HIT LIST

---

Materiál nám na zrecenzovanie zapožičalo vydavateľstvo Rock Extremum, P.O.BOX 39, 840 00 Bratislava 4, tel/fax: 07/6436 6596

Sundown. Hm, kapiel podobného štýlového zameriania sa v poslednej dobe zrodilo viac než dosť. Neviem čo ich viedlo k spojeniu elektronickej a metalovej hudby. Pravdepodobne experimentátorstvo, proti ktorému rozhodne nič nemám, teda pokiaľ nejde o experimentovanie typu: ér, sem prilejem trochu 99% kyseliny sírovej, do nej kvapnem trošku vody a uvidíme, čo sa potom stane... Ehm, mierne som sa rozšupol, ale to je pri mne bežné, takže žiadny strach. Vráťme sa teraz k podstate experimentovania. Členovia kapely Sundown mali iste tie najlepšie úmysly, keď začali tvoriť pesníčky nachádzajúce sa na albume Glimmer. Pozabudli však na jednu dosť podstatnú prímes, ktorú tvorí originalita. Nemôžem si pomôcť, ale ešte aj teraz, keď ich album počúvam od začiatku do konca, mám pocit, že tak, ako sa to celé začalo vcelku originálne a hlavne svojsky, od piateho tracku mi slečna Originalita zamávala rukou na pozdrav a odkráčala nevädno kam. Je to škoda, pretože za iných okolností by hodnotenie tohto výtvoru určite stúplo. Okrem toho, asi dve skladby mi zneli ako album od Paradise Lost: One Second, takže je pravdepodobné, že chlapci zo Sundown sa tak trochu nechali inšpirovať, nehovoriac o tom, že ja osobne som zachytil aj vziadelnú podobnosť so Sepulturou a ich Roots. Avšak to sú už možno len moje paranoidné vízie.
Z celého albumu ma asi najviac prekvapil piaty track, ktorý sa kompletne celý zakladá na akomsi spomalenom tuc-tuc-tuc rytme. Zvláštne, však? A do toho si ešte primyslite brutálne gitary, plus samplové slučky a vznikne pred vami niečo, čo zloží k zemi nejedného metalistu. Hlavne ak bol doteraz zvyknutý na pravý, ničím neprikrášlovaný metal. Stručne povedané, celé to znie, akoby si niekto sadol v štúdiu pred synťáky spolu s počítačom a pomocou týchto výdobytkov modernej techniky stvoril electro-metal, ku ktorému samozrejme patrí aj hlas speváka prehnaný cez elektroniku (aj keď kupodivu nie vždy).
Jedno viem celkom presne. Album Glimmer predovšetkým veľmi neodporúčam doom a black metalistom (takže, vlastne... ja by som ho tiež nemal počúvať... a prečo potom píšem túto recenziu??? Ehehe...). Od doomu má asi tak ďaleko, ako black od techna. To hádam hovorí za všetko. Predstavuje síce príjemné spestrenie, ktoré raz za čas nezaškodí, ale som si istý, že tie dva spomínané metalové národy by určite neskákali meter dvadsať, keby začuli viac samplov, než v jednom trackerskom module. A to už radšej ani nehovorím o death metalistoch...
Hmmm. Práve teraz si Glimmer púšťam odznova a premýšlam nad jeho verdiktom. Ako som spomínal, spočiatku to má riadne grády a zároveň to človeku správne premyje mozog, ale škoda tej druhej polovice. Veľká škoda. Čo sa dá robiť. Nepomôžem si. Musím udeliť tomuto - každopádne - zaujímavému výtvoru iba mierne nadpriemerné hodnotenie. Z toho vyplýva, že nech je to ako chce, Glimmer rozhodne stojí za pozornosť. Najmä ak si chcete spestriť vašu metalovú kolekciu o jeden obzvlášť pestrý kúsok, ktorý spája parádne gitarové riffy s elektronikou. Ale doom a black metalisti pozor! Pamätajte na moje varovanie.

Zloženie kapely:
spev......................................... Mathias Lodmalm
elektrická & akustická gitara..... Herman Engström
bass gitara................................ Andreas Karlsson
bicie a beatbox......................... Chris Silver

NÁZOV SKUPINY/INTERPRETA	SUNDOWN
ALBUM	GLIMMER
POČET SKLADIEB	10
VYDAVATEĽSTVO	Century Media Records
MINUTÁŽ	40:57
ZHRNUTIE	Zmes elektroniky a metalu, to je to, čo na vás zaútočí ihneď po spustení prvého tracku. Škoda len, že približne v polovici albumu sa začnú všetky pesníčky podobať jedna na druhú.

6/10