Filmu zdar a umeniu obzvlášť!
S niekoľkoročným odstupom sa do naších kín dostáva ďalší film, dnes už kultového režiséra francúzskeho
filmu, Luca Bessona (Leon, Brutálna Nikita, Piaty element). Podobne ako v minuloročnom úspešnom filme Microkozmos aj v
Atlantise hlavnú úlohu nehrajú žiadni herci, špeciálne efekty, ale aktérmi filmu sú rôzne
podmorské živočíchy, ktoré kamera zachytila v ich domácom prostredí. Atlantis je vlastne "voľným"
pokračovaním predchádzajúceho Bessonovho filmu Magická hlbočina s tým, že zatiaľčo v
Magickej hlbočine sa režisér snažil ukázať reálnosť spolužitia ľudí a zvierat, tak Atlantis je zatiaľ
konečným zavŕšením režisérovej cesty za ideálnym filmom bez slov, ktorý je zrovna tak ťažko
dosiahnuteľný akou je snaha nájsť dokonalú lásku. Vzhľadom na to, že celý film bol vytvorený ako
originálny dokument o podmorskom živote, tak nemá žiadny vnútorný dej a pozostáva z niekoľkých epizód,
v ktorých autor zachytáva spôsob života, ale hlavne pohyb jednotlivých druhov podmorských živočíchov.
To by samo o sebe nestačilo a takýto 80-minútový filmový dokument by dokázal naplno zaujať asi
iba totálneho prírodofila. To, čo ale robí tento film originálne jedinečný a zaujímavý do takej miery,
že chytil za srdce dokonca aj mňa, ktorý zrovna nepatrí medzi fanúšikov dokumentárnych filmov,
je nádherná hudba od režisérovho dvorného skladateľa Erica Sierru. Atlantis je totiž práve
jedinečný a úžasný vďaka naprostému a dokonalému skĺbeniu vizuálnej časti filmu s časťou hudobnou.
Výsledkom sú nádherné momenty, kde divák vďaka hudobnému doprovodu má možnosť spoznať a uvedomiť si,
aký podobný, dôverne známy a blízky život nám ľudom vedú tieto podmorské zvieratá. Tak napríklad, kým
kamera Christiana Petrona zachytáva pohyb podmorského hada, tak z reproduktora zaznieva
hudba na akú tancujú tanečnice brušné tance; keď sa na scéne objaví žralok, hudba má razom temnejší
charakter; húf malých rybyčiek je zase doprevádzaný pre detského diváka známymi zvukmi zo školy
(zaznie tu aj školský zvonček); plávanie raje zase za pomoci hudby pripomína nádherný let vtáka, atď, atď.
Pre mňa osobne bola samým vrcholom filmu tá časť, v ktorej nám režisér ukázal, aké nádherné a jednoducho
úprimné je vyjadrenie pocitu lásky medzi podmorskými živočíchmi (tie "francúzaky", ktoré si
dvojica tuleňov rozdáva sú fakt jedinečné). Záverečné scény filmu, kde sa už kamera nesústreďuje na
živočíchy pod vodou, ale na rôzne tvary podmorského dna, zase metaforicky invokuje u diváka (teda aspoň
v mojom prípade) pocity, že sme sa práve doplavili k bájnemu a legendami opradenému, potopenému kontinentu... .
Ale zrovna tak to môže byť aj úplne niečo iné... . A to je na tom práve to nádherné.
Čo dodať na záver? Snáď len to, že Luc Besson zase raz dokázal nielen to, že vo svojom fachu patrí k
absolútnej špičke, ale aj to, že film môže dostať nálepku dokonalý aj bez toho, aby obsahoval
skvelé "ľudské" herecké výkony, špeciálne efekty a podobné, komerciu zaručujúce stereoidy. V prípade
Atlantisu to platí dvojnásobne a myslím si, že takýchto podobných filmov by mohlo byť k videniu v kine kľudne
oveľa viac.
ORIGINÁLNY NÁZOV: |
ATLANTIS |
krajina, rok výroby, dľžka: |
Francúzsko, 1991, 80 min. |
Odporúčaná prístupnosť: |
prístupný |
Réžia: |
Luc Besson |
Kamera: |
Christian Patron |
Hrajú: |
Raje, Morské hady, Žraloky a iné neidentifikovateľné plávajúce morské živočíchy |
Premiéra: |
24. septembra 1998 |
Distribučná spoločnosť: |
INTERSONIC
|