HIT LIST

2. ročník medzinárodného hudobného festivalu Pohoda ´99 sa konal 16-17.7.1999 v Trenčíne - Pod Sokolicami. Vystúpilo na ňom vyše 20 interprétov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Maďarska, Rakúska a USA. Festival sprevádzalo veľa sprievodných podujatí a ak chcete vedieť, ako to nakoniec dopadlo nielen čo sa týka hudobnej stránky, neostáva mi nič iné ako Vás pozvať do sveta letných festivalov.

Letné festivaly sa v drvivej miere konajú počas víkendov, aby sa ich mohla zúčastniť aj robotnícka trieda. My robotníci sme sa vo štvrtok večer pobalili, ja konkrétne som oprášil svoj spacák, ráno sa navliekol do festivalového oblečenia a vybral doklady z peňaženky (peniaze som nechal :-)). Na masové akcie je vo všeobecnosti najlepšie brávať čo najmenej vecí z jednoduchého dôvodu. Budete menej banovať za prípadne ukradnutými alebo stratenými vecami. Počas letných mesiacov sa dá krásne bivakovať pod širákom a keď neprší, máte o romantiku postarané. Po výdatnom obede v závodnej jedálni som dal práci zbohom a poď ho na bratislavskú hlavnú stanicu. Kolega sa vytasil s nejakou kilometrickou bankou, ktorej výhoda mi ostáva doteraz ukrytá. Cesta do Trenčína nám ubehla rýchlo, keďže sme pokecali a už beztak veľkú optimistickú náladu nám ešte vylepšilo slnko. Po týždni neprestejného lejaku a lokálnych záplav na celom Slovensku sa na nás usmialo nielen slnko ale aj šťastie, pretože počas celého festivalu ani len nezahrmelo.

V Trenčíne pri stanici sme v diskonte nakúpili potraviny a tekutiny. Tu nastal prvý problém. Organizátori rezignovali na nejaké orientačné body, čo považujem za dosť podstatnú chybu, no našťastie prívetiví domorodci nás spoľahlivo odnavigovali k dejisku festivalu.

Celý areál futbalového stánku Pod Sokolicami je asi 20 min. od železničnej stanice a starého mesta. Vpravo pri vstupe bola hala, kde sa konala nonstop house party o ktorej sa ešte zmienim. Stanovať sa dalo bezplatne okolo autových čiar, pretože vstup na futbalovú hraciu bol zakázaný. Vstupné na dva dni stálo 399 SKK. Hudobná scéna bola otočená smerom ku krytej tribúne, takže sme z tribúny mohli v pohode sledovať, či sa nejaká troska neulakomila na náš stan. Ten zobral samozrejme kolega :-). Čapovala sa desiatka od pivovaru Corgoň za 15 SKK. Prvý deň bolo na štadióne iba 8 mobilných záchodov, takže po chvíli boli preliate, hádajte čím asi. Na druhý deň organizátori pružne zareagovali a zdvojnásobili počet týchto hygienických zariadení. K organizátorom by som mal ešte jednu výtku, absencia spŕch a odpadkových košov alebo aspoň vriec. Inak všetko šlapalo ako hodinky a musím vysloviť veľký obdiv Michalovi Kaščákovi ako hlavnému organizátorovi, slušným ochrankárom a všetkým ľuďom podieľajúcim sa na tejto vydarenej akcii.

Celú hudobnú produkciu odštartovali ani nie tak ohlasené skupiny ako šamani. Áno. Od môjho príchodu v piatok o 15:30 až do odchodu v nedeľu na obed som počul neustále zvuky tam-tamov. Postupne som napočítal asi 8 bubeníkov. To by ste museli zažiť na vlastné úši. Títo ľudia boli z iného sveta. Hrali naozaj NONSTOP!!!

Úvodný set Malevilu som počul iba od stanu, ale v podstate išlo o veselú hudbu nie nepodobnú skupine Polemic. Po nich nastúpili na scénu postpunkeri z Iného Kafe. Tohto roku som ich videl po štvrtý krát a vždy v inej zostave. Nepochopil som dramaturgický zámer, keď už popoludní vystúpila súčasná najpopulárnejšia slovenská skupina Hex. Napokon so bol rád, keďže chlapci zahrali naživo skladby, ktoré inak nehrávajú. Skladba ´1-2-3, Dobrý deň´ je pritom moja najobľúbenejšia. Trošku ma zarazil playback pri nových skladbách. Taká skupina ako je Hex určite nepotrebuje podobné barličky. Ruská kapela Ole lukkoye sa bohužiaľ nedostavila a tak spustili svoju zaujímavú muziku ich kolegovia Auctyon, z ktorej vyvierala na prvé počutie ruská škola. Nasledoval piatkový vrchol v podobe tria Varga-Šeban-Róža. Doprevádzať Vargu je česť aj pre špičkového slovenského gitaristu Šebana, ktorí dorazil na poslednú chvíľu. Absolútne ma prekvapil multinštrumentalista Rózsa. Na bicích predviedol málo výdaný výkon v našich končinách. I keď išlo o poslucháčsky náročný jam, obecentvo prijalo vrelo celú špičkovú prezentáciu excelentných inštrumentalistov. Po viacerých prídavkoch bol odozvou veľmi dojatý aj inak nesmelý Varga a dokonca predstavil svojich spoluhráčov, čo je u neho akt vskutku nevídaný. Publikum ho nechcelo pustiť, ale program musel pokračovať. Českí Psí vojáci sú už zavedená kapela a hlavne na Morave majú status klubovej stálice. Spevák a klavírista v jednej osobe Filip Topol predviedol s kolegami štandartný výkon, pričom mali smolu na ´zahuhlený´ zvuk. Najväčšiu radosť mali návštevníci z Českej republiky, pretože u nás pozná Topola a spol iba zopár fajnšmekrov. Raz darmo, vkus rádií a tv je úplne niekde inde, čo je určite v mnohých prípadoch škoda. Mňága a Žďorp z Valmezu tiež neoslnili, ale ani neprudili. Na záver zahrali nedocenení Ali Ibn Rachid. Je to jedna zo slovenských skupín, ktorých album by som si určite kúpil. No ten tuším vyšiel iba u ultra malej firmičky Zoon.

Súčasťou festivalu boli aj sprievodné akcie, u ktroých by som sa teraz na chvíľu zastavil. Najzaujímavejšou asi bola prezentácia DJ v hudobnej sále, ale pravdupovediac táto house hudba v podaní DJ Trávu, DJ Domčeka a iných ma neoslovila. Každý deň sa spomedzi návštevníkov losoval šťastlivec podľa dňa narodenia (V piatok mi chýbalo 5 dní!!!) a ten mal možnosť skoku padákom v tandeme z inštruktorom. Ďalej tu bol bunjee jumping za 400 SKK v podaní profíkov zo štrbského plesa. Majú s tým v našom regióne asi najväčšie skúsenosto. A skutočne, ani raz som nezaregistroval kečupíka. Ľudia s menším adrenalínom mohli vyskúšať let balónom za 50 SKK. Nonkomformnejší ľudia, tích tu bola drvivá väčšina, si mo dať na telo urobiť tatto, hej tetovanie. Ja som absolvoval vo filmovom stane všetky diely Českej sódy až do rána bílého. Inak tu bežal nonstop Twin Peaks.

V sobotu po návšteve centra a čiastočnom uprataní areálu začala na pravé poludnie sobotňajšia nádielka kvalitnej hudby. Najprv to boli začínajúce slovenské kapely. Prievan ma ničím nezaujal, lučianska Navara má tiež, čo doháňať. Spevák by si mohol uvedomiť, že to škriekanie asi nebude tým pravým. Každopádne posledná pesnička ´O kualalumpurčanke a buenosairesančanke´ s hosťujúcim spevákom Ali Ibn Rachid a Chiki liki tu-a, ma veľmo potešila a zaujala. Skutočný hit. Potom nastúpili už spomínaní Chiki liki tu-a, zatiaľ slovenský objav sezóny. Bláznivý imidž kapely, vtipné texty a nezvyčajná hudba majú snáď malú šancu preraziť stojaté vody slovenskej popmjúzik. Americkí Skulpie boli najslabším článkom a pripadali mi ako keby sa na pódium dostali, iba kvôli pomoci pri organizovaní festivalu a tým, že sú z Ameriky. Môj tip znie, že ide o učiteľov angličtiny. Zdeptané obecenstvo rozpálili starí dobrí punkeri zo Zóny A na čele s neodmysliteľným lídrom Konýkom. Síce mali otrasní zvuk ako Skulpie, ale išli do toho po hlave a pri skladbe ´Puf a Muf´ si musí pospevovať aj mŕtvola. Niekoľko prídavkov bolo v tomto prípade samozrejmosťou. Aby som nezabudol, vystúpila aj domáca kapela Chór vážskych muzikantov, ktorej dlhú existenciu a malú známosť som pochopil hneď po prvej presničke. Entá odvarenina od skutočného originálu trenčianskej scény, ktorí to čoskoro aj potvrdil. Potom prišli na rad vystúpenia Másfel z Maďarska a rakúskeho Werk, pričom lepší boli tí prvý. Očakávaný Jaro Filip nakoniec neprišiel, pretože mal autonehodu, no našťastie sa mu nič vážne nestalo. Tak prišiel okolo 20.oo vrchol festivalu v podobe reinkarnácie najúspešnejšej trenčianskej kapely všetkých čias. Po rokoch vystúpili samotný Bez ladu a skladu. Predo mňa si sadli rodičia speváka kapely Michala Kaščáka a ja som pochopil prečo z neho napokon vyrástlo, to čo z neho aj dnes je. Fakt boli v pohode. Od začiatku bolo celý areál na nohách a spoločne sme nadšene vítali každú pesničku. Chlapci boli zohratí akoby práve skončili turné. Naozaj je škoda, že Bez ladu a skladu odložili svoju aktivitu k ľadu. Záujem by určite bol ako sa mohli sami presvedčiť. Uvidíme. Možno po takom vrelom prijatí zmenia názor. The Plastic People of the Universe odohrali na Pohode ´99 svoje jediné festivalové vystúpenie tohto roku a dokonca posledný krát v pôovodnej reinkarnovanej zostave. Nemali taký kvalitný zvuk ako pri minuloročnom vystúpeni v Košiciach, ale i tak to bol riadny nárez. Začali ako obvykle ´Podivuhodným mandarínom´ a pokračovali v pesničkách ako sme ich už počuli na poslednom slovenskom turné. Akurát nedošlo na ´Muchomurky´. Po polnoci to roztočila na pódiu posledná kapela, konrétne Rock and roll band M. Woodmana z Česka, no ako som už spomínal, vo filmovom stane som absolvoval projekciu Českej sódy.

Spať som išiel cca 5.oo v nedeľu ráno a napoludnie za zvukov neodmysliteľných tamtamov som odpochodaval na železničnú stanicu bohatší o nezabudnuteľný víkend v Trenčíne, kde sa určite vrátim na 3. ročník festivalu Pohoda.

SPYROS

8/10