 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
|
|
|
|
|
Víchrica fujačila, snehové vločky lietali sem a tam ako zmyslov zbavené. Teda, keby nejaké zmysle mali, všakže. Teplota klesla na mínus pätnásť stupňov, ale vovnútri dieselovej lokomotívy bolo celkom teplo. Vedľa rušňovodiča, ktorý si v pokoji čítal/prezeral Plejboja a nehľadel na koľaje, stála už o dosť nepokojnejšia postava s brýľami, zababušená do kabáta s hrubou podšívkou. Spod tých všetkých šálov a kusov odevu, ktoré mala obtočené okolo hlavy, vytŕčali práve iba okuliare. Tento chodiaci balík sa zrazu ozval:
Ehm, pán rušňovodič, nechcem vás rušiť, ale pred nami vidím stáť na koľajách akúsi postavu. Nemali by ste spomaliť? Aj tak si myslím, že dvesto kilometrov je na vlak veľa.
Što ty gavariš mine, tavarišč? Gde ty vidiš kakoj takoj čelavjeka? A gavarij ty mine Iváňuša, charašo?
Chodiaci balík s okuliarmi, oficálne prezývaný tiež Ondrew Ondrewovský, zbledol a sám rýchlo zatiahol za núdzovú brzdu. Ozvalo sa ohromné škrípanie, ale vlak po takých dvadsiatich metroch zastal. Tesne pred človekom, ktorý tupo ako nejaký tupohlav prechádzal cez koľaje. Iváňuša Čerešnenko zahrešil, hodil Plejboja za seba a pozrel pred seba.
Óha! Maľ si pravdu, tavarišč Ondrewovský! Skoro sme prešli cez étoho máľčika!
Safra, veď som to vravel! Okrem toho... nemuseli by ste už naberať takú rýchlosť. Viete, zdá sa mi, že nám aj tak dochádza nafta.
Neboj sa, tavarišč! Ja jazdim zdes už dvadsať ljet a jiščo nikagdá som sa nevykoľájil!
Ja vám verím... a do auta ste už niekedy narazili?
Njet, pačimu ty skazáješ miňa eto?
Pretože práve pred nami stojí na prechode auto. Asi má pokazený motor. Myslím, že by ste mali spomaliť. Vravím SPOMALIŤ, nie ZRÝCHLIŤ! Počujete??? No dobre, zase to budem musieť zvládnuť sám!
Ondrew Ondrewovský zatiahol zajazdy za páku revers a tým ju zároveň aj pokazil. Zajazdy totiž ťažko zmeníte smer spredu dozadu. Ivaňuša sa začal rozčuľovať:
Tavarišč Ondrewovský! Što ty delaješ?! Ty pakazil maju ľokomotívu. Što ja búdu tepér zdelať?
Ešte som vám nepovedal, ako sa vlastne Ondrew Ondrewovský zase dostal do takejto situácie. Nuž, jednoducho. Ako vždy chcel priniesť divákom televízie Raven nejakú zaujímavú reportáž, preto sa v ponorke preplavil do Ameriky (prečo akurát v ponorke? Pre nezasvätených: tu je vysvetlenie.). Tam
vyhľadal rušňovodiča Iváňušu Čerešnenka, známeho ruského vlakového veterána, prisťahovalca, ktorý prežil aj katastrofickú zrážku vlakov počas výbuchu neďaleko Černobyľu a odvtedy po večeroch podozrivo svieti. Či to spôsobuje radiácia, ktorá ho ožiarila alebo vodka, ktorú neustále popíja... to nikto nevie. Dôležité však je, že riadi vlak dokonca aj so zaviazanými očami. Samozrejme, výsledok si určite domyslíte sami. Čo myslíte, kto vykoľajil ten vlak minulý týžďeň vo štvrtok o pol desiatej večer? Správne, bol to Iváňuška. A kto s preťaženým vlakom zrúcal most pred dvoma týždňami v nedeľu o trištvrte na tri ráno? Nikto iný než Čerešnenko - postrach všetkých železničiarov od východu na západ, od juhu k severu, od severozápadu k juhovýchodu, od juhozápadu k severovýhodu, od juhoseveru, k severojuhu, od... uhm, ehm. Určite ste pochopili s kým sa neborák, pre vás sa s radosťou obetujúci reportér, raz dokonca recenzent (a možno nie naposledy), Ondrew Ondrewovský dostal do kabíny lokomotívy.
Ivaňuša Čerešnenko naďalej naštvano hľadel na reportéra, ktorý tak neuvážene zatiahol za páku revers, čo spôsobilo jej definitívne vyradenie. A najhoršie na tom bolo, že vlak sa aj naďalej rútil k stojacemu autu. Iváňuša si podoprel bradu rukou, poškriabal sa na neholenej brade a so silne zamyslenou tvárou nakoniec otvoril fľašu vodky. Ondrew Ondrewovský vzadu v kútiku potichúčky prosíkal Veľkého Rejvna McHavrana VII., aby spravil zázrak a nedovolil vlaku vykonať zrážku. Ako sa žiaľ zdalo sám Veľký Rejvn McHavran VII., potomok McHavranovcov mal tentoraz na práci niečo dôležitejšie, pretože sa na posádku dymiacej, hrkotajúcej a zubom času zhrdzavenej lokomotívy vykašľal. Reportér sa rozhodol pre posledný krok. Pokúsil sa zaútočiť na rušňovodičove železničiarske svedomie... ak teda Iváňuša Čerešnenko ešte nejaké mal. Zrúkol naňho:
Iváňuša! Mysli na náklad, ktorý musíš včas - teda v tvojom prípade o deň neskôr, aletojejedno - dopraviť! Predstavi si, čo sa stane, ak narazíme do toho auta... tvoj vlak zletí s koľají a náklad bude v čoudu! Preboha, Iváňuša, spamätaj sa!!!
Neverili by ste, ale ono to skutočne fungovalo. Iváňuša naraz ožil, oči mu zasvietili - či už z toho alebo onoho dôvodu - a niekde v jeho vnútri sa zapla náhradná batéria rušňovodiča. Odhodil vodku a z celej sily zatiahol za brzdnú páku. Tá mu vzápätí ostala v ruke, ale svoj účel stihla splniť. Kolesá škrípali, iskry lietali na všetky strany a roztápali napadnutý sneh. Para fučala z ventilov ako papuľa draka, nity vystreľovali spod konštrukcie a olej striekal. Teraz si určite myslíte, že vlak nakoniec zastavil len pár centimetrov od auta. Mýlite sa. Vlak totiž NARAZIL do auta, ale len jemne... tak jemne ako toaletný papier značky... he? Pardón, chyba nie je vo vašich monitoroch.
Skrátka zrazili sa, ale všetkci boli živí a zdraví. Len Ondrew Ondrewovský mal o niečo viac zničené nervy. Čo však
neurobí pre spokojnosť divákov? Som rád, že sa mu nič nestalo. Veď kto iný by sa namiesto mňa púšťal do všetkých tých bláznivých reportáží po celom svete? Včera sa živý a zdravý vrátil naspäť do svojej rodnej vlasti a poinformoval ma o týchto všetkých udalostiach. Musím uznať, že ten človek sa skutočne nenudí...
Aby ste nepovedali, že podávam nedostatočné informácie, nech sa páči, tu je niekoľko viac-menej podstatných faktov.