|
|
|
|
|
|
Bratislavské hradby. Po kamenných cestičkách sa prechádzajú rytieri i žoldnieri rôznych národností, ukláňajú sa krásnym paniam a ich slúžkam, ktoré sa vybrali na nákup na trhovisko. Trhovníci predvádzajú svoje výrobky a niektorí viac, niektorí menej úspešne zbavujú sa svojich tovarov. A pomedzi túto rozhodne nie jednoliatu spoločnosť, preplietajú sa akísi zvláštni ľudia. Oblečení v rifliach i oblekoch, s malými deťmi i bez, okukujú a ohmatávajú tovar, deti si občas vyžobrú možnosť chytiť ozajstný meč či nasadiť si prilbu.
Nie, nejedná sa o sci-fi. Tento zážitok je úplne autentický, bol som jeho svedkom v sobotu 8. mája 1999. Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel pripravilo totiž pre Bratislavu i jej obyvateľov predpremiéru svojho programu (ak som dobre vyrozumel, tak pri príležitosti 35. výročia vzniku spomínaného združenia). V rozpätí siedmich hodín sa nám predstavili mladí (niektorí po prvýkrát na verejnosti) i starší členovia tovarišstva. Medzi divákmi, z toho čo som vyrozumel z odpočutých rozhovorov (viem, že sa to nemá, ale ... no snáď mi odpustíte – pozn. autora), bolo aj množstvo členov bývalých, zväčša sa jednalo o ženy, zamestnané materskými a rodinnými povinnosťami.
Celá akcia sa odohrávala na jedinom kúsku zachovaných a veľmi pekne zrekonštruovaných hradieb pri nájazde na Nový most. V trhovníckych stánkoch – cca v siedmich – sa nám predstavili majstri drotári, rezbári, pekári (mňam, medovníčky) i kovotepci. V priamom prenose sme tak mohli sledovať výrobu napr. prekrásnych drôtených náramkov, menšie deti fascinovali sekerky a štíty a meče z dreva, mohli sme sledovať zdobenie medovníkov ... Krásne bolo to, že každý z majstrov bolo ochotný čo to zo svojho umenia prezradiť.
Pod jednou z veží (môžeme to nazvať bašta?) je malý “pľac”, kde sa odohrávali všetky vystúpenia. Vstupné 20 .- SK považujem vzhľadom na dĺžku predstavenia len symbolické, nehľadiac na to, že pre obrovský nátresk a zmätok pri vchode väčšina divákov neplatila, čo je škoda, lebo aktéri si odmenu za to, čo predviedli, zaslúžili.
Jednotlivé vystúpenia boli kombináciou bojových scén a predstavovaní jednotlivých šermiarskych škôl (francúzska, nemecká, talianska...) a kombináciou komorných jednoaktoviek s historickým námetom (napr. obdobie rokoka). Obrovským úspechom (zároveň zdravie ohrozujúcim prekvapením), bola streľba z historických pušiek a pištolí a dokonca v pirátskej scénke aj z malého lodného dela. Myslel som, že prídem o uši, taký to bol hluk.
Nie je však zlato všetko čo sa blyští. Závažným nedostatkom bol malý priestor, kde sa to odohrávalo. Ale za to organizátori nemôžu. Celkom logicky sa snažili celé vystúpenie dostať tam kam patrí – do historických častí Bratislavy. Hradby boli ideálnym riešením, ale keby pre divákov sprístupnili aj vrchné poschodie bašty, nebola by dole taká tlačenica. Ďaľšou nepríjemnosťou boli dlhé prestávky medzi jednotlivými vystúpeniami. Z dôvodu veľkého záujmu divákov väčšina, a teda aj ja, zostávali sme na svojom mieste aj počas niekedy až trištvrtehodinových prestávok, lebo už by sme sa po opustení priestoru nemuseli dostať naspäť.
Čo sa týka vystúpení, keďže sa jednalo o predpremiéru programu, je možné odpustiť občasné hluché miesta, nebolo ich navyše veľa. Predpremiéra logicky má slúžiť na poslednú skúšku, a prvú pred verejnosťou, pričom pozorný režisér a scénarista dokáže zhodnotiť reakciu divákov a prípadné hluché miesta odstrániť. Verím, že toto sa stalo aj v spomínanú sobotu, pretože hlavne v scéne s pirátmi bolo asi päťminútové hluché okno, keď herci nerobili takmer nič a po záplave akcie a humoru, ktorou nás dovtedy zahlcovali, bol tento okamih zvlášť badateľný.
Niektorí účinkujúci sa svojimi výkonmi vyrovnali profesionálnym hercom. Hlavne v scéne z rokoka, zaskveli sa vynikajúcimi výkonmi maliar i opitý gróf. Fascinujúce boli scény so šermujúcimi ženami.
Každý si skrátka našiel niečo, čo sa mu páčilo. Ten, kto sa zúčastnil minimálne jedného predstavenia, neodchádzal určite sklamaný.Organizátorom vďaka za príjemne prežitú sobotu. A ak je pravda, že to bolo pri príležitosti 35. výročia vzniku Tovarišstva starých bojových umení a remesiel, želám všetkým ďaľšiu úspešnú tridstaťpäťku. A že bude úspešná, tomu verím, veď začiatok tomu nasvedčoval.