HODINA NÁBOŽENSTVA KDESI VEĽMI, VEĽMI ĎALEKO:
Je vám to jasné? Takže, máme tu to nebo, héj? A! Samozrejme... peklo. Nebo a peklo. Dobro a zlo. Bielu a čiernu. Diamant a uhlie, ermm,
to nebolo celkom správne prirovnanie, ale neodbočujme. Od čoho? Veď práve - od čoho! Ahá! Nebo a peklo. Rozumiete tomu. Nebo
predstavuje všetko dobré a peklo... fíííííha! To je strašné! Žijú tam tie najdiabolskejšie stvorenia aké si len nedokážete predstaviť! Veru,
nebo a peklo. Prípadne peklo a nebo. Avšak zvyčajne nebo a peklo. Nie naopak, chápete? Dobre. No, a teraz nech mi niekto vysvetlí, kde
sa tam - do pekla - vzalo to sci-fi...
HODINA PRAVDY OMNOHO ĎALEJ:
Medzi nebom a peklom bola vždy istá hranica. Hranica, ktorú sa snažili prekročiť predovšetkým tí "Zdola". Na druhej strané, tí "Horní" niečo
také nemohli pripustiť. Preto keď nastal deň D, hodina H, minúta M a sekunda S, čas, kedy sily "Zdola" vtrhli na povrch zemský,
museli tí "Zhora" poslať na Zem niekoho, kto by ich zastavil. Čírou náhodou to bol práve anjel Malachiel, ktorý mal túto Svätú vojnu zastaviť.
Sily pekelné medzitým začali terorizovať obyvateľstvo Zeme a vysielali do útoku po hlodáky ozbrojené vojiská. Malachiel to nemal ľahké. Ale nedalo
by sa povedať ani to, že to mal ťažké. Bol niekde uprostred. V strede, ako tá hranica medzi nebom a peklom. Mal totiž určité schopnosti, vďaka ktorým
zapadol medzi rebelské hnutie, ktoré vzniklo okamžite po vpáde tých "Zdola". To, že mal krídla ich ani tak neprekvapovalo. Ibaže, keď oživil mŕtveho,
všetci pred ním snímali klobúky, prípadne aspoň skalpy. Stal sa jedným z nich. Plnil rozkazy z veliteľstva a občas rozfašíroval nejakú tú démonickú
bytosť, ktorú mu z pekla posielala zakladateľka Anti Fan Clubu Malachiel, Lilith, škodoradostnými silami pekelnými prezývaná Ľiľiť. Veru, Ľiľiť robila
Malachielovi samé naprieky. Zjavovala sa kedy sa jej zachcelo, čím narušovala jeho nebeské ťaženie proti "Dolným vyvrhelom". Zrejme to bol dôvod, prečo
ju jedného krásneho dňa, - keď mal na ruke čerstvo vytetovanú prečiarknutú čiarku číslo sedemstotrisaťštyri, ktorá predstavovala sedemstotristiatehoštvrtého démona, zlikvidovaného
Malachielovou zásluhou - s kľudom nebeského anjela, poslal do pekla. Naveky vekov amen. Až na to, že to bola iba jedna časť pekelnej mafie (huh).
Tá hlavná sa ukrývala kdesi celkom inde. Tam, kde by ju Malachiel najmenej očakával. Lenže tí "Zdola" sa nezastavia pred ničím, ani pred... zradcovstvom.
Úf, tak už máme za sebou tie rečičky o zápletke a môžeme sa pokojne pozrieť na samotný Rekviem. V podstate by som teraz mohol povedať asi nasledovnú
vetu: Requiem je 3D akcia z biblicko-sci-fistického prostredia, v ktorej okrem bežných zbraní využívate aj anjelské sily, pomocou ktorých likvidujete jedného
nepriateľa za druhým, až kým nedôjdete k šťastnému koncu a nezakilujete aj samotného Big Bossa, čím sa hra ukončí. Myslím, že to by vystihovalo všetko, ale
zopár maličkostí stojí za podrobnejšie rozpitvanie.
Napríklad ten nápad so skĺbením biblických námetov a sci-fi. Nevídané. Hlavne v 3D akciách. Na druhej strane, nevídané mi to pripadalo iba spočiatku, najmä v časti
odohrávajúcej sa v pekle, ktorá mi pripadala minimálne desaťkrát hrôzostrašnejšia, než tá v Doomovi. Buďte si istý, že na TAKÉ miesto by som sa v živote (teda skôr po smrti, ehm),
nechcel dostať. Ale aj ďalšie prostredia ma zo začiatku zaujali. Až keď som zlikvidoval prvú veľkú príšeru alias Lilith, prišla na rad nuda. Všetko sa začalo meniť na
tupú Firt Person gamesu, ktorej implantovali IQ z Kvejka. To znamená - Odstrel čo vidíš (TM) a ak to bol náhodou nevinný pozemšťan nič sa nedeje. Veď aj tak dokážeš
oživovať mŕtvych. Teda pokiaľ si im pri streľbe neodpálil hlavu aj s príslušenstvom...
Schopnosti anjela taktiež stoja za ropitvanie. Príjemne oživujú hru, takže aj napriek stupídnemu ostreľovaniu, raz za čas sa hráč pobaví. Napríklad také premenenie nepriateľa
do solného stĺpu (to myslím vážne) stojí za pohľad. O oživovaní nepriateľov, ktorí sa potom pridajú na vašu stranu ani nehovorím (aj keď som to práve povedal).
Avšak potom príde na rad záver a ten je zo všetkého najtrápnejší. Tvorcom buď došli nápady alebo je to skrátka choroba 3D akcií. Halj-lajf bol na konci tiež trápny ako ja, keď som
sa včera pri dunajskej hrádzi zrýpal z bicykla do takmer dvojmetrového štrkového zrázu (vďačím za to Kuwikovi - veď počkaj :-)). Jednoducho, záver je úplne oničom. Eh, pardón.
On je o niečom, ale to NIEČO je oničom.
Preto, ak ešte nemáte dosť 3D akcií, kľudne sa to Rekviema pustite. Užite si najmä tú spomínanú časť, ktorá sa odohráva v pekle a zoberte si z nej aspoň jedno ponaučenie. Aké?
Nuž, konajte tak, aby ste NIKDY na podobné miesto nedostali...
GALÉRIA
NÁZOV |
REQUIEM: AVENGING ANGEL |
TYP |
3D akcia |
VÝVOJÁR |
Cyclone Studios |
DISTRIBÚTOR |
3D0 |
OPERAČNÝ SYSTÉM |
Wokenný |
ROZUMNÁ KONFIGURÁCIA |
PENTIJUM 200, 32 MB RAM, DX 6.1, 3D karta |
3D KARTA |
priama podpora 3Dfx + Direct 3D |
3D ZVUK |
EAX |
ZHRNUTIE |
Spočiatku zábavná a vcelku originálna 3D akcia sa ku koncu mení na totálnu frašku Kvejkovského typu: Odstrel čo vidíš (TM)
|
6/10