty, veruže vám neviem takto bez kalkulátora presne povedať...
Zhodou okolností však na svete existujú aj zvláštni ľudia, ktorí z nezmámych dôvodov sem-tam pozrú do kalendára, a raz za štyri roky zvolajú "Chachachá, voľby sú tu, to bude zasa šou - ako nádherne tie stĺpčeky v telke budú rásť a všelijakí ujovia a devy budú okolo toho pobehovať a budú rozprávať rôzne veľmi zaujímavé a nesmierne dôležité veci!" Medzi podobných týpkov určite patrí aj Steve Fawkner, autor Warlords-série. Viem si ho živo predstaviť, ako jedného krásneho rána vstane a vzrušene zreve na svoju ženu (sestru? dcéru?): "Éj, Boha bisťu do Paroma Joža ti naháňam! Žena! Akýže sen sa mi sníval! Prišiel za mnou klokan, povedal, že som indián a založil novú austrálsku divíziu MicroSoftu! A či to znamenie k nám od Billa prišlo, a či varovanie, aby sme jeho firmu v našich krajoch okamžite zakázali, jedno mi isté je - Rok sa s rokom zišiel a čas na nových Warlordow dozrel!"
Žena (sestra? dcéra?) sa na Steva usmiala a ten ako povedal i učinil.

Kronika Orzyna Všeznalého, kolo prvé

Stalo sa! Lord Bane sa vrátil! Prišiel, povedal, čo povedať mal a márne hľadajúc v mojej pevnosti záchod s funkčnou žiarovkou zrúkol, že sa hory rúcali: "Traste sa sily dobra! Traste sa, vy úbohé pozostatky starých vojnových čias! Už idem, JA, samotný lord Bane, vraciam sa a či chcete alebo nie, vaše kraje budú zanedlho opäť cítiť mojím močom!"
Bol to strašne dojímavý prejav, až mi slzy z očí vyhŕkli. V tom momente som sa jednoducho nedokázal ovládnuť. Padol som pred lordom na kolená a spoločne s mojim jediným generálom (na prvej úrovni) Jozefom the Deathlamerom som mu zložil tú najkrivšiu zo všetkých krivých prísah vernosti. Za ktorúžto som bez zaváhania pripojil nepatrnú prosbičku: "Ó, pane! Ó, všemočný! Budiž moje slovo skutkom, nech výkaly naše smdia spoločne po celej tejto zemi, nech ľudia i neľudia na nás oboch nadávajú zároveň! Zľutuj sa nad tvojim úbohým poddaným, daj mu šancu, daj mu MOC! I uzrieš ty, čo zmôže tvoja SILA s mojim intelektom, s mojou Všeznalosťou! Žiadny nepriateľ sa pred nami neskryje. Porazíme každého, nevynecháme ani tú najzapadnutejšiu dedinku. Lord Nemenovaný (budiž jeho duša všetkými mukmi trýznená!) bude plakať, bude prosiť, bude žobrať, no nás už nič nezastaví. Ríša zla bude znova vládnuť svetu."

Netrvalo to ani tak dlho a Steve mal nových Warlordow hotových. Bez zbytočných okolkov ich zaodel do správnej hernej podoby, primontoval k nim zopár filmečkov, hudbu, ktorú si samozrejme zložil sám, celé to zaškatuľkoval do okoloidúcej škatule a prvú verejnosti dostupnú kópiu ihneď poslal do Ravena.
Chudák. Tak sa snažil, ruky si išiel zodrať, a ja mu na to musím s úsmevom od ucha k oku povedať:
Warlords 3 : Darklords Rising sa od svojho predchodcu veľmi nelíši. Napriek dosti zreteľnej ročnej pauze je obohatený "len" o niekoľko nových kampaní, má komplet prerobený grafický hábit, zopár dosiaľ nevidených obrázkov, obrázočkov, kúziel a podobných pakoviniek.
Ako podtitul naznačuje, hra sa nesie v depresívnej atmosfére presýtenej silami zla. Samotná hlavná kapaň je zasvätená návratu záporáka lorda Banea, jeho pomste. Hráčova úloha však nebude tkvieť v klišé boji proti rozmáhajúcemu sa temnu, v zaháňaní nemŕvych do hlbín pekelných, z ktorých sa mali tú česť vynoriť. Naopak. Darklord je z veľkej časti ďalším z tej výnimočnej rady unikátov (TIE-Fighter, Postal, GTA...) adorujúcich zlo, temné sily, satanášov, mafiu a byrokratov (s akým i/y oni vlastne sú?).
Na svoje si prídu otcovrahovia, rozvracači ríše, orkovia a - samozrejme - nechýbajú moje oblúbené kopcovŕtačské detičky. Trphajzlíci. Žiaľbohu, len v úlohe klaďasov. Potiahnu do boja proti svojim najobávanejším protivníkom (nejakým Drilom či jak sa zovú).

Kronika Orzyna Všeznalého, kolo druhé

Po mojom prekvapujúcom útoku na starú citadelu lorda Banea zostali vojská lorda Nemenovaného (budiž jeho duša všetkými mukami trýznená!) nadlho v šoku. Uspatí dlhoročným kľudom, mierom šíriacim sa zelenajúcimi sa zemami a výskotom detí pobehujúcimi všade-tade si len s ťažkosťami uvedomovali, že sa deje niečo nekalené. Kolonisti meniaci Bainove staré panstvá na úrodný kraj sa nestihli ani chytiť meča a navliecť do zbroje a boli v našich - V MOJICH - rukách. Vďaka vratkému spojenectvu s Bainovými starými priateľmi som okamžite rozmliaždil ich chabú domobranu; posily rútiace sa z juhu som rozdrtil jedným ľahostajným mávnutím kladiva.
Zemou sa znova rozoznel prekrásny rev kostlivcov; neexistovalo miesto, ktoré by dňom i nocou nestrážili moje strach naháňajúce légie duchov. Bainove panstvo sa pod mojim vedením stalo mocnejšie, ako bývalo kedykoľvek predtým. Videl som státisíce utečencov, otrhaných, vyhladovelých, zúfalých, s minimálnymi šancami na prežitie. Smerovali na juh, ale väčšina z nich tam nikdy nedorazila. Zomrierali dňom i nocou; dospelí v zuboch nemŕtvych, ich deti v náručí vampírov. Niektorí sa stratili v temných lesoch, stávali sa bezbrannou korisťou pre krvilačných vlkodlakov.
Tí, ktorí zostali doma, napchatí svojim hlúpym smradľavým cesnakom, ovešaní talizmanmi a podobnými bezcennými tretkami, tých úbožiakov moji verní trpaslíci po jednom lovili, podrezávali na oltároch, vešali na stromy na námestiach, pribíjali dole hlavou na ich ochrannými znakmi pomaľované dvere. Skoro nikto nám neunikol. Skoro... Zábava však ešte len začína.

Možno to viete z vlastných skúseností, možno z môjho článku v Ravenovi 2 - Najväčšou chybou Warlords3 bola jeho tendencia upadnúť do stereotypu. Veľmi rýchlo sa obohral. Hráčovi postačilo jediné scenário (prvá kapitola v kampani), aby vyčerpal všetky jeho vymoženosti.
Darklord je na tom podobne, no predsa inak. Nespomínam si presne, čo konkrétne mi na Reign of Heroes okrem spomenutej fádnosti vadilo, ale s určitosťou musím povedať, že Darklord tou chybou už určite netrpí. Ba priam mám dojem, že netrpí NIČÍM (vážnym).
Jeho excelentne prepracované kampane nevynikajú len originálnou zápletkou. Každá z nich je sprevádzaná skoro-dobrým príbehom nadväzujúcim na tie ostatné, vytvárajúc tak unikátny celok - Počítačový fantasy svet so svojou vlastnou históriou, veľkými udalosťami a všetkými tými potrebnými detajlami navodzujúcimi výbornú atmosféru. Keď si to spojíte s ojedinelým herným systémom a pravidlami obohatenými o riadnu dávku rpg prvkov, dostanete jednu z najlepších turn bejzových stratégií, aké kedy uzreli svetlo sveta. A prakticky najlepšiu (jedinú) tbs tohto roku.
Za zmienku stojí aj jej AI; geniálna, ale s trochou snahy poraziteľná. Ak si nenavolíte najľahšiu alebo najťažšiu obtiažnosť, dokáže vás zamestnať na niekoľko dní. Pričom vás rozhodne nebude nechutne frustrovať, ako býva zvykom u rôznych rts. Alebo u kruto podvádzajúceho Heroes of M&M (2).

Kronika Orzyna Všeznalého, kolo tretie

Lord Nemenovaný (budiž jeho duša všetkými mukmi trýznená!) je na ústupe. V posledných bitkách jeho armáda utŕžila viac než ponižujúce porážky; jeho najlepší vojaci v panike utekajú pred hordami duchov valiacich sa na nich zo všetkých strán, ponechávajúc nám tak jednu pevnosť za druhou.
Blíži sa finálne víťazstvo. Cítim to. S každým dňom sa mi do služieb hlási stále viac dobrodruhov, fanatikov zaslepených silou Temna. Lord Bane uchvátený výsledkami môjho triumfálneho ťaženia mi ponechal úplne voľnú ruku. Na malichernosti už nemá čas, musí močiť.
Záverečné boje proti dobru bohužiaľ nenudia len jeho. Našťastie som si našiel celkom vhodnú náhradu - V posledných dňoch sa veľmi dobre bavím čistkami v radoch nemŕtvych. Kostlivcov, ktorí v minulosti bývali slušákmi, dávam upaľovať a na ich miesta dosadzujem rôznych Fredov Creugerov, lesných duchov, advokátov a iných požieračov nevinných okoloidúcich. Môjmu slepému oku neunikli ani moji bratia a sestry - neustále diskriminovaní Dark Dwarves.
Chudáci.
Bol som ich navštíviť. V ich nezmenenom domove - chátrajúcej pevnosti skrytej v nedostupných horách. Nasľuboval som im nový, príjemnejší domov vystavaný v teplejších krajoch. Starešinov som uspal vidinami o zlatých horách a bohatých baniach.
A potom som ich dal všetkých vyvraždiť.

Na záver by sa patrilo prehodiť slovko kritiky; venovať jeden-dva riadky rôznym obľúbeným prečo. Žiaľ, nemôžem. Darklords je prvou tohtoročnou kolovou stratégiou, ktorá sa DÁ hrať. Stačilo jej päť minút a okamžite som bol na ňu duchom i telom absolútne namotaný. Po prvom dni ma tak zdeptala, že som MUSEL vytiahnuť Mága a znova som si rozčítať Feistovu Riftwar ságu. V opačnom prípade by som celé dni nevstal od počítača, a to by po neblahých zážitkoch s Final Fantasy 7 nebolo veľmi príjemné.

8/10