PREDOHRA K FF8

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi potokmi a za siedmimi lávkami, jestvovalo raz jedno veľké a mocné... Blueh. Rozprávky, rozprávky, rozprávky. Dokolečka, dokola, stále tie isté rapotačky. Bez štipky inovácie, otupujúce mňa, otupujúce vás, otupujúce celý svet. Akoby ľudia nedokázali vytvoriť čo i len trochu vážnejšiu Hru v Hlavnej Úlohe; aspoň jeden nepatrný rpg horrorček... Kdeže. Medzi Veľkoburžujmi zúri neagresívna, necenzurovateľná rozprávková mánia - Mánia, ktorá nám po bestsellerových Baldur's Gaťiach priniesla Silvera. Hehe, nie, ak myslíte na to, na čo som myslel ja, mýlite sa. Silver NIE JE z prostredia mexických Zakliatych Pokladov (priveľmi krvavých), NELOVÍTE v ňom transylvánskych vlkodlakov (prehnane brutálnych) a... A načo toľko odveci drístov. Veď je to len ďalšia rozprávka pre najmenšie deti.

Vžívame sa v nej (prekvapujúco) do role Bojovníka (Jozefa), ktorému Strašný Týpek (Silver) uniesol ženu. Samozrejme, v tom by ešte problém nebol... Keby Strašný Týpek okrem Bojovníkovej ženušky nepokradol dievčiny z celého kráľovstva! Vraj si chce vybrať vhodnú nevestu :-) Musel byť riadny magor, ale nechajme ho tak. Vráťme sa k nášmu junákovi, ktorý sa ako správny švárny šuhaj chopil meča, k opasku pripäl svojho Dedka Učiteľa a vydal sa na lov. Ehm. Tu končí "príbeh" a začína omáčka. Ako býva v takýchto hrách zaužívaným zvykom, Bojovník sa dá k rebélii, Dedka mu chvíľu na to Strašný Týpek zamorduje a... Moment... Aha, Všeznalý Orákl rozhodne, že víťazstvo sa dá dosiahnuť len s pomocou ôsmich stratených... Bože čo to bolo tentoraz... Hmmm... Nejakých Stratených Magických Artefaktov.
A tu končí omáčka. Tfuj.

FONTÁNA.

K samotnej hre niet veľa čo povedať. Na prvý pohľad vyzerá ako nádejná kópia Final Fantasy VII zaodetá do prekrásnej malebnej grafiky (made in France), na pohľad druhý sa jedná o ďalšiu prachsprostú sekačku vymikajúcu sa z diabloidného priemeru len vskutku skvostným spracovaním: Nádhernými 2D prostrediami, dokonale vymodelovanými a rozpohybovanými 3D postavičkami, svižným ovládaním (čisto myšoidným) a... A to by snáď bolo všetko. Žiadna atmosféra, žiaden spád, žiadne prekvapenia. Ba naopak - Nepripravenému fanúšikovi FF7 bude Silver doslova zasadzovať jednu ranu za druhou. VÝRAZNE kratšia herná doba. Dejová línia odvíjajúca sa spôsobom "Sic nevim, kam ako čo, ta ale pobeham šesky lokacie a neco se už dekade stane." Hráčove úlohy (a ich vyústenia) nedávajúce skoro žiaden zmysel. Logika "adventúrnej" časti akosik sa vytrácajúca za sedliackymi dialógmi, nedajbože za čudom pripomínajúcim inventoár a strohé štatistiky postáv v jednom. Ach - Postavy. Ako v každej modernej fantasy rozprávke, aj v Silverovi sú hlavné charaktery vykreslené obzvlášť precízne, s dôrazom kladeným aj na ten najposlednejší detajl. Tzn. asi ako... Err... Kriste, prečo sa mi práve teraz hlavou honia Budkáčik a Dubkáčik (tož je týždeň pred druhým volebným kolom - pozn. Jozef) Hm... Ah-ha. Ak sa vám podarí vybaviť si real-time generovanú inscenáciu v irackom bábkovom divadle, určite pochopíte: Na jednej strane je Zlý Americký Ujo, ktorý zabil taťka Saddáma a uniesol naše krásne ženy, na strane druhej si ty a tvoji verní spolubojovníci, skvelí to partizáni podlou západniarskou pliagou označovaní ako vyvrheli, teroristi, ľudská spodina. Americký Ujo samozrejme stelesňuje všetko zlo sveta, zatiaľčo ty, rodený hrdina, si prototypom dokonalého Dobrodinca, neomylného riešiteľa každého problému a nápravcu Ujových chýb. Tfuj. Ruku na srdce, koho ešte baví hrať za takýchto dementov (resp.proti nim)?

MAPA.

Inu, zanechajme konečne plané okydávanie našim politickým bratom a sestrám a prejdime k tomu, na čo poniektorí z nás (menovite ja) už dlho-predlho netrpezlivo čakajú. K záveru.
Nádherná grafika, hudba a excelentné ovládanie... To všetko spraví na hráčovi svoje, a tak sa niet čo čudovať, že som Silvera na niekoľko dní prestal skúmať recenzentským okom a plne som sa oddal čistokrvnej, i keď len jednorázovej režbe. Škoda, preškoda, že ľudia v Infogramese ju pozabudli okoreniť tým, čo kedys' ich legendárnym výtvorom (a tobôž FFsedmičke) NIKDY nechýbalo: Dôrazom na milióny "nepodstatných" detajlov, všemožnými bonusovými spestreniami, oživeniami, no hlavne - hrou na hráčove emócie, nevtieravým humorom, postavami, ktorých životy by hráč doslova zdieľal. Bohužiaľ, v Silverovi nič takého niet.

ZVYŠNÉ OBRS

6/10