"Pane, je tu ten otrhanec, čo si ho dal zavolať." Hlavný radca cisára pokorne skláňal hlavu pri prednášaní týchto slov. Jednak tým dával najavo svoju podriadenosť, jednak nechcel, aby vládca videl iskričky nesúhlasu s jeho rozhodnutím správať sa milo k obyčajnému chodobnému trhanovi. Pred trónom, pod schodami sa na kolenách v hrôze triasol už nie celkom mladý muž a očakával cisárove slová.
"Á, tak tu si, poď postav sa a ukáž mi svoju tvár." dobrosrdečne cisár rozkázal. Muž neváhal a vyskočil. Síce v predklone na znak pokory, ale uprene sa zahľadel svojmu pánovi do očí.
"Počul som všelijaké reči o tebe a o hre, ktorú si vymyslel. Rozhodol som sa, že ma ju naučíš. Teraz sa o teba postarajú služobníci, umyjú ťa, lebo smrdíš, oblečú ti lepšie šaty a potom prídeš a začneš ma učiť tú hru, akože sa volá?"
"Šach." vaše veličenstvo priskočí hneď hlavný radca. "Ale neviem, prečo by vaše veličenstvo malo strácať čas s takou bláznivou hrou, ak chcete, radšej dám zavolať vaše konkubíny, ich tanec určite poteší vaše zmysly viac, než tá bláznivá hra. Veď čo môže byť dobrého na čomsi čo vymyslel taký zapáchajúci chudák." Radca sa už vôbec nesnažil ukrývať svoju nenávisť voči chudákovi stojacemu opodiaľ.
"Ták, tak je to," dovtípil sa cisár, "ručíš mi za jeho bezpečnosť svojou vlastnou hlavou! Beda ti ak sa mu stane nejaká nehoda! A dobre sa o neho postaráš! A budeš sa učiť so mnou, tú hru, akože to... šach. Počul som, že to musia hrať dvaja."
O niekoľko týždňov v rovnakej miestnosti s rovnakými osobami:
"No, som s tebou veľmi spokojný. Hra, ktorú si vymyslel je veľmi dobrá." Muž, po čase strávenom v paláci dobre vyzerajúci, oblečený do krásnych šiat, len skromne sklonil hlavu. "Vaše veličentvo je zase veľmi múdre, lebo sa šach naučilo veľmi rýchlo a je z neho pravý majster." Pri týchto slovách hlavný radca stojaci opodiaľ očervenel od hnevu, lebo jemu zmysel hry unikal a nikdy sa mu nepodarilo vyhrať.
Cisár dobrosrdečne prikývol a pokračoval: "Rozhodol som sa, že ťa nejako odmením Čo by si si želal? Všetko, zlato, smaragdy, kone z mojich kráľovských stajní, konkubíny, čo len chceš, okrem môjho kráľovstva samozrejme, všetko ti dám."
"Pane, ak by som mohol byť taký smelý, chcel by som len ryžu. Toľko ryže, koľko sa naráta nasledovným spôsobom: na prvé políčko šachovnice dajte jedno zrnko. Na druhé políčko dve zrnká a na každé ďaľšie dvojnásobok predchádzajúceho počtu. To mi bude celkom stačiť."
Hlavný radca sa rozosmial. "Hlupák, mohol si si žiadať hocičo, mohol si mať zlata, že by si mohol skúpiť všetku ryžu celého sveta a ty chceš len tak málo?"
Muž pozrel naňho záhadným pohľadom a predniesol k cisárovi: "Mohol by mi tie zrnká ryže odrátať váš hlavný radca?"
Takto nejako znie povesť o tom, ako bol odmenený ten, čo vymyslel šach. Priznám sa, že som ju trochu zdramatizoval, neviem navyše, čo je na nej pravdy. Ale ak si skutočne želal, to čo si želal, nebolo vôbec jednoduché splniť jeho žiadosť. Veď skúste si to prerátať sami. Už na 15 políčku (tuším) sa jedná o zhruba dva milióny šesťsto tisíc zrniečok ryže. A na vyrátanie počtu zrniečok na 64. políčku vám určite nebude stačiť kalkulačka. Ak by sme rátali zrnká ryže, každé zrnko za 1 sekundu, napočítať toľko zrniečok, koľko ich bolo na 15. políčku šachovnice trvalo by nám to vyše 72 hodín.
Šach je veľmi stará hra. Nikto vlastne nevie, kedy vznikla, kto ju vymyslel. Jedno je však isté. S veľmi malými zmenami pravidiel prežila stáročia, hrali ju urodzení i chudáci, s menom šach sa spája aj prvý automat (tuším Kempelenov hrací automat?). A ani počítačové hry nemohli obísť tento fenomén a šachové programy boli jedny z prvých, ktoré na počítačoch vznikali.
Nie je ich veru málo. Niektoré lepšie, niektoré horšie, niektoré ohurovali prepracovanou grafikou, animovanými figúrkami, iné rýchlosťou, iné svojou zdanlivou neporaziteľnosťou. Veď čo už nové sa dá vymyslieť?
Ja osobne preferujem rýchlosť premýšľania a inteligenciu počítača. Aj keď zase s tou inteligenciou to nemusí byť až také horúce. Veď komu by sa chcelo v kuse prehrávať? No nie?
Kedysi som hrával šach celkom obstojne, dokonca na základnej škole som hral závodne za dospelých v TJ BAZ na ôsmej šachovnici. A nie vždy som prehral.
Čo nové sa dá ešte vymyslieť pri šachu? Nič. Jediná vec, ktorá sa dá na šachových programoch vylepšovať je počet možných kombinácií spracovaných v reálnom čase a "inteligencia" počítača. Neviem, či je to dobre. Vôbec ma to neteší. Prehrávam! Keď som nad programom na ZX Spectre bol schopný vyhrať bez nutnosti vracať ťah, v súčasnosti to nie som schopný veru urobiť. Síce už aktívne šach nehrám, len sem tam, príležitostne si sadnem k šachovnici, ale aj tak... občas by som chcel vyhrať.
No, dosť bolo nárekov. Ja by som mal čo-to povedať o hre CHESS, System Tall II od Oxford Softworks.
Ponúka celkom bežné veci ako je nastavenie si šachovnice podľa mnohých kritérií (farba šachovnice, typ figúrok, pseudo 3D pohľad...), typ notácie (zápisu ťahov) podľa rôznych noriem, .... Dôležitým nastavením je typ hry (tzv. blitzka, čiže blesková partia, turnaj, ...). Od typu hry závisí hrací čas, pričom si môžeme trebárs aj explicitne určiť časový limit na vykonanie 1 ťahu. Hráči, ktorí majú záujem naštudovať si rôzne herné situácie, napríklad zahájenia, určite ocenia tabuľku tzv. "legal moves", čo je zoznam legálnych ťahov aj s číselným koeficientom sily ťahu. Zaujímavá je aj tabuľka "best line", kde sa objaví zoznam odporúčaných ťahov s predpokladaným protiťahom protivníka a to aj napr. jedenásť ťahov dopredu, znovu s číselným koeficientom sily konkrétneho ťahu.
Prekvapilo ma, že ak nedohráte hru a program ukončíte, bez toho aby ste si museli uložiť poslednú pozíciu, pri ďalšom spustení hry sa neukončená hra automaticky nahrá podľa posledného nastavenia pred ukončením programu. Je to užitočná funkcia a oceňujem ju malým, bezvýznamným plus. Samozrejme, môžeme si hru aj uložiť a otvoriť ju neskôr, napr. na študijné úlohy.
Hrateľnosť a intuitívne ovládanie sú na vysokej úrovni, skutočne by program zvládlo aj dieťa, ktoré o počítači nič nevie. Nevýhodou a podľa mňa veľkou, je nemožnosť nastavenia inteligencie počítača. Z toho vyplýva, že program nie je určený pre začiatočníkov, ale pre hráčov, ktorí už čosi (dosť) o šachu vedia. Len takí majú šancu aspoň trocha držať s programom krok a nenechať sa zmatovať desiatym ťahom.
Zvuky, čo povedať o zvukoch? Videli ste niekedy taký šachový turnaj? Všade ticho, počuť len tikot šachových hodín a občas posunutie figúrky. Tak tieto zvuky sú v hre absolútne reálne. Hlavne to ticho a tikot hodín. Hlavne tie hodiny. Jeden by si ich nevšímal, ale keď sa ručička hodín blíži k cieľovému času (napr. pri blitzke) a na obrazovke sa objavia červeným písmom posledné sekundy a na šachovnici je zložitá situácia, tak tikot hodín je možno až príliš počuť a zdá sa mi, že je aj akýsi rýchlejší.
A ako som dopadol ja v konfrontácii s programovou inteligenciou? Urobil som druhu Homo sapiens hambu. Vyhral som iba raz, ale aj to tak, že som v rozhodujúcom, matovom, útoku, vymenil pozície. Stačilo kliknúť na ikonku a zrazu na mojom mieste bol počítač a na počítačovom mieste som bol ja. To už som hravo vyhral... Viem, bol to podvod, ale keď on stále vyhrával, béééééééé.
NÁZOV: | Chess, System Tal 2 |
TYP: | ŠACH |
VÝROBCA: | OXFORD SOFTWORKS |
DISTRIBÚTOR: | ORIGIN |
OPERAČNÝ SYSTÉM: | MS WIN95 |
ODPORÚČANÝ KONFIG: | P166, 16MB RAM, 2 MB GRAF. KARTA |
3D KARTA: | NEMUSI BYŤ |
ZHRNUTIE: | ŤAŽKO SA VYHRÁVA, VERU ŤAŽKO ... |