TREST BOŽÍ

Zhrešil som. Zachvátila ma pýcha, duša moja úbohá zanevrela na absolútny herný humus a len tie najlepšie ľahôdky sa rozhodla hrať. No trest na seba našťastie nenechal dlho čakať. Stačilo jediné slovo z úst Mirsoftových: "RPG" a pasca Jožia sa nado mnou okamžite zaklapla.
Jej názov jesti Shattered Light; i z produkcie hyperbrakového chrliča Simon'n'Schuster pochádza. Pôvodne som myslel, že o čisto inetovú záležitosť jedná sa - Obrázky vo všakovakých viac i menej zahraničných časopisoch tomu prudko nasvedčovali. Mýlil som sa.
Mýlil som sa, ale nakoniec som pochopil.
Prečo táto hra vždy dostáva najnižšie hodnotenia.
A napriek tomu sa honosí titulom RPG.

Určite každý z vás už hral muda. Minimálne naši inetoví čitatelia ho zrejme vyskúšali aspoň raz - Veď si len skúste spomenúť na tú hromadu písmenok a textov sekundu čo sekundu sa na vás valiacu z každej strany; krik v miestnosti ("...mám ... meč!", "...som däth...", "...kde si?", "Jozef prišiel?!", ...), na okoloidúcich neustále vás častujúcich slovami "závislák", "maniak", "pacient". Jáj veru, krásne časy. Škoda, že som z nich vyrástol (holt život samotára vo svete aj pri kompe... :( ).
Inu, predpokladám, že poznáte aj Ultimu Online. Z obrázkov, nadržaných drístov v snobských plátkoch a tak. Veď viete.
Ak nie, nevadí.
Shattered Light s ňou nemá absolútne nič spoločné.
Shattered Light nemá nič spoločné ani s mudmi.

Ono to čudo je... Mno... Mutant. Veľmi zdegenerovaný mutant.

S Ultimou ho spája pohľad z vtáčej perspektívy. A aj o tom by sa dalo dlho polemizovať. Spracovanie pripomínajúce dávno minulé osemdesiate roky, hardwarové nároky (odfláknutý kód) naopak zvestujúce skorý príchod nového milénia (nutnosť ďalších hw upgradeov), ale aj ovládanie samotné skôr navodzuje dojem nepodareného školského projektu, nieto ešte výživnej (ne)inetovej gamesy. STREDOškolského projektu, mimochodom.

Mudrovacia polovička odovzdala SLightu pointu hry: Majme mesto. Majme obchody. V obchodoch môžeme nakupovať/predávať. I zaplňme mesto všakovakými informačnými tabuľami a NPC-čkami nečinne postávajúcimi na mieste. Akožto chceme, aby sa hráč (ne)nudil, do každej lokácie ich nasereme minimálne tucet. Každému naklepeme zo dve-tri strany nečitateľného monológu, z času na čas sa hráča opýtame, či prijíma daný quest. Samozrejme, hráč nemá na výber. Okrem plnenia monotónnych úloch SL neponúka prakticky nič.

Čož ma privádza k faktu - Už nemám o čom písať. Na štúdium príbehu som bohužiaľ (našťastie) akosi nemal dosť trpezlivosti a zvyšok... Hráč má na výber z niekoľkých povolaní, štatistika postavy je na sto rokov starej úrovni, ostatné sa skrýva v tieni odpornej okeničiarskej (windowsáckej) grafiky. Blablabla. Škoda slov. Stačí si zapamätať: "ZDRAVIU ŠKODLIVÉ!"

2/10